XXI. kongres SI a SDĽ

Keď som počúval ľavicovým idealizmom a ušľachtilým pátosom naplnené vystúpenie Šimona Peresa na parížskom kongrese Socialistickej internacionály, uvedomil som si, aké to je krásne patriť do spoločenstva strán a ľudí, ktorí berú ľavicové hodnoty slobody, demokracie, sociálnej spravodlivosti a solidarity vážne, veria im a hľadajú reálne možnosti, ako ich uskutočňovať.
Počet zobrazení: 1173

Keď som počúval ľavicovým idealizmom a ušľachtilým pátosom naplnené vystúpenie Šimona Peresa na parížskom kongrese Socialistickej internacionály, uvedomil som si, aké to je krásne patriť do spoločenstva strán a ľudí, ktorí berú ľavicové hodnoty slobody, demokracie, sociálnej spravodlivosti a solidarity vážne, veria im a hľadajú reálne možnosti, ako ich uskutočňovať.

Vstup do SI, ktorý sa udial v septembri 1996 v New Yorku, dal vnútornej i zahraničnej politike SDĽ, úplne nový rozmer. Život ukázal, že naše strategické rozhodnutie v r. 1993 podať si prihlášku do Socialistickej internacionály, bolo správne. SDĽ dostala možnosť inšpirovať sa ideovým ruchom v socialistickom hnutí i praktickými skúsenosťami v uplatňovaní konkrétnych ľavicových politík. SI nám dala pocítiť aj konkrétne prejavy solidarity. SDĽ si vybudovala dôveru v medzinárodných vzťahoch - nielen vo svoj prospech, ale v prospech Slovenska. Aj vďaka účasti SDĽ vo vláde sa SR vymanila z izolácie. Lebo má dôveru partnerov združených v Strane európskych socialistov, ktorí vládnu v krajinách EÚ. Komisárom EÚ pre rozšírenie je Günter Verheugen z SPD, ktorý bol na našom zjazde vo Zvolene. Ak sa s niekým 8 rokov poznáte, môžete za krajinu lobovať.

Čo ukázal XXI. kongres SI?

Diskusia na Kongrese i rozhovory v kuloároch ukázali jednu zaujímavú skutočnosť - SDĽ nie je vo výnimočnej situácii, keď musí v záujme prekonania zadlženosti krajiny a obnovenia a stabilizácie makroekonomickej rovnováhy robiť nepopulárne opatrenia a zápasiť s problémom veľkých očakávaní, ktoré narážajú na realitu tempa skutočných pozitívnych mien, čo vedie k poklesu jej preferencií ako vládnucej ľavicovej strany. Osobitne som sa zaujímal o opakované straty, ktoré v krajinských voľbách tohto roku utrpela Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), ktorá minulý rok vyhrala voľby v Nemecku. Analytici upozorňujú, že volebný pokles nie je možné vysvetliť iba chybami a nedostatkami v komunikácii, nezvládnutím umenia sprostredkovať ľuďom vládnu politiku tak, aby ju pochopili a akceptovali.

Dnešná situácia SPD sa dá vyjadriť veľmi lapidárne: krajina za posledných 16 rokov zaspala vývoj, prišla nová vláda, ktorá začala naprávať veci a teraz sú všetci sklamaní. Nemecký štátny rozpočet vydáva každú štvrtú marku na splácanie dlhov verejného sektora. Z tohto hľadiska argumentujú Schröder a Eichler (minister financií): ak chceme vytvoriť predpoklady na zotrvanie Nemecka medzi krajinami blahobytu, musíme uskutočniť nevyhnutné reformy a štrukturálne zmeny, lebo inak sa starý systém jednoducho zrúti, Nemecko zaostane a ľudia to pocítia oveľa tvrdšie ako dnešné úsporné opatrenia. Ak sme zodpovední a chceme dať mladým ľuďom perspektívu, musíme balík úsporných opatrení presadiť. Bez ohľadu na to, že sme prehrali troje krajinské voľby za sebou. Podobne ako u nás na Slovensku, ani v Nemecku táto argumentácia zatiaľ nezaberá. Ale na druhej strane vo Švédsku, Dánsku, Holandsku atď., kde tiež vládne ľavica, už týmito zmenami prešli a prejavilo sa to aj na raste pracovných príležitostí.

Diskusia v SDĽ

Aj v SDĽ jednoducho dozrel čas opäť diskutovať o tom, čo je to moderná ľavicovosť. Aj preto, že značná časť členov a funkcionárov a ľudí konajúcich v jej mene v rôznych štruktúrach moci si zatiaľ nepreštudovala dôkladne Politický program SDĽ, ktorý bol schválený v máji 1996 v Nitre. Ale aj preto, že za štyri roky platnosti tohto socialistického, resp. sociálnodemokratického programu SDĽ, sa v našej spoločnosti udiali zásadné transformačné zmeny, ktoré vytvorili novú realitu oproti tej, ktorá tu bola r. 1996. Diskusie, ktorú v socialistickom hnutí vyvolal Blairov a Schröderov manifest Tretia cesta, myšlienkové výboje z Paríža, to všetko nás stavia pred úlohu otvoriť v SDĽ diskusiu o programových otázkach a ľavicových hodnotách a princípoch. Diskusiu, bez ktorej nie je možné zavŕšiť proces transformácie SDĽ, jej obnovy a otvárania sa mladším generáciám, ktoré ľudsky a politicky dospievali po 17. novembri 1989.

Takúto diskusiu si vynucujú aj ročné skúsenosti z vládnutia a neľahké dilemy politického rozhodovania a politickej komunikácie, ktorými SDĽ ako vládnuca strana prešla a ešte bude musieť prejsť vystavujúc sa riziku straty časti svojho voličstva. Aby toto riziko, znásobované neustálenosťou a neštandardnosťou slovenskej politickej scény, nenadobudlo príliš veľkú intenzitu, je potrebné si ujasniť chápanie modernej ľavicovosti a možnosti jej aplikácie v širokospektrálnej vládnej koalícii. Prirodzene, nikto pritom nemôže disponovať hotovými receptami.

Čo je ľavica?

Za ľavicovú politiku by sa nemala vydávať revolučná fráza bez vecného riešenia skutočného problému. Za ľavicovú politiku by sa nemala vydávať ani falošná solidarita, ktorá iba pomáha konzervovať krízovy stav a vyhovuje iba jednotlivcom či menším skupinám odmietajúcim akúkoľvek zmenu. Lebo takáto "solidarita" môže strhnúť do bahna celú spoločnosť. Treba vedieť odlíšiť krátkodobý záujem menších skupín, ktoré sa reformami cítia ohrozené, od strategického záujmu celej spoločnosti, veľkej väčšiny jej občanov. Aj ľavicová politika sa môže dostať do situácie, že ak nevyreže vred aj za cenu veľkej bolesti, môže zapríčiniť otravu celého organizmu.

Aj ľavicová politika musí mať teda odvahu prijímať nepopulárne opatrenia. Odvaha sama však pre konečný úspech nestačí. Najmä vtedy, keď sa musia robiť nepopulárne opatrenia, musí z ľavicových politikov vyžarovať sociálne teplo, ľudská citlivosť a pochopenie pre strádanie tých, na ktorých nepopulárne opatrenia dopadnú. V takýchto situáciách sa odborné, vecné riešenie problémov musí snúbiť s dobrou komunikáciou s občanmi, so schopnosťou vysvetliť, že nepopulárne opatrenia sú rozumné a prinesú osoh. Umenie ľavicovej politiky spočíva v tom, aby nepopulárne opatrenia boli rozložené čo najrovnomernejšie na všetky vrstvy obyvateľstva, aby ich znášali predovšetkým tí, ktorí majú najviac. Ide aj o to, aby filozofia uskutočňovaných reforiem vychádzala z ľavicových hodnôt sociálnej spravodlivosti a solidarity, a aby sme ju presne vedeli odlíšiť od pravicovej filozofie.

Modernizácia a ľavica

Z diskusie o modernej ľavicovosti nemožno vynechať ani tému, ako má SDĽ personifikovať svoju modernosť, ako má moderne a účinne komunikovať s verejnosťou, lebo na tomto úseku má stále veľké slabiny. V dobe, keď sa politika robí aj ako vytváranie a interpretovanie udalostí prostredníctvom masmédií, je vysoká profesionalita v komunikácii súčasťou modernosti a nezastupiteľným predpokladom politického úspechu. Modernosť, to je aj politická a odborná kompetentnosť. Odbornosť a politické schopnosti sa nedajú ničím nahradiť, žiadnou frázou o ľavicovosti. Budovanie hustej siete odborného zázemia na všetkých úrovniach politického rozhodovania - od centra cez kraje a okresy až po miestne zastupiteľstvá, ponúkanie reálnych odborných a politických perspektív mladým ľuďom, otváranie sa inteligencii prostredníctvom príťažlivých odborných a politických diskusií je najlepším receptom proti vábeniu sirén populizmu, ktorý sa v nových a nových vlnách valí cez Slovensko.

Moderná ľavica musí teda ašpirovať na hodnototvornú úlohu v spoločnosti, nie iba reflektovať či dokonca pasívne odrážať momentálne nálady a emócie, ako to robilo - vieme už, s akým výsledkom - ZRS. Moderná ľavica si musí dať pozor nielen na technokratické prístupy, sociálnu necitlivosť a emocionálny chlad, ale aj na to, aby jej dominantná orientácia na dočasne alebo trvalo spauperizované skupiny občanov, ktoré majú vzhľadom na svoju existenčnú situáciu sklon k radikalizmu a požadovaniu rýchlych riešení, nespôsobila odliv a nezáujem odborníkov na štátnu správu, riadenie verejných činností, ekonomiku atď., angažovanie sa v radoch strany alebo v mene strany v štátnej administratíve, samospráve a v politike na vrcholnej úrovni, lebo úspešná strana potrebuje takých ľudí, čo si nejaký stav nielen želajú, ale vedia reálne pomôcť dosiahnuť ho.

Tvorba a presadzovanie modernej ľavicovej politiky predpokladá dokončenie transformácie SDĽ na efektívnu politickú organizáciu, schopnú čo najlepšie využiť svoj členský potenciál, osvojiť si moderné politické techniky na vyjadrovanie a obhajobu reálnych záujmov svojich voličských skupín. Aj ľavicová strana sa musí viac orientovať na "politický trh", na účinné pôsobenie v médiách a na lokálnej úrovni, na podchytávanie a organizovanie rozličných občianskych iniciatív, na prácu s mimovládnymi organizáciami. Členstvo takejto strany musí mať pociť, že sa dostatočne podieľa na tvorbe politiky strany aj v medzivolebnom období, že sa využívajú vedomosti členov strany a ich ochota angažovať sa. A voliči musia mať dôveru, že ľavicová strana ich záujmy reálne obhajuje.

Vízia moderného Slovenska

SDĽ sa teda nemusí modernizovať preto, že v socialistickom hnutí sa stalo populárnym heslo "ak sa nebudeme modernizovať, zahynieme". Musí sa modernizovať preto, že slovenská realita je taká. Veď SDĽ nechce byť stranou pre nostalgikov, ktorí spomínajú, že za bývalého režimu bolo lepšie, ale chce si udržať tých 18 % prvovoličov, ktorí ju volili v r. 1998. Ak chce byť príťalivou pre nových prvovoličov i pre generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov, musí byť v ich očiach nositeľkou a presadzovateľkou modernizácie. Väčšina voličov SDĽ vníma politickú zmenu z Novembra 1989 ako šancu na lepší život. Nie, nechcem podceňovať sklamanie obrovského počtu ľudí, ktorí sa stali obeťou sociálnej nespravodlivosti po Novembri. Ide mi o to, že spomínanie na život spred 10 rokmi nám nepomôže. Potrebujeme víziu moderného Slovenska. Túto víziu musíme predložiť pred voľbami r. 2002. Celá spoločnosť musí vidieť, že SDĽ sa nielen zamýšľa ako modernizovať Slovensko, ale aj robí reálne kroky k modernizácii Slovenska už teraz, počas pobytu pri moci. A že je to modernizácia inšpirovaná hodnotam, ako sú solidarita, sociálna spravodlivosť, zodpovednosť a rovnosť príležitostí. Bez takejto modernizácie nemôže SDĽ slovenským ľuďom ponúknuť skutočne lepší život.

Tempo modernizácie

Nie som nekritický blairista, ale aj pre SDĽ platia Blairove slová prednesené na XXI. kongrese SI: "V skutočnosti dnešná diskusia už nie je o tom, či modernizovať, ale ako a ako rýchlo. Môj dôvod je jednoznačný. Ľavica a ľavý stred musia zostať verné svojim hodnotám, zároveň však musia odhaliť fundamentálny radikalizmus v uplatňovaní týchto hodnôt v modernom svete a zbaviť sa zastaraných doktrín a dogiem, ktoré stoja v našej ceste. V histórii ľavica stále vyhrávala, keď nehovorila len o spravodlivosti, ale aj o budúcnosti. Musíme prekonať sily konzervatizmu, ľavicového i pravicového, ktoré stále odolávali zmenám. Či už je to pravica, ktorá verí, že vedomostná ekonomika je len akési prechodné poblúznenie, alebo tá časť ľavice, ktorá obraňuje status quo, zvyšuje dane i výdavky a prenecháva oblasť práva a poriadku na pravicu. My musíme byť modernizátormi, avšak s cieľom vytvoriť spoločnosť spravodlivosti a podnikania pre všetkých."

Inovácia politického programu

Modernizácia SDĽ predpokladá aj inováciu jej Politického programu. To však nie je otázka príkazu a organizačných aktivít. Je to veľká intelektuálna výzva. SDĽ má štandardný socialistický, resp. sociálnodemokratický program. Robili na ňom najlepší ľavicoví intelektuáli a teoretici, ktorých mala SDĽ v r. 1995 - 1996 k dispozícii. Tí musia byť základom aj pre práce na programových inováciách. Úlohou je rozšíriť tento základný tím o mladších, vzdelaných ľudí, vtiahnuť do diskusie o programových inováciách generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov, ktorí už netrpia predsudkami z minulosti a poznajú mechanizmy fungovania spoločnosti. Nielen členov strany, ale aj nečlenov. To vyžaduje mať platformu pre ľavicových intelektuálov na stránkach SLOVA.

Zároveň je potrebné do programových diskusií vtiahnuť aj radových členov strany a jej funkcionárov. Vypočuť si ich videnie sveta a fungovania spoločenských mechanizmov a ťahať ich na úroveň programu moderných riešení, preč od reliktov starého myslenia, tam kde ešte pretrvávajú. Cez diskusie o programových inováciách sa musíme otvoriť slovenskej spoločnosti: moja predstava je zorganiziovať sériu diskusií aj s využitím Spoločnosti Ladislava Novomeského, v krajských mestách, ale aj inde, kde bude záujem. Myslím si, že 26. 1. 2001, keď bude 10. výročie vzniku SDĽ, by sme mohli zorganizovať jubilejnú konferenciu SDĽ venovanú programovým otázkam. Mohol by to byť medzník aj pri príprave volebného programu SDĽ k nasledujúcim voľbám. Program, ktorý bude víziou modernizácie Slovenska, bázou pre spoluprácu politických síl od stredu naľavo, alternatívou k črtajúcemu sa neoľudáckemu bloku nacionálno-konzervatívnej pravice - HZDS, KDH a SNS.

Autor je podpredseda SDĽ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984