Prečo nie ja?

..., to je názov francúzskeho filmu, ktorý v rámci projektu "európsky film dnes" na plátna našich kín prináša spoločnosť ITA Slovakia. Už v noticke sa možno dočítať, že pôjde o komédiu - ktorej sloganom je: "nehovorte mojim rodičom o mojom sexuálnom živote! Ja to zariadim!"
Počet zobrazení: 1185

..., to je názov francúzskeho filmu, ktorý v rámci projektu "európsky film dnes" na plátna našich kín prináša spoločnosť ITA Slovakia. Už v noticke sa možno dočítať, že pôjde o komédiu - ktorej sloganom je: "nehovorte mojim rodičom o mojom sexuálnom živote! Ja to zariadim!"

Rukavica je hodená a šteklivá téma opäť nastolená. A tak sa nám postupne predstavia hrdinovia snažiaci sa ...zariadiť to. Napriek tomu, že sú to všetko dospelí ľudia okolo tridsiatky, nie veľmi sa im to darí. Camille, Eva, Ariana a Nick - priatelia vlastniaci vydavateľstvo so sci-fi literatúrou sú totiž rovnako - teda homosexuálne orientovaní. V každodennom behu života to neznamená nič výnimočné - majú svoje radosti a starosti, rovnako ako hoc kto iný. Stále si však uvedomujú, že vzhľadom na najbližšiu rodinu žijú v pretvárke, čo sa nedá zvládať donekonečna. Z tohto problému je vynechaná ich priateľka a sekretárka Lili, ktorá je hetero a Camill, ktorej nekonvenčná matka vie o orientácii svojej dcéry už dávno. A je to práve ona, kto sa rozhodne pomôcť a zorganizuje na svojom zámočku "víkend pravdy" pre rodičov a ich deti. Priznanie vyvolá rozporuplné reakcie - od typu : priznanie plodí priznanie, až po hystériu a zdesenie. A keďže nič sa nevyvíja podľa plánu, nasledujú humorné a trápne situácie. Škoda, že ani tvorcom to v tejto fáze celkom nevyšlo - aj film sa tu stáva nielen zábavný, ale aj trápny. Autori sa v tejto situačnej komédii nevyhli klišé, vtipom a rozuzleniam. Na konci už skĺzajú do "rádo by" surrealizmu bratov Coenovcov, čo sa podľa môjho názoru zvrtlo skôr na štýl filmu "Niečo na tej Mary je". Proti gustu žiaden dišputát. Možno to bola zámerná štylizácia do vtipno-sentimentálneho gýču. Dojem napravili dialógy. Spôsob vtipkovania zobrazovanej society nie je veľmi známy a ponúka v rámci dialógov široké možnosti - čo tvorcovia aj náležite využili.

Kamera Antonia Rocha bola výtvarne a svetelne zaujímavá. Čo ma naozaj vyrušovalo, bol zvuk. Vo filme sa okrem rozprávania aj spieva a na rozdiel od dialógov bol ten spev absolútne zvukovo nereálny, ešte horší ako najhorší playback.

Režisér Stéphane Giusti balansuje medzi komediálnou melodrámou a fraškou. Viditeľne si zgustol najmä na práci s hercom. Herecké výkony boli naozaj odvážne, civilné a zaujímavé. Filozoficky boli dialógy posunuté aj mierne doľava - vtipne vyzneli pasáže, kde sa rodičia uisťujú, že sú tolerantní a že zvládnu aj novú informáciu o svojej dcére - volili predsa ľavicu. Scenár dával postavám širokú možnosť prejavu a čo je dobre, herci svoju šancu nepremárnili. Bruno Putzulu je vychádzajúcou hviezdou európskeho filmu, rovnako ako Amira Casarová.

Ak vás teda čo len trochu zaujíma európsky film, nenechajte si ujsť ani tento. Je to síce " len" komédia, ale možno si v nej nájdete aj čosi na zamyslenie a hlavne - nové európske filmy sa v distribúcii neobjavujú veľmi často.

Autorka je študentkou filmovej réžie na VŠMU

Prečo nie ja? (Pourquoi pas moi?) Réžia a scenár: Stéphane Giusti, Kamera: Antoine Roch Hrajú: Amira Casarová, Julie Gayetová, Bruno Putzulu, Alexandra Londonová, Carmen Chaplinová, Johny Hallyday

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984