Objavený kľúč k nesmrteľnosti
Podľa týždenníka Sunday Times sa vedci domnievajú, že objavili skupinu génov, ktorá je kľúčom k "nesmrteľnosti". Experimenty s muškami drozofilami viedli k objavu génov, ktoré dokážu udržať bunku pri živote donekonečna, pretože sú schopné opravovať jej poškodenia.
Keď sú tieto gény aktívne, vedie to k tomu, že mušky žijú tri razy dlhšie než je ich normálna dĺžka života. Teoreticky by mušky mohli vydržať ešte dlhšie - keby smrť nespôsobovalo opotrebovanie ich krídiel a životne dôležitých telesných orgánov. Vedci sa domnievajú, že obdobný mechanizmus existuje aj u ľudí. V dôsledku toho vraj budú môcť ľudia, ktorí sa rodia v našej dobe, žiť až do 22. storočia. Dožijú sa veku 140 rokov a viac. Michael Rose, profesor evolučnej biológie na univerzite v Kalifornii, v týchto dňoch informoval, že sa mu podarilo vypestovať novú generáciu mušiek drozofíl, ktoré majú tieto gény ešte silnejšie. Po identifikácii chemických látok, ktoré tieto gény produkujú, budú vraj lekári napokon schopní ponúkať pilulky alebo injekcie, ktoré budú schopné opravovať bunky.
Rose, kontroverzní vedec, výsledky ktorého práce boli podľa denníka Sunday Times "neochotne prijaté" vedcami, ktorí sa zaoberajú mechanizmom starnutia, konštatoval, že jeho najnovšia generácia mušiek drozofíl dokáže žiť až 130 dní, čo je trojnásobok ich normálnej dĺžky života. Rose tvrdí, že mušky neumierajú na starobu, ale sú oslabené mechanickým zlyhaním - zlámu sa špičky ich nožičiek a krídiel a mušky nie sú schopné súťažiť pri získavaní potravy. Rose prirovnáva tento vývoj k poškodeniu telesných orgánov, ako povedzme postupné upchávanie tepien a žíl v ľudskom tele, ktoré podľa neho nie sú súčasťou procesu starnutia, ale dôsledkom ekologických škôd, spôsobených žitím. "Som presvedčený, že už existujú nesmrteľní ľudia a nesmrteľné mušky," konštatuje. "Musíme jednoducho iba preniesť pôsobenie týchto génov, vyvolávajúcich nesmrteľnosť, na mladších ľudí, než utrpia prisilné mechanické poškodenie." Britská organizácia Research into Ageing (Výskum starnutia) financuje štúdium buniek, ktoré je podobné práci, akú vykonáva Michael Rose. Britskí vedci skúmajú genetické "vypínače", ktoré vyvolávajú príchod rozkladu a smrti. Vedci sa usilujú porozumieť tomu, prečo sa niektorí ľudia dožívajú 90 rokov bez toho, aby bol hocako poškodený jich zrak, sluch či intelekt, zatiaľ čo iní sú už v strednom veku postihnutí demenciou.
Britskí odborníci sú presvedčení, že proces starnutia ovplyvňuje celý rad rôznych génov. Skutočnou hodnotou tohto projektu bude zrejme jeho schopnosť zlepšiť kvalitu života starších ľudí. Vedci tiež skúmajú starnutie u iných zvierat, ako sú korytnačky a krokodíly, ktorí stále rastú celý život a tiež umierajú v dôsledku zranení, chorôb alebo vyhladovania a nie v dôsledku poškodenia buniek. Leonard Hayflick, profesor anatómie na univerzite v Kalifornii a jeden z hlavných svatových odborníkov na starnutie, uviedol: "Logika Rosovej práce je nepopierateľná. Existujú gény, ktoré ovplyvňujú dlhovekosť. Avšak ak si budú schopní bohatí ľudia kupovať liečenie, ktoré im predĺži život, vyvolá to chaos."
Podľa materiálu internetových Britských listov pripravil Peter Greguš
