Jednota po názorovom rozchode
Najviac sa na druhej časti 6. zjazdu SDĽ očakávala diskusia o vzniku názorovej platformy v strane. Delegáti hneď na začiatku neodsúhlasili otvorenie organizačného poriadku, ktorý by to umožnil. Do neskorých nočných hodín sa tak aspoň na túto tému živo diskutovalo - podľa viacerých delegátov, "aby sme sa zjednotili, musíme sa názorovo rozísť".
Vystupujúci dostali na prejavy o platformách len tri minúty, čo mnohých znechutilo. Nakoniec prišiel minister Pavel Koncoš s myšlienkou založiť platformu pôdohospodárskej a vidieckej politiky a jeden z delegátov dokonca platformy nezamestnaných. O možnosti vzniku akýchkoľvek frakcií v SDĽ nakoniec do 30. júna 2001 rozhodne republiková rada po diskusii v členskej základni.
Postkomunistická strana? Čoraz častejšie sa rozpráva o integrácii ľavicových síl. Túto myšlienku oprášila SOP, ku ktorej sa pridala nulapercentná SDSS. Zdá sa, že tej ide opäť len o vstup do parlamentu po čomsi chrbte. V tomto smere SDĽ pochopila silu svojho postavenia. Momentálne je totiž najsilnejšou ľavicovou stranou, čo si uvedomuje aj jej predseda: "Sme za integráciu ľavicových síl, no proti účelovým zjednoteniam. Nie sme za personálne únie, ktoré by riešili iba problémy niektorých politikov." Ako príklad takéhoto neúspešného zoskupenia uviedol Jozef Migaš SDK, ktorá sa podľa jeho slov po chvíli rozpadla. V prvý februárový deň v roku 1991 sa KSS-SDĽ rozhodla používať iba druhú časť svojho dvojičkového názvu. Zdá sa však, že ani po deviatich rokoch sa niektorí myšlienok pôvodnej KSS nevzdali. Delegát Štefan Repko dokonca vyhlásil, že "v každom z nás je malý boľševik". "Domnievam sa, že sme stále postkomunistickou stranou," dodal člen republikového výboru Eduard Chmelár.
Na margo pôsobenia SDĽ vo vláde sa taktiež objavili rozličné názory. Poslanec NR SR Ľubomír Dzurák zdôraznil: "Za nášho pôsobenia vo vláde sú bohatí bohatší a chudobní ešte chudobnejší." Podľa ministra obrany Pavla Kanisa zase SDĽ nemá dôvod vystúpiť z vlády. Všetci sa však zhodli na tom, že jej preferencie sú v kritické. "Ťažko môžeme stáť pri kormidle dejín s terajšími preferenciami," povedal Peter Weiss. Najstarší delegát 72 ročný Rudolf Tvaroška dokonca vedenie strany prirovnal k bývalému kindermanažmentu vo VSŽ.
Zneužitý dokument Niekoľko dní pred zjazdom sa vo viacerých denníkoch objavil výskum sponzorovaný Medzinárodným centrom Olofa Palmeho. Podľa neho je J. Migaš najmenej obľúbeným politikom a SDĽ má najhorší stranícky imidž zo štyroch vládnych strán. Paradoxne, z 12-stranového dokumentu určeného iba pre vnútrostranícke potreby, citovala tlač len tieto dve negatívne hodnotenia. Zahraničný hosť sobotňajšieho zjazdu, Jan Bohman zo Švédska podieľajúci sa na spomínanom výskume vyhlásil, že sa dokument zneužil. Ten bol totiž vypracovaný už v júni. Nie je však známe, prečo sa delegátom dostal do rúk až pred druhou časťou zjazdu. Jeden z delegátov sa dokonca vyjadril, že keby ho dostali do rúk pred 8. júlom, prvá časť zjazdu by sa určite skončila inak. I známy sociológ Ján Stena považuje načasovanie materiálov za priehľadné.
MDĽ sa i naďalej zasadzuje za bezplatné vysokoškolské štúdium. Na sneme sa pod ich petíciu podpísali všetci predstavitelia SDĽ, vrátane ministra školstva Milana Ftáčnika. Toho v úvodnom prejave predseda ľavičiarov Jozef Migaš vyzval, či by nepomohlo jeho razantnejšie slovo a väčšia aktivita pri presadzovaní bezplatného vysokoškolského vzdelávania. Hádam jeho podpis pod petíciou mladých demokratických ľavičiarov nebude len symbolickým. Jeden z delegátov však pohotovo našiel kompromis: "Prvé vysokoškolské vzdelanie nech je zadarmo a ďalšie si bude študent platiť."
Jediný problém - potlesk Malíkovej Zjazd SDĽ sa stretol so značným záujmom ostatných politických subjektov. Veď v sobotu sa v košickom Bielom dome objavili niekoľkí vrcholní predstavitelia strán aj štátu - o. i. Mikuláš Dzurinda, Pavol Hamžík, Anna Malíková, Jozef Grappa, Jaroslav Volf, Robert Fico, László Kötelesi. Všetci ponúkali ľavičiarom spoluprácu. No namiesto premýšľania, koho ponuky využijú, trápili predstaviteľov SDĽ úplne iné problémy. Jednému z členov republikového výboru totiž prekážal potlesk adresovaný šéfke národniarov po jej prejave. Dokonca ju vo svojom vystúpení nazval Ančou. Našťastie, našli sa medzi delegátmi aj ľudia, ktorí pochopili, že vážiť si politického súpera nie je na škodu. Ďalším sa zase páčilo, ako je Malíková upravená. "V Národnej rade sme s dvoma nacionalistickými stranami - s jednou sme v koalícii a predsedníčke druhej sme dnes tlieskali," uzavrel k ničomu nevediacu debatu o sile potlesku politickej súperke a jej vizáži P. Koncoš.
Ľavica a klientelizmus S SDĽ sa už dlhšie tiahnu rozličné korupčné škandály. Média sa neustále zaoberajú Košovanom či Prima Printom. Delegát Ján Boroš to vyjadril slovami: "Ľavicovej strane sa klientelizmus neodpúšťa." Ľavičiari preto navrhli vypracovanie Charty boja s klientelizmom a korupciou. "Nie je možné, aby sa reči o Migašovi rozprávali pol roka a nič sa nedokázalo," povedal šéf SDĽ. Okrem toho chcú ľavičiari iniciovať seminár za účasti Transparency International Slovensko na tému klientelizmus a politické strany. Podpredseda parlamentného klubu Ladislav Orosz dokonca vyzval predstaviteľov strany, ako aj poslancov a ministrov, aby do mesiaca na internete zverejnili svoje majetkové priznania. On sám sa zaviazal, že na každú schôdzu NR SR predloží jeden antikorupčný zákon.
Spomínané priznania si bude môcť neskôr sám na internete pozrieť aj Jozef Migaš, ktorý chce začiatkom roka absolvovať kurz začiatočníkov na tomto médiu. Každý mesiac bude dokonca osobne verejne na internete diskutovať. Či to pomôže preferenciám SDĽ, ukáže až čas.
