Reklama
Reklama

Chýbajú kvalifikované pracovné sily

Nedá nespýtať sa na výrok, ktorý pred istým časom zaznel z úst bývalého ministra financií Miroslava Maxona o tom, že cenu časopisu Euromoney ste si kúpili. Ako ho s odstupom času vnímate? Ocenenie bolo jedným z dobrých bodov pre Slovensko a ja som ho tak aj interpretovala.
Počet zobrazení: 976

Brigita Schmögnerová

Narodila sa 17. novembra 1947. Po ukončení stredoškolského štúdia sa prihlásila na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, ktorú úspešne ukončila. Postgraduálne štúdium absolvovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde sa venovala matematickej štatistike. Od roku 1976 pracovala v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied ako vedecká pracovníčka. Po roku 1990 sa stala členkou SDĽ. V rokoch 1993-1994 bola vedúcou oddelenia hospodárskej politiky patriaceho pod Kanceláriu prezidenta SR. V roku 1994 bola vicepremiérkou vo vláde Jozefa Moravčíka, od roku 1998 zastáva post ministerky financií SR. Je vydatá, má jedného syna.

Nedá nespýtať sa na výrok, ktorý pred istým časom zaznel z úst bývalého ministra financií Miroslava Maxona o tom, že cenu časopisu Euromoney ste si kúpili. Ako ho s odstupom času vnímate?

Ocenenie bolo jedným z dobrých bodov pre Slovensko a ja som ho tak aj interpretovala. Vyjadrenie pána Maxona ukazuje, že on nechce, aby SR zbierala dobré body. Na základe tohto výroku zatelefonovali novinári z Tlačovej agentúry SR do redakcie Euromoney, aby si vypočuli ich reakciu. To, že ja podávam na pána Maxona žalobu, je moja záležitosť. Keby súdy na podania žaloby reagovali rýchlejšie a príslušných ľudí by odsúdili na zaplatenie pokuty, možno by si konečne začali dávať pozor na jazyk. Ale to, že pán Maxon poškodil záujmy SR, by mu mali zrátať voliči.

Cena Euromoney súvisí aj s naším vstupom do OECD, od ktorého očakávame najmä zvýšený záujem zahraničných investorov o Slovensko, často charakterizované ako ekonomicky a politicky nestabilné. Viete odhadnúť, do akej miery sa zvýši prílev investícií?

Rozdeľme to. Ak hovoríme o ekonomickom prostredí, za posledné obdobie sa podstatne zlepšilo. Nezlepšilo sa, bohužiaľ, politické prostredie, resp. nezlepšilo sa v takom rozsahu, v akom by sme chceli. Investori reagujú veľmi citlivo na také okolnosti - dotknem sa aj politiky - ako napríklad hlasovanie o nedôvere predsedovi vlády či referendum. Až na nejakom piatom, šiestom mieste zohrávajú pre investora úlohu otázky daňovej motivácie a pod. Odpoveď teda znie: pokiaľ sa nebudú politici správať zodpovednejšie a budú vyvolávať vnútorné konflikty, toto prostredie lákadlom pre zahraničných investorov nebude. Kritika patrí do radov opozície, ale aj koalície, lebo ani jej predstavitelia svojimi sústavnými konfliktmi nenapomáhajú zlepšeniu situácie.

Naozaj mohla taká vec ako hlasovanie predsedu NR SR proti premiérovi ovplyvniť správanie sa zahraničných investorov?

Jednoznačne. Vieme o konkrétnych prípadoch, keď investor na základe tohto kroku povedal "nie".

Čaká nás privatizácia strategických podnikov. Považujete ju za absolútne nevyhnutnú? Existujú krajiny, kde sa takýto druh podnikov neprivatizuje.

Nevyhnutne potrebujeme finančné prostriedky na úhradu záväzkov FNM a nepodceňujem ani následné investície do strategických podnikov. V tomto smere nie som jednoznačne naladená proti štátnemu vlastníctvu. Vieme uviesť veľa príkladov, keď bol štátny podnik dobre a súkromný zle riadený. VSŽ je príkladom súkromného podniku, ktorý, keby tam nedošlo k zmenám, by bol dnes už asi v bankrote. Slovenské elektrárne (SE) však nevyhnutne potrebujú zmeny v riadení, potrebujú sa reštrukturalizovať. Sme schopní urobiť to vlastnými silami? V prípade SPP nie sú dodatočné investície absolútne nevyhnutné, no v prípade SE áno. Nezanedbateľná skutočnosť je, zopakujem, že po predchádzajúcej vláde sme zdedili záväzok uhradiť dlhopisy FNM. Z čoho?

Prostriedky získané z privatizácie sa podľa vyjadrení aj vášho ministerstva v prvom rade majú použiť na oddĺženie a až potom na investície. Nemali by byť investičné programy prioritou?

Kamarátmi buďme a dlhy si plaťme. Dôvera štátu sa musí vykupovať aj tak, že si budeme uhrádzať dlhy. Sú ako snehová guľa, narastajú o úroky. Je našou snahou, aby táto guľa bola čo najmenšia. Poviem to v číslach: ročne vydávame okolo 25 až 30 mld. Sk na úhradu úrokov, čiže na dlhovú službu. Je to veľa, ak si zoberiete, že výdavky rozpočtu sa pohybujú vo výške okolo 200 mld. Sk. Tieto dôvody nás vedú k tomu, aby sme na uhradenie dlhov použili prostriedky z privatizácie. Treba si uvedomiť, že dlh je aj ten voči FNM, voči držiteľom dlhopisov. Keďže sa nezmenil zákon, cúvnuť sa nedá.

Kedy predpokladáte rapídnejšie zníženie dlhovej služby?

Teraz sme aspoň trochu spomalili jej nárast. Zadlžujeme sa, ale pomalšie. A kedy sa to skončí? Vtedy, keď nebudeme vyrábať schodky vo verejných financiách a budeme mať prebytkové hospodárenie.

Okrem strategických podnikov sa majú privatizovať aj štátne banky. Škoda, že nedostaneme za ne ani zďaleka toľko, koľko sme do nich vložili. Aký je časový horizont privatizácie?

Nemôžeme za ne dostať toľko, koľko sme do nich investovali. Cena sa bude pohybovať v určitom násobku ich nominálnej hodnoty. Základné imanie je okolo 12 mld. Sk. Predstavovať si, že dostaneme sto miliárd, neprichádza do úvahy, aj keby tieto banky mali rating AAA. Predpokladáme, že do konca tohto roka nájdeme strategického investora do Slovenskej sporiteľne (Slsp) a mala by sa uskutočniť prvá fáza privatizácie VÚB prostredníctvom IBRD a IFC. Vstup súkromného strategického investora do VÚB očakávame začiatkom budúceho roka. Krajný termín je v jeho polroku. Dúfame, že privatizáciu IRB sa nám podarí dokončiť ešte do konca tohto roka.

Nemáme dostatok odvahy a prostriedkov na vytvorenie silnej slovenskej banky?

Je to otázka sily slovenských investorov. Nebránili sme sa tomu, aby do VÚB alebo Slsp vstúpil slovenský investor. Do tendra sa však neprihlásil ani jeden. Takých silných investorov zatiaľ nemáme.

Pýtam sa aj preto, lebo vo svete sa azda nič nekoncentruje rýchlejšie ako práve banky.

Nikto v tomto smere nekladie medze. Boli by sme radi, keby ku koncentrácií dochádzalo aj na našom trhu. Dnešný počet bánk - dvadsaťtri - sa vzhľadom na potrebu konkurenčného prostredia zdá byť vyhovujúci, ale skutočnosť je iná. Vyhovujúcejší by bol menší počet silných a zdravých bánk, ktoré musia medzi sebou súťažiť.

Prejdime do mikrosféry. Zo strany podnikateľov často počuť, že ich odvody a dane sú priveľké. Príklad z praxe: počítač sa odpisuje štyri roky, sadzba dane za telekomunikačné služby je 23-percentná.

O tom, či má byť služba zaradená v základnej alebo v zníženej sadzbe, hovorí legislatíva. Našou snahou je harmonizovať našu s legislatívou EÚ. Nechceme urobiť krok späť, ale podľa možností krok dopredu. Stavebné práce či elektrická energia by mali byť zaradené v základnej sadzbe. Preradiť energiu do zvýšenej sadzby by znamenalo nárast jej cien a my sme v tejto chvíli takéto možnosti už vyčerpali. Čo sa týka zdaňovania podnikateľov, v histórii nenájdeme veľa príkladov, keď sa im vychádzalo v ústrety tak, ako za posledný rok a pol. Znížiť sadzbu dane z príjmov zo 40 na 29 percent v takom krátkom čase sa okrem Maďarska asi nepodarilo nikomu. Pripravujeme reformu, kde sa bude riešiť aj zdaňovanie podnikateľov a určite sa dotkneme aj daňového základu a odpisovej politiky. Podnikateľom poskytujeme aj ďalšie "dotácie": ozdravenie finančného sektoru a náklady s tým súvisiace sú sprostredkovaním pomoci podnikovej sfére. Ak si predtým podnikatelia požičiavali za 28 % a dnes je dobrý klient schopný požičať si za 8-10 percent, to je rozdiel, ktorý je výsledkom našich snáh zlepšiť podnikateľské prostredie.

Je však dosť problematické získať úver v ktorejkoľvek banke. Hovorí sa, že to ide, ale za primeranú úplatu v hodnote 10 percent z výšky úveru…

Takéto pravidlo neplatí. Ak viete o niekom, kto takýto úplatok dal, treba to okamžite oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Komplikácia spočíva v inom. Veľká časť podnikateľského sektoru nie je dnes schopná poskytnúť primerané protizáruky na bankové úvery, nemá čo založiť. Bankový sektor je oveľa opatrnejší ako v minulosti. Je pravda to, čo som povedala: dobrý klient je schopný získať aj lacný úver. U klientov, ktorí v tejto chvíli dobrí nie sú, je to komplikované. Poviem príklad: navštívila som Podbrezovské železiarne pri príležitosti 160. výročia ich založenia a bola som svedkom, keď v miestnosti sedeli predstavitelia VÚB a Slovenskej sporiteľne a každý z nich poskytoval železiarňam strednodobý úver vo výške asi 300-400 mil. Sk. Úrokové podmienky neprezradím, ale môžem povedať, že boli vynikajúce.

Jedným z najpálčivejších problémov Slovenska je nezamestnanosť, ktorej miera v súčasnosti klesla pod 20 percent. Nestalo sa tak len v dôsledku realizácie projektu verejných prác, pričom, keď sa skončí, miera nezamestnanosti znova vzrastie?

Projekt verejných prác sa neskončí, len ho bude treba trocha modifikovať, aby mal viac pozitívnych efektov a aby sa eliminovali negatívne fiškálne dosahy. Darí sa nám zvyšovať produkciu priemyslu, ktorá za prvých osem mesiacov t.r. vzrástla o 6 percent. Za prvý polrok začína dochádzať k nárastu zamestnanosti v spracovateľskom odvetví. O stavebníctve sa to, žiaľ, povedať nedá. Ide o závažné štruktúrne zmeny a už nikdy nedosiahneme zamestnanosť ani v stavebníctve, ani v poľnohospodárstve na takej úrovni ako v minulosti. S tým sa treba vyrovnať. Je potrebné, aby sa viac ľudí umiestnilo v sektore služieb, ktorý je u nás, bohužiaľ, zatiaľ slabo rozvinutý. Nemám na mysli len služby pre domácnosti, ale najmä softvérové, poradenské služby, výskum a pod. Vysokú mieru nezamestnanosti spôsobuje aj niekdajšia prezamestnanosť, o ktorej sme pred voľbami 1998 často hovorili. Umelo sa udržiavala, lebo sa blížili voľby. Viem uviesť príklady, keď po voľbách dochádzalo k masovému prepúšťaniu v súkromných podnikoch, ktoré sprivatizovali "dobrí podnikatelia" mečiarovci. Trh práce celkovo nefunguje tak, ako by mal. Nie je to len v spomalení rastu HDP, ale aj v raste produktivity práce, ktorá sa podieľa na znižovaní zamestnanosti. Medzi ďalšie faktory patria nedostatky trhu práce, napr. nízka kvalifikačná alebo geografická mobilita a pod. Chýbajú ľudské zdroje na úrovni regiónov, kvalifikovaní sústružníci, robotníci. V mnohých okresoch dnes nie sú. Nikto ich nevychoval. A pritom je v danom okrese či kraji možno 10 000 nezamestnaných.

V nadväznosti na predchádzajúcu otázku: ako vysvetlíte fakt, že najväčší počet živností sa odovzdalo práve na východe Slovenska, tam, kde by táto vrstva mala zamestnávať ďalších ľudí a rozvíjať región?

Neviem presne povedať, prečo. Treba sa však pozrieť na podmienky, v ktorých malí podnikatelia fungujú. Sťažnosti sa redukujú na daňové zaťaženie, ale v tom to nie je. Je to napríklad aj v ťažkej dostupnosti malých úverov, tzv. mikropôžičiek. Máme tu síce inštitúciu, ktorá by ich mala poskytovať, ale nevyužíva sa. Malý podnikateľ nemá veľké skúsenosti s podnikaním, hoci od revolúcie ubehlo desať rokov. Aj to je jeden z nedostatkov trhu práce. Chýbajú rôzne druhy služieb, o ktorých by podnikatelia mali vedieť a využívať ich, napríklad informačné alebo poradenské. Prostredie musí byť nastavené tak, aby bolo pre nich priaznivé. Podnikateľ totiž musí prekonávať rôzne administratívne prekážky. V tomto by im mali pomáhať lokálni funkcionári, starostovia, primátori.

Očakávate v tomto smere zlepšenie aj od reformy verejnej správy?

Nezdá sa mi, že bude mať bezprostredný dosah, i keď sprostredkovane môže pomôcť. V súvislosti s ňou chceme, aby v nasledujúcich rokoch bola tzv. živnostenská daň príjmom miest a obcí. Možno sa budú mestskí páni viac snažiť vytvárať podmienky pre podnikateľov - bude existovať totiž bezprostredná nadväznosť medzi obecnými príjmami a prosperitou živnostníkov.

Ako ste spokojná s konsenzom, ktorý vláda dosiahla v prípade štátneho rozpočtu (ŠR)?

Takmer každý minister požadoval pre svoj rezort v rozpočte viac - nie každý z nich podporil ŠR vo vláde. Dôležité však je, že vláda rozpočet schválila. Ešte dôležitejšie bude získať preň podporu poslancov vládnej koalície.

Ako ľavicovej ministerke vám často vyčítajú, že robíte pravicové opatrenia. Ako z tohto hľadiska vnímate súčasné preferencie SDĽ? Myslíte si, že medzi ich nízkou úrovňou a opatreniami aj vášho ministerstva jestvuje spojitosť?

Treba sa pozrieť na analýzy vysvetľujúce pokles preferencií SDĽ. Bezpochyby, časť našich voličov alebo sympatizantov "odskočila", lebo dôsledky stabilizačných opatrení dopadli najviac práve na nášho voliča. Chybou SDĽ je, že nedokázala predať to pozitívne, čo sme vo vláde urobili. Často ani vysokopostavení funkcionári strany nevedia, čo sme presadili. Ako potom chceme, aby náš volič, ktorý denne nesleduje politiku, vedel, že strana veľkú časť volebného sľubu naozaj splnila a je možnosť, že do konca volebného obdobia splní jeho druhú časť?

Dávate preferencie do súvislosti s vládnymi opatreniami a úspornými balíčkami?

Do určitej miery áno, vylúčiť sa to nedá. Ale sú tu aj mnohé iné faktory. SDĽ už nie je tou, ktorou bola. Vo verejnosti sme stratili značku kvality. Boli sme stranou, o ktorej sa hovorilo, že je stranou odborníkov, atraktívna pre mladých ľudí. Dnes máme nálepku antirefomnosti. Strana, ktorá mobilizovala ľavicových intelektuálov. Dnes ňou už nie je. Bohužiaľ, nie je to lichotivé.

Nie je teda v silách vašej strany priblížiť sa nejakým spôsobom voličovi?

Volič je len jeden a volič ľavicovej strany je dosť presne vymedzený. Dokážeme práve jeho dostatočne oslovovať? Mojou odpoveďou je, že asi nie.

V súčasnosti predstavuje SDĽ jediný a ešte stále najsilnejší ľavicový subjekt, ktorý však, ako sme už konštatovali, stráca preferencie. Nie je to škoda?

Jednoznačne. Nie je to len otázka SDĽ ako takej, to by sa ešte dalo prežiť. Je to však otázka postavenia ľavice v slovenskej spoločnosti a ešte viac otázka budúcich volieb. Ak sa táto strana nezmobilizuje, s najväčšou pravdepodobnosťou prispeje k prepadu ľavice vo voľbách v budúcom volebnom období. Je to vec sebazáchovy strany. Chceme alebo nechceme byť tými, ktorí budú ovplyvňovať chod štátu v budúcom období? Alebo sa nedostaneme do parlamentu? Takto stojí otázka.

S hosťom Slova sa zhovárala Lýdia Kokavcová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama