Slovensko na 52. mieste
"Vláda ľudu bez informovanosti alebo bez možnosti získať informácie je iba prológom frašky alebo tragédie, alebo možno oboje. Vedomosť bude vždy vládnuť nevedomosti a ľudia, ktorí skutočne chcú byť správcami svojich vecí, sa musia vyzbrojiť silou, ktorú vedomosť so sebou prináša." (Zemanovičová, Gyárfášová: Korupcia na Slovensku z hľadiska spravovania vecí verejných)
Transparency International Slovensko (TIS) zverejnil minulý týždeň Index vnímania korupcie (CPI) za rok 2000. Oproti vlaňajšku si SR polepšila o jedno miesto. Na 52. priečke z celkového počtu 99 krajín skončila spolu s Argentínou, Bulharskom, Ghanou a Senegalom.
Bez zmeny k lepšiemu CPI je zložený index troch rokov (1998, 1999, 2000) a v tomto roku zahrňuje údaje zo 16 prieskumov vykonaných ôsmimi nezávislými inštitúciami medzi podnikateľmi, širokou verejnosťou a analytikmi jednotlivých krajín. Jeho hodnota sa pohybuje v intervale 0 až 10, pričom hodnotenie 10 znamená ekonomiku bez korupcie. "Tento postup bol zvolený preto, aby sa obmedzili náhle výkyvy v skóre, ktoré môžu byť zapríčinené politickými škandálmi na vysokej úrovni, prípadne mediálnymi kauzami. Niektoré kauzy môžu byť výsledkom aj sústredeného protikorupčného úsilia a majú tendenciu meniť vnímanie verejnosti," povedala prezidentka TIS Emília Sičáková. Plný počet dosiahlo len Fínsko, za ním sa umiestnilo Dánsko, Nový Zéland a Švédsko. Slovensko dosiahlo hodnotu 3,5, v roku 1999 to bolo 3,7. "Na Slovensku nenastala zmena vnímania stavu korupcie k lepšiemu," konštatovala E. Sičáková. Do 4. októbra mali byť v rámci Národného boja proti korupcii účinné jednotlivé akčné plány. Tento proces sa však značne zbyrokratizoval a je pomalý. "Akčné plány sú v mnohých prípadoch skôr formálnym splnením povinnosti ako skutočnými opatreniami v systéme, ktoré by mali obmedzovať priestor pre korupciu," povedala programová riaditeľka TIS Daniela Zemanovičová. TIS taktiež upozornila na fakt, že z tohto programu vypadli inštitúcie ako FNM, Sociálna a zdravotné poisťovne, štátne fondy, ktoré taktiež hospodária s verejnými prostriedkami. "Stratila sa istá, veľmi dôležitá, časová fáza. Už sme v polovici volebného obdobia a ochvíľu budú aktuálne iné témy. Je možné, že sa nepodarí spraviť také radikálne kroky, ktoré by mohli rýchlo priniesť výsledky," dodala D. Zemanovičová.
Demokracia už mimo fabrík Podľa štúdií TIS sa na Slovensku prejavuje veľká nespokojnosť so spravovaním vecí verejných, nedôvera k štátnym inštitúciám. Najväčšiu mieru nespokojnosti pritom vyjadrujú priaznivci HZDS, po nich sympatizanti SNS, nevoliči, priaznivci Smeru a nerozhodnutí. "Veľmi priaznivo sú v tomto hodnotené 70. roky alebo prvá ponovembrová vláda národného porozumenia," pripomenula programová riaditeľka. Na druhej strane občania odmietajú všetky prvky autoritatívneho spravovania vecí verejných. Z hľadiska demokracie a ľudských práv občania jednoznačne preferujú obdobie po roku 1989, z hľadiska ekonomickej situácie pociťujú, že bolo lepšie za prechádzajúceho režimu. "Kým v minulosti sa hovorilo, že demokracia je vo fabrike, nie na ulici, dnes je to opačne. Slováci ale rýchlejšie akceptujú demokraciu na ulici a majú problém zvládnuť ekonomickú situáciu." Až 50 percent respondentov považuje za najlepšie obdobie na Slovensku roky 1970 až 1989. Ide o obdobie reálnosocialistického normalizačného režimu. K nostalgii za starými časmi podľa Daniely Zemanovičovej a Oľgy Gyárfášovej prispieva aj tzv. spomienkový optimizmus, ktorý je milosrdný k problémom minulosti.
Na Slovensku sa neustále vedú diskusie o sile či popularite pravice alebo ľavice. Objavujú sa informácie, podľa ktorých sa momentálne viac ľudí hlási prevažne k pravici. Pritom by malo ísť najmä o mladých. Tieto domnienky môžu vychádzať aj z predpokladov, že v parlamente je v súčasnosti a do vedomia verejnosti sa tým dostáva viac pravicových strán (DS, SDKÚ, SDK, KDH, SMK). Zatiaľ čo určitú líniu ľavice držia z vládnych strán iba SDĽ a SOP. Podľa prieskumov TIS je v SR 19 % ľavičiarov, 15 % pravičiarov, 41 percent sa umiestňuje do stredu politického spektra. Štvrtina sa nevie zaradiť.
Súčasní politici sú bohatší Väčšina Slovákov veľmi negatívne hodnotí pôsobenie parlamentu a vlády z hľadiska presadzovania verejného záujmu. Veľmi dobre podľa občanov slúži verejnosti poštový úrad (76 %), tlač a periodiká (71 %), verejnoprávny rozhlas (70 %). Súčasní politici sú pritom v porovnaní s politikmi minulého režimu predovšetkým bohatší (64 % respondentov) a menej im záleží na bežných ľuďoch (52 %). Väčšina občanov taktiež považuje korupciu na Slovensku za veľmi rozšírenú. Denne sa s ňou stretávame v rôznych situáciách. Ak sa dnes už niekto prebojuje na vysokú školu vďaka vlastným vedomostiam, okoliu by darmo vysvetľoval, že žiaden úplatok nedal. Rovnako aj vodiči radšej siahnu hlbšie do vrecka, ako by mali prísť o vodičský preukaz. Policajt s desaťtisícovým platom takéto prilepšenie ťažko odmietne. A ruku na srdce - kto by nedal lekárovi do vrecka niekoľko tisícok, ak ide o zdravie jeho blízkeho. Takýchto príklad je neustále viac a viac. Aj preto sa medzi Slovákmi udomácňuje veta: Úplatok je jediný spôsob, ako môžem niečo vybaviť alebo získať. "Zatiaľ nebol dôvod na to, aby občania na Slovensku začali vnímať korupciu trochu inak," tvrdí E. Sičáková. "Boj proti korupcii nie je beh na krátke trate a nie je to ani úloha na jedno volebné obdobie."
Ako sme už spomínali, proces prípravy Národného boja proti korupcii sa značne spomalil. Onedlho sa však na Slovensku uskutoční referendum o predčasných parlamentných voľbách. Ak sa toto volebné obdobie skráti o polovicu, je tu podľa D. Zemanovičovej riziko, že by sa muselo začať znovu: "Boj proti korupcii sa usilujeme brať ako odborný spoločenský problém. Preto sme za vytváranie širokých koalícií, aby sa nám celý systém po predčasných alebo aj riadnych parlamentných voľbách nerozpadol."
