Ekonomická demokracia
Na to, aby sa konečne začali riešiť problémy, ktoré sa dotýkajú občana tejto republiky, potrebuje Slovensko zrejme politickú stranu nového typu. Aký charakter by mala mať? Podľa mňa by to mala byť politická strana typu "ekonomickej demokracie", teda mala by vyjadrovať záujmy ekonomickej slobody a zodpovednosti v nových podmienkach demokracie.
Mala by to byť strana, ktorá by bola schopná riešiť rozpory medzi spôsobom vykonávania ekonomickej reformy a neľahkou životnou úrovňou väčšiny národa. Vzťah k budúcej ekonomike Slovenska je rozhodujúcou otázkou, ktorá musí stáť v popredí činnosti každého politického subjektu. Na túto otázku, žiaľ, prvá časť 6. zjazdu SDĽ neodpovedala. V Košiciach sa neriešil ani základný problém odcudzenia ľudí od vlastníctva a účasti na správe vecí verejných. Veď v jednotlivých programoch politických strán na Slovensku sú zakotvené úlohy formovania vzťahu k ekonomickej tvorivosti národa prostredníctvom podnikania a vytvárania podmienok na toto podnikanie. SDĽ má v programe okrem uvedeného stanovené úlohy v oblasti sociálnej spravodlivosti, ktoré však akosi nemajú pevnú pôdu pod nohami.
Moc tieňového hospodárstva Náš národ však potrebuje ekonomickú slobodu, t. j. naozajstné reálne právo na vlastníctvo, na vlastníctvo prostriedkov práce, na slobodné rozhodovanie, o tom, ako naložiť so svojím výsledným produktom. U koho je však dnes ekonomická moc? U pracujúcich? Alebo ho má vláda, či podnikatelia? Nie, v rukách ju drží prevažne tieňová ekonomika a obchodná mafia. Je zrejmé, že noví zbohatlíci nepotrebujú úspešnú realizáciu hospodárskych reforiem. Princípom v súčasnosti existujúceho trhu je zarábať na špekulácii, tunelovaní, rozpredaji toho, čo ešte zostalo. Vyhovuje mu chaos a nedostatočná kompetencia terajšej koaličnej vlády. Otvorená trhová ekonomika si vyžaduje pracovať čestne, platiť dane a odvody, ale aj otvorenie "tieňových kapitálov", čo však môže priviesť národ k nespokojnosti. Toho sú si súčasní politickí predstavitelia vedomí. Preto rafinovane robia všetko pre to, aby zostali pri moci. Ľudia so svojimi problémami ich zaujímajú iba dovtedy, pokiaľ ich môžu zdierať. Občania majú strach pred takýmto ekonomickým systémom, boja sa trhu, ktorý odôvodnene chápu ako dravca, klam a podvod. Slovenský národ zmučený stálym zvyšovaním cien, nezamestnanosťou, stratou sociálnych istôt a perspektív už neverí sľubom. Všetci, čo vedome alebo podvedome vedú našu krajinu k takejto trhovej ekonomike, by sa mali veľmi vážne zamyslieť nad následkami takejto cesty. Nielen nedávny zjazd SDĽ, ale i KDH, SDKÚ, SDSS, SOP , DS či DU tento problém obchádzajú.
Špekulanti a zaspatí ministri Na životných záujmoch pracujúcich a čestných podnikateľov špekulujú mnohé politické strany a hnutia. Občania však musia konečne pochopiť, že len oni vládnu najcennejším, čo je v trhovej ekonomike, pracovnou silou. Preto by mali odbory výraznejšie bojovať za dôstojnú cenu práce, za vytváranie podmienok na jej úspešné využitie v nových ekonomických vzťahoch. Jednotlivým stranám na Slovensku chýba koncepcia ekonomickej politiky. To sa prejavuje i v činnosti vlády. Jednou z príčin je to, že jej sociálna základňa vyjadruje úzke politické ciele, a nie záujmy prevažnej väčšiny obyvateľov. Strany sa nezaoberajú ani takými otázkami, či je mladá generácia dostatočne pripravovaná na trhový mechanizmus, podnikanie, konkurenciu a vlastnú odbornosť. Alebo ju pripravujú len na nezamestnanosť, na odchod za prácou v zahraničí? Nový typ politickej strany musí vystihnúť dôležitú potrebu súčastnej ekonomiky - vytvorenie všetkých podmienok na to, aby sa v psychológii národa znovu zrodila hrdosť za vykonanú prácu, hrdosť slovenského hospodára. No bez reálneho vlastníctva, nevyhnutných podmienok a zodpovedajúcej legislatívy takéhoto hospodára nenájdete. Zatiaľ sa vytvoril krízový stav vo všetkých oblastiach spoločenského života. Cítime to najmä v školstve, zdravotníctve, v každodennom živote, ľudia sa boja podnikať, brať si pôžičky, onemocnieť a majú strach najmä z nezamestnanosti. Vláda a politické strany musia analyzovať ich reakcie na ekonomické reformy a na základe toho predpovedať prognózu udalostí, predkladať návrhy opatrení. Nie je to úlohou vlády, poslancov parlamentu a politických strán? Veď to majú vo svojich programoch.
Chýba kult svedomia Strana nového typu musí byť aj stranou vysokej duchovnej aktivity. Pri realizácii svojho programu by mala akumulovať intelektuálny potenciál národa, odborníkov a vedcov. Nesmie pestovať kult svojho vodcu či vodcov, tzv. smotánky, ale kult svedomia. Len vtedy bude mať úspech, keď pomôže vlastnému národu pochopiť, kto je, čím je, aký je jeho historický osud a jeho perspektíva. Čo vidíme namiesto toho? Politické strany bojujúce o vplyv v štáte vynášajú národ do nebies, podliezajú sa mu, chvália ho, sľubujú mu, čo sa dá. Spomeňte si na sľuby Václava Havla po novembrových udalostiach. No len čo sú pri moci, manipulujú s národom, zneužívajúc jeho dôverčivosť. Je to dočasné, iba dovtedy, pokiaľ sa neodhalí pustota sľubov a ciele skupinových záujmov. Záujmy človeka - to je hlavný kľúč k rozpracovaniu humanistického programu politickej strany. Jej činnosťou by malo byť najmä zabezpečovanie ľudskosti. Nie občan pre štát, vládu, politickú stranu, ale naopak strana pre občana. Nie občan pre reformu a vlastníctvo, ale reforma pre občana - vlastníka. Čo je v súčasnosti najväčším nebezpečenstvom pre politickú stranu? Nejednotnosť? Nie, tá je vyjadrená platformami. Rozkol? To tiež nie je veľké nebezpečenstvo. Možno vznikne silná ľavocentristická strana z platforiem viacerých doterajších politických subjektov a zjednotí demokratické sily. Nebezpečenstvo tkvie v inom - v medzistraníckej konfrontácii, v strete mocenských ambícií, čo sa veľmi líši od normálneho civilizovaného boja o moc. Podstata spočíva aj v tom, že spolu so zostrením sociálneho napätia vznikol ešte jeden faktor - vnútro- a medzistranícky zápas (KDH, SDK, SDĽ, DU). Bojujú medzi sebou, vytvárajú frakcie, nové zoskupenia a strany, vytrhávajú z rúk jeden druhému "kŕmidlo vládnutia". Takýmto prostriedkom bude slúžiť i referendum, ak sa uskutoční. Predpokladám, že pre občana neprinesie nič pozitívne. Prípadné zmeny v politike nie sú ešte zárukou úspešných zmien v ekonomike. Tí, čo podpísali petičné hárky, vyjadrili nespokojnosť so súčasnou formou vládnutia a najmä so svojou životnou úrovňou. Je to veľmi vážny signál pre tých, čo vládnu.
Očividná kríza vlády Sú takí politici, čo už vystriedali aj päť strán. Nechápu, že všetci sedíme na sude pušného prachu a malá iskra môže mať za následok výbuch. Ak sa strany uzavrú do vnútorných problémov a nechajú v takej mimoriadnej situácii občanov bokom, hrozí tragédia. Všetkým politickým stranám - súčasným alebo novovznikajúcim - treba odhodiť osobné ambície a ísť k svätému cieľu: k občianskemu porozumeniu. Požiar emócií, zatemnenie zdravého rozumu môžu priniesť iba žiaľ a strádanie. Je na Zemi vyššej cennosti ako život? Tak presadzujme v stranách všetko pre to, aby sa centrom ich pozornosti stal občan. Budúcnosť každého politického subjektu spočíva v tom, aby znovu zrodil národné tradície, dôstojnosť, zabezpečil úspešnú realizáciu ekonomických a politických reforiem. Kultúra národa a spôsob hospodárenia sú nedeliteľné. Strana, ktorá to nepochopí, sa ocitne na okraji historického diania. Modernú ľavicovú demokratickú stranu môžeme definovať ako stranu, ktorá bude obhajovať všeobecnú vôľu a zvrchovanosť národa. Jej program a ciele by mali obsahovať víziu vedy a perspektívne videnie nielen budúcnosti, ale i transformácie prítomnosti v zmysle narastajúcej globalizácie sveta, suverenity a prosperity Slovenska. Filozofickým východiskom by mali byt myšlienky demokratického socializmu, historický determinizmus a moderné filozofické smery. O týchto otázkach však Peter Weiss a ostatní iba hovoria. Odzrkadľuje sa to i na preferenciách SDĽ.
Naše politické strany len čiastočne spĺňajú základnú filozofickú víziu, že umenie politiky je naozajstná transformácia reality, kde sa spoločnosť emancipuje, humanizuje a duchovne obohacuje. Budúce voľby ukážu opodstatnenosť a životaschopnosť tej-ktorej strany. Mám obavy, že aj terajšia opozícia iba hrá na citlivú strunu nespokojnosti. Ak dosiahne svoj cieľ, zopakuje sa to, čo znovu nechceme: politické víťazstvo na úkor národa. Transformácia ľavicových síl je však potrebná pre budúcnosť krajiny. Túto funkciu by za určitých predpokladov mohla splniť taká strana, ktorá konečne pochopí, čo je pre nové Slovensko prioritné.
Autor (1949) je pedagóg
