Memento vitam - pamätaj na život
Dlhý ľudský vek je poznačený rôznymi skrytými i otvorenými prejavmi intolerancie. Aj zapadajúce 20. storočie sa do dejín smutne vpísalo etnickou, náboženskou, triednou nenávisťou a terorom a najmä rasizmom v tej najhroznejšej podobe: hromadnou fyzickou likvidáciou Židov v nacistických koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny.
Antisemitizmus bol jedným zo základných pilierov nacistickej ideológie. Filozofia "inštinktu a rasovej čistoty", doplnená pseudovedeckou teóriou o "nadradenosti árijskej rasy" si našla živnú pôdu najmä v Nemecku a Rakúsku. Tu nadväzovala na tradičný nepriateľský postoj voči Židom, ktorý v časti spoločnosti pretrvával celé stáročia.
Mnoho podôb tragédie Genocída Židov mala mnoho podôb v tragédiách, ktoré sa udiali v nacistickom Nemecku, v jeho satelitných štátoch a v násilne porobených krajinách plánovanej "tisícročnej ríše". V období 1. Slovenskej republiky (1939-1945) boli schválené mnohé antihumánne, rasistické, protižidovské vládne nariadenia a vyhlášky. Vláda 9. septembra 1941 schválila nariadenie č. 198 O právnom postavení Židov (tzv. Židovský kódex), ktoré nezvyklo rýchlo vstúpilo do platnosti na druhý deň. Likvidovali aj Rómov a v zmysle nacistickej ideológie by čoskoro prišlo aj na Slovákov. Deportácie Židov zo Slovenska sa začali 25. marca 1942, keď z Popradu do Osvienčimu vyviezli tisíc mladých žien a dievčat. Za každého vyvezeného Žida zaplatila slovenská vláda 500 ríšskych mariek.
Do októbra 1942, keď sa deportácie zastavili, vyviezli 57 752 slovenských občanov židovského pôvodu do Osvienčimu a do okolia Lublinu. Deportácie napokon legalizoval aj ústavný zákon o vysťahovaní Židov z 15. mája 1942. Po nemeckej okupácii, koncom augusta 1944, v priebehu i po postupnom potlačení SNP, sa deportácie opäť obnovili. Postihli ďalších okolo 13 000 osôb. Spolu zo Slovenska deportovali približne 70 752 Židov, z toho takmer 68 000 zahynulo v nacistických koncentračných táboroch. V dejinách tento čin predstavuje najväčšiu organizovanú hromadnú likvidáciu občanov z oblastí pod Vysokými Tatrami a nad stredným Dunajom.
Zákaz rasovej diskriminácie Celý pokrokový, demokratický svet odsudzuje akékoľvek prejavy intolerancie - rasizmus, xenofóbiu, náboženský fundamentalizmus a útočný nacionalizmus. Valné zhromaždenie OSN 21. decembra 1965 prijalo Zmluvu o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorá odmietala každé rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo znevýhodňovanie založené na rase, farbe pokožky a národnostnom pôvode. Zákaz rasovej diskriminácie sa stal súčasťou zásad ochrany ľudských práv a základných slobôd, platných v súčasnom medzinárodnom práve a, samozrejme, našli svoje vyjadrenie v Charte OSN.
Počas rokovania Štokholmského medzinárodného fóra o holokauste 26.-28. januára 2000 prijali Deklaráciu, ktorá odporučila pripomínať si obete holokaustu a podporiť všetky možnosti pre poznanie zdrojov i prejavov tohto tragického historického javu novým generáciám. Prezident SR Rudolf Schuster, ktorý sa zúčastnil na tomto fóre, už počas návštevy Izraela v prejavoch v Jad Vašem (8. 2. 2000) a k rodákom v Tel Avive (9. 2.) prisľúbil, že na pamiatku obetí holokaustu z územia Slovenska bude iniciovať vo vláde a v Národnej rade SR schválenie zákona o pamätnom dni. Napriek prezidentovmu sľubu sa na Slovensku po tri mesiace od jeho návratu z Izraela nepodnikli konkrétne zákonodarné iniciatívy. Napokon návrh zákona na Pamätný deň obetiam holokaustu a rasového násilia iniciatívne vypracoval a do NR SR predložil nezávislý poslanec a predseda Smeru Robert Fico.
Schválenie pamätného dňa na 9. septembra by sa malo stať príspevkom pre poznanie strašnej pravdy o holokauste. Súčasne by malo vyjadriť aj naše odmietnutie akéhokoľvek druhu neznášanlivosti - rasovej, etnickej, náboženskej, či politickej - a bude poukazovať na tých, čo sa snažia pravdu o strašných skutkoch zamlčať, ospravedlňovať a ľahostajne prizerajú na jeho rozličné prejavy v súčasnosti. Napokon bude výrazom nášho súcitu s trpiacimi obeťami vo svete, vo vzťahu k pamiatke mŕtvych obetí a úcty k tým, ktorí celý svoj život zasvätili boju proti akémukoľvek druhu násilia, za prehlbovanie porozumenia, priateľstva, tolerancie a spravodlivosti medzi ľuďmi, národmi a štátmi. Memento vitam (Pamätaj na život) je výzvou pre slušný vstup do nového storočia a tisícročia, rokov kultivujúcej tolerancie a humanizujúceho dialógu medzi rasami, národmi, etnikami, náboženskými komunitami, kresťanmi a ateistami, politickými zoskupeniami.
Autor (1946) je vedúci sekcie školstva, vedy, kultúry a športu Smeru
