Strany existujú vďaka štátu
"Keď po novembri 1989 začalo na Slovensku vznikať niekoľko politických strán, mnohí sme to vítali ako prejav slobody. Iba málokto si vtedy uvedomoval, že v parlamentnej demokracii nie sú politické strany iba akýmsi spestrením života, ale naopak, že sú nepostrádateľnou súčasťou demokracie," tvrdí podpredseda NR SR a KDH Pavol Hrušovský.
Tak či tak sa podozreniam z klientelizmu nedá vyhnúť. Problém financovania politických strán v poslednom čase značne rezonuje v našej spoločnosti. Ľudia totiž často vnímajú politické strany ako nevyhnutné zlo. Pre koho sú tu strany - pre štát, pre občanov alebo pre seba samých?
Transparentnosť financovania Zvýšenie transparentnosti financovania politických strán a hnutí a s tým súvisiaca kontrola, zvýšenie ich ekonomickej nezávislosti a zhrnutie problematiky ich hospodárenia do jedného, všeobecne záväzného, právneho predpisu, je cieľom navrhovanej novely o financovaní politických subjektov. Návrh spresňuje a taxatívne vymenováva príjmy strán a hnutí na rozdiel od súčasne platného zákona, ktorý definuje príjmy len nepriamo a to prostredníctvom stanovenia obsahu výročných finančných správ.
Zásadnou zmenou je odstránenie možnosti prijímania darov od anonymných darcov. Pripravovaná legislatívna norma taktiež vymenováva subjekty, od ktorých strana nemôže prijať dar. Ide o subjekty, ktoré hospodária s verejnými zdrojmi alebo štátnym majetkom, napr. štát a ním zriadené subjekty, ako sú rozpočtové a príspevkové organizácie, FNM, Slovenský pozemkový fond, obce a nimi založené organizácie a tiež firmy, v ktorých majú majetkovú účasť, ďalej od nadácií a verejnoprávnych inštitúcií. Strana nemôže prijať dar od niekoho, o kom nevie uviesť zákonom stanovené identifikačné údaje. Ak takýto dar dostane, bude povinná ho vrátiť. Keby to nebolo možné, musí peňažný dar odviesť do štátneho rozpočtu. V prípade nepeňažného daru znalec ho ohodnotí a v danej výške strana odvedie finančné prostriedky do štátneho rozpočtu.
Pol milióna za mandát Zákonom sa zavádza aj nový príspevok zo štátneho rozpočtu, tzv. príspevok na mandát, ktorý sa bude vyplácať iba parlamentným stranám a hnutiam. Na jeden rok a jeden mandát bude predstavovať pol milióna korún. Vyplácať sa bude tomu subjektu, za ktorý poslanec kandidoval. V prípade koalície sa vyplatí strane, pre ktorú sa mandát získal. Ak strany kandidovali v koalícii, navrhuje sa im vyplatiť príspevok na činnosť (doteraz nazývaný ako úhrady volebných nákladov, ktoré predstavovali 60 korún za hlas získaný vo voľbách) len podľa dohody týchto strán, teda ruší sa možnosť vyplácať tieto prostriedky rovnakým dielom.
Na verejnosti sa najviac kritizuje navrhovaných 500-tisíc Sk za volebný mandát. Ozývajú sa hlasy, ktoré sa pýtajú: Čo nám chcú politické strany sľúbiť za to, že im budeme viac platiť, že nebudú kradnúť, alebo že už tu nebude Siemens? Iní zase hovoria o tom, že strany robia servis pre štát, zabezpečujú demokraciu a za to si dávajú platiť. Tak či onak - po prijatí navrhovanej novely zaplatíme na ich existenciu opäť o niečo viac. Doteraz boli financované zo štyroch zdrojov: 1. z členských príspevkov, 2. z príjmov z podnikateľskej činnosti, 3. z darov a 4. zo štátneho rozpočtu. Podľa hovorcu podpredsedu NR SR Hrušovského Petra Stacha, iné zdroje na svoju činnosť strany jednoducho nemajú. Tvorcovia novely dokonca predpokladajú, že po zavedení príspevku na mandát sa odstránia podozrenia z korupcie a klientelizmu. Poslanec Ladislav Orosz (SDĽ) však v tomto smere predostrel reálny predpoklad: "Nerobím si ilúzie o tom, že sa parlamentu podarí prijať optimálny zákon, ktorým sa odstránia nekalé javy vo financovaní politických strán." Je veľmi ťažké s ním nesúhlasiť.
Sloboda prejavu cez dary Jedným zo ziskov strán sú dary od rôznych subjektov. Podľa P. Stacha ale na Slovensku chýba tradícia súkromných darcov. Treba dosiahnuť, aby sa dary vnímali ako realizácia slobody prejavu politického názoru darcov. No ak by sme chceli realizovať tento zámer, bolo by azda treba znížiť daňové zaťaženie darcov. Tento fakt napr. pochopili aj v Českej republike, kde sú takíto darcovia daňovo zvýhodňovaní. Dokonca v Kanade tieto dary zdaneniu vôbec nepodliehajú. I keď na druhej strane, stále sa krútime v jednom kruhu. Čo je výhodnejšie? Aby boli strany viac financované zo štátu alebo zo súkromných zdrojov? Ako však povedal P. Hrušovský, politické strany sú oddelené od štátu a nesmú byť štátom vystavené regulácii, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť verejnú súťaž. Tak či tak sa podozreniam z klientelizmu nedá vyhnúť. "Jediným možným riešením je privatizácia. Ňou sa zmenší priestor riadenia štátom a tým aj politických strán," povedal na margo financovania strán prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov.
Ďalšou spornou otázkou je výška členského príspevku. Jeho zvýšením by sa strana mohla zmeniť na malý exkluzívny klub, ktorý by presadzoval svoje záujmy. Podľa P. Stacha by tak poklesla šanca občanov participovať na rozhodnutiach politických subjektov, strany by stratili spätnú väzbu na verejnosť… Aj Nicolas Ruszkowski z National Democratic Institute si myslí, že je otázne, či bohatí majú mať väčší vplyv na ovplyvňovanie politických strán a tým aj verejnej mienky.
Prechádzka ružovým sadom Problematickým bodom novely, ale aj terajšej právnej úpravy je, či je vhodné, aby strana podnikala. Zákon o združovaní v politických stranách a hnutiach hovorí, že sa môžu podieľať na založení právnickej osoby, alebo sa zúčastňovať ako spoločníci či členovia právnickej osoby na činnosti už fungujúcej firmy. Môžu ju tiež založiť alebo sa stať jediným z jej spoločníkov. Zákon upravuje i predmet podnikania: prevádzkovanie rozhlasových a televíznych staníc, vydavateľstiev, nakladateľstiev a tlačiarní, publikačná a propagačná činnosť, výroba a predaj predmetov propagujúcich program a činnosť príslušnej strany.
Nedávno sme v SLOVE upozornili na to, či je vhodné, aby politické subjekty prevádzkovali médiá. Tak sa totiž nedá dosiahnuť ich nezávislosť. V súvislosti s tým sa ale vynára ďalší problém. Ak totiž strana podniká, ako je možné sa zbaviť pochybností, či zákazky tento subjekt nezískal len vďaka svojej napojenosti na príslušnú stranu? Týchto pochybností pri danej právnej úprave nie je možné sa zbaviť. Podľa prieskumu IVO 8 % respondentov uviedlo, že sú v nejakej strane. Zarážajúci je však iný údaj - iba štyri percentá majú pocit, že sú dostatočne informovaní o financovaní politických subjektov. Zdá sa, že navrhovaná právna úprava chce toto číslo posunúť smerom nahor. Lebo, ako povedal P. Stach, najefektívnejšou kontrolou je kontrola verejnosti.
V Kanade sa porušenie zákona o financovaní strán sankcionuje udelením verejnoprospešných prác, pokutovaním, nepriznaním práv voliť a byť volený, či dokonca väzením. V porovnaní s týmto bude akákoľvek právna úprava na Slovensku iba prechádzkou ružovým sadom.
