Politické kritériá v športe
Zdá sa, že politika čoraz viac zasahuje už aj do športových sfér. Určite bolo by naivné si myslieť, že nie, lebo šport je úplne čistý. Veď ak si len porovnáme úroveň športu a jeho jednotlivých sfér pred voľbami v roku 1998 a po nich, zbadáme diametrálny rozdiel. Za príkladom stačí ísť päťdesiat kilometrov od hlavného mesta, hoci netvrdím, že inde vládne iná situácia. V Spartaku Trnava boli pred rokom 1998 futbalisti najväčšie hviezdy v meste, mnohí im závideli aj ich hviezdne platy. Prišiel ale september 1998 - a bum! Odrazu sa platy znížili a dokonca začali byť problémy s ich vyplácaním. Minulý týždeň sa bývalý hráč Trnavy Marcel Horký dokonca rozhodol vymáhať svoje pohľadávky súdnou cestou. Prečo prišlo k tej zmene? Vedenie futbalového klubu totiž viac-menej inklinovalo ku kedysi vládnucemu HZDS, najmä členovia správnej rady FC Vladimír Poór a Ján Gabriel. Posledne menovaný je dnes dokonca podpredsedom tohto hnutia. I keď, na druhej strane, exprezident klubu, donedávna ich blízky obchodný partner Jozef Bachratý je zase od posledného snemu Demokratickej únie jej podpredsedom. Povedzme si úprimne, finančné zdroje sa skôr viažu na vládnuce politické kruhy ako na opozičné. Hádam to si uvedomili v Spartaku, keď si za nového prezidenta zvolili predsedu Krajského výboru SDĽ Ivana Lipovského. Rozhodovali politické kritériá? Ťažko povedať. Isté však je, že vo funkcii prezidenta by mal byť skôr človek s bohatou športovou minulosťou. Nedávno sa tréner Spartaka Anton Jánoš vyjadril, že sa mu zdá, že do vedenia sa dostanú ľudia, ktorí o futbale nemajú veľký prehľad. Ak ale má rozhodovať iba to, že daný človek dokáže so sebou pritiahnuť peniaze, nie je vhodnejšie zaradiť ho do správnej rady?
