Do diskusie

Uznanie Magvašimu
Počet zobrazení: 1473

Uznanie Magvašimu

Chcel by som vysloviť uznanie ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Petrovi Magvašimu za to, že napriek odporu, determinovanému nepochopením sociálneho dosahu opatrenia, presadil projekt verejnoprospešných prác. Prečo by sme mali zatvárať oči pred neblahou skutočnosťou, že veľké množstvo dlhodobo nezamestnaných sa pomaly, ale isto odnaúča nielen zaobstarávať si robotu, ale aj vôbec pracovať? Isteže, nejeden z čitateľov pomyslí na Rómov. A oprávnene. Daná nedobrá sociálna situácia, spôsobená negatívnymi vplyvmi i dôsledkami nastoľovanej kapitalistickej spoločnosti, nevyhnutne vedie aj k istej demoralizácii časti pracujúcich, ktorým sa jednoducho odnechce robiť. K takejto demoralizácii speje i značná časť dospievajúcej mládeže. Dostatočne to ilustroval príklad prednesený ministrom školstva Milanom Ftáčnikom, že žiak končiaci základnú školu na otázku, na akú perspektívu sa pripravuje, celkom verne odpovedal, že na podporu v nezamestnanosti, čiže na zaháľanie, parazitovanie na daňových poplatníkoch. Je úplne správne a sociálne, keď štát vytvára príležitosti aj verejnoprospešnými prácami pre uplatnenie sa nezamestnaných. My, starší sa pamätáme, že v časoch prvej ČSR sa bežne chodievalo za robotou ďaleko od domova, do Čiech, ba ešte ďalej. Platila zásada, že robota sama za človekom nepríde, za robotou treba chodiť! Dnes, ako keby táto osvedčená prax neplatila, nejeden nezamestnaný chce a presadzuje si nielen prácu presne podľa svojej profesie, no aj to, aby mu ju pracovný úrad zabezpečil v mieste jeho bydliska. Až taký "sociálny luxus" si teda naozaj Slovenská republika dovoliť nemôže! Michal Šuška, Bratislava Vyrovnanie sa s minulosťou

Postoj ministerstva školstva k vyučovaniu dejín je mierne povedané rozpačitý. Minulá vládna garnitúra odporúčala vyučovať dejiny upravené rukou Milana Ďuricu a Františka Vnuka. Súčasné vedenie s ministrom z ľavicovej strany a jeho podriadené zložky akoby sa tomuto problému vyhýbali. Minulosti sa však vyhnúť nedá, s tou sa treba vyrovnať a vyvodiť potrebné závery pre budúcnosť. To môže ale len národ, ktorý o svojej minulosti všetko vie, vie o nej rozmýšľať a hodnotiť ju bez predsudkov. To musí byť aj podstatou výchovy v histórii. Z dejín sa treba poučiť. Preto k nim musíme pristupovať s úsilím o hľadanie pravdy, bez zaujatosti a predsudkov. Len tak sa možno dopracovať k pozitívnemu názoru na spoločnosť a jej ďalšie smerovanie.

Vladimír Petrakovič, Modra Kto vie rešpektovať, dokáže milovať

Po sčítaní ľudu v roku 1992 som sa podieľal na uskutočňovaní prieskumu verejnej mienky i v oblasti vierovyznania. Oslovil som viacerých občanov z regiónu. Aj takých, o ktorých som vedel, že sa v minulosti vysporiadali s náboženstvom. Pri otázke, k akému vierovyznaniu sa hlásia, odpovedali, že k rímskokatolíckemu. Pozreli na mňa a celkom vážne dodali: "Uviedli sme to i pri sčítaní ľudu. Nevieme, kam sa tie údaje dostanú a nechceme mať s tým problémy." Čiže už tu bola (a je) obava z klerikalizácie Slovenska. Preto tých 60 až 70 percent občanov Slovenska sa hlási ku katolíkom. V skutočnosti je tento stav podstatne nižší. Občania sa znova boja a radšej nepovedia pravdu o svojom vierovyznaní.

Fridrich Svítek, Prakovce Dobro treba pestovať

Súčasné stranícke poklonkovanie, zjazdy už dávno tromfli vysmiatu KSČ, ktorá "strpela" nízke platy plebsu (a aj dôchodky). No pretože bolo dosť práce, mohlo byť v rodine aj viacero platov. V dôsledku studenej vojny bolo mnoho klebiet a napätia, ale i vnútorného mieru s kosákom a kladivom. Mám si obľúbiť Billa Clintona namiesto Fidela Castra? Veď Clinton bombardoval Juhosláviu. Vladimira Putina? On drví Čečensko, lebo Michail Gorbačov dokopal Sovietsky zväz k rozpadu. Jedno je isté, dobro treba v sebe a v národe vedieť pestovať, inak sa v zeline stratí. A ešte je isté, že poloha Slovenska je stvorená na útulok pre zapredancov a zradcov. Zvnútra i zvonka. Bez jednoty v národe sme slabší ako mesiačik na raňajšom nebi.

Magda Lopúchová, Zvolen Tá správna miera hrdosti

Zatiaľ čo sa útrobami "detvianskeho klobúka" - národnej kultúrnej pamiatky, pomníka SNP v Banskej Bystrici - rozlieha angličtina, poľština… slovenčinu tam, vzhľadom na význam Povstania, počuť veľmi málo. A to napriek tomu, že vlani vláda SR aj vďaka aktivite ľavicových demokratov vyčlenila finančné prostriedky a umožnila tak pri príležitosti 55. výročia druhého najväčšieho protifašistického vystúpenia v Európe obnoviť pamätník i samotnú expozíciu. Dnes apoliticky prezentovaný exkurz do histórie SNP, ale aj do čias 1. a 2. ČSR sa dá porovnávať napríklad s Múzeom vojny v Londýne. Porovnávať Slovákov a Angličanov ale určite nemožno. Najmä, ak by meradlom mal byť hrdý postoj k svojim národným dejinám. Iste, u nás sa tento pojem najmä vďaka populistickým činom niektorých "Hejslovákov" značne zdegradoval. Je to škoda, veď dejinné udalosti tak významné ako SNP by mohli byť tým, čo nás spája.

Ľubor Kršjak, Levice

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984