Nie je kino ako kino
V popradskom kine Tatran sa v dňoch 16.-19. novembra 2000 uskutočnil Seminár FK (filmových klubov), ktorého hlavnými tematickými cyklami boli Zlatý fond kinematografie a Fantastično vo filme.
Cyklus Zlatý fond kinematografie je prehliadkou reprezentatívnych diel svetovej filmovej tvorby. Je teda zameraný na vrcholné diela "siedmeho umenia", na to najpodstatnejšie a najcennejšie, čo nám (filmovým konzumentom) kinematograf za viac než sto rokov svojej existencie ponúkol. Na tohtoročnom popradskom seminári boli v tomto cykle uvedené napríklad filmy Alphaville (J. L. Godard), Upír Nosferatu (F. W. Murnau) - poetická adaptácia známeho Stokerovho románu, započínajúca žánrovú líniu hororu vo filme. Ďalej štylizovaný film britského režiséra Petra Greenawaya Brucho architekta, ako aj jeden z najzákladnejších a prvých vedecko-fantastických filmov vôbec - Metropolis ( F. Lang). Film z roku 1926 rozpráva príbeh odohrávajúci sa v roku 2000 v meste Metropolis, kde na povrchu žije vládnuca trieda a v podzemí masy pracujúcich otrokov. Znepokojený vládca Metropolisu dáva skonštruovať mechanického človeka, ktorý má podobu Marie - dievčaťa z ľudu hlásajúceho myšlienky mieru a lásky. Chce tým upevniť svoju vládu a vyvolať nepokoje v podzemí. Fritz Lang sa pri realizácii filmu opieral o skúsenosti Reinhardtovho divadla, pričom využíva veľké množstvo štatistov na vytvorenie pohyblivých geometrických štruktúr, dekorácie, kompozície záberov a hry svetiel.
Tento cyklus a predovšetkým jeho tematické zameranie je mnohým známy z rôznych iných filmových podujatí (napr. z Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti).
Rozprávka a fantázia nepoznajú hranice
Invenčnejším a novátorskejším dojmom pôsobí tematické zameranie druhého cyklu tohto seminára. V cykle filmov Fantastično vo filme chceli organizátori upriamiť pozornosť divákov najmä na prezentáciu fantazijných filmov kladúcich dôraz na rozprávkové alebo legendárne prvky, na filmy rozvíjajúce démonologické a iracionálne motívy. V širšie koncipovanom výbere obsahujúcom tak klasické, ako aj súčasné filmy si mohol divák utvoriť predstavu o genéze a špecifickosti tejto oblasti filmovej tvorby.
Základ cyklu tvorili filmy King Kong (M. C. Cooper, E. B. Schoedsack), Mačací ľudia (J. Tourneur), Muž, ktorý spadol na Zem (N. Roeg), Ostrov doktora Moreaua (D. Taylor) a Pán šeliem (D. Coscarelli). Tieto filmy sú, dá sa povedať, klasikou vedecko-fantastického žánru. Vedy je v nich pomenej, prednosť má fantázia.
Filmársky najhodnotnejším je zrejme film anglického kameramana a režiséra Nicolasa Roega Muž, ktorý spadol na Zem z roku 1976. Film výnimočnej strihovej skladby, s osobitou prácou s obrazom a jeho následnou filmovou transformáciou, vo svojej dobe oficiálne odsúdili. Je príbehom cudzinca, ktorý prišiel na Zem odkiaľsi z hlbín vesmíru z iného sveta. Na Zemi hľadá záchranu (vodu) pre seba, svoju rodinu a svoju planétu. Postupne ho však ľudská spoločnosť pohltí, až sa stáva jednou z tých ľudských trosiek, ktoré "len jedia, pijú, súložia a civia na televízor". Film sa tak stal akýmsi antimanifestom existencializmu, kritikou neschopnosti komunikácie našej ľudskej spoločnosti, analýzou odcudzenosti a osamelosti, ale i exkluzívnym portrétom svojej doby.
Boli i predpremiéry
Sprievodnými podujatiami popradského seminára boli aj predpremiérové projekcie nových titulov distribučných spoločností a prehliadka filmov pripravovaných pre Projekt 100 - 2001. V rámci nej diváci vzhliadli český film Nevesta (J. Suchý), film taliansko-francúzskej produkcie Posledné tango v Paríži (B. Bertolucci), akúsi freudovsko-marcusovská úvahu o podstate človeka s vynikajúcim Marlonom Brandom v hlavnej úlohe, a tiež prelomové dielo svetovej kinematografie, americký film Občan Kane (O. Welles).
Medzi predpremiérovými titulmi popradského seminára nachádzame i posledný film Emira Kusturicu (známeho najmä filmom Podzemie) Biela mačka, čierny kocúr, uvedený však už na Artfilme 1999. Ako aj ďalší "artfilmovský" titul (tentoraz z posledného ročníka festivalu), film Všetko o mojej matke (P. Almodóvar), dva filmy českej produkcie Hana a jej bratia (V. Adásek) a dlho očakávaný film žijúceho klasika českej animácie (s pre neho príznačným a osobitým kombinovaním animovaného a hraného filmu) Jana Švankmajera Otesánek. A napokon tzv. nezávislý film Kena Loacha Volám sa Joe (premietaný na MFF Bratislava 1999), sila ktorého je v mimoriadne presvedčivom a silnom príbehu zo súčasného Škótska. Vyhýba sa obligátnym obrazom zo života nezamestnaných - problém stavia skôr z jeho psychického, než existenčného aspektu, pretože dlhotrvajúce vedomie nepotrebnosti a zbytočnosti je tu deprimujúcejšie ako neustály zápas o holú existenciu.
Popradský Seminár FK Zlatý fond kinematografie a Fantastično vo filme usporiadali Asociácia slovenských filmových klubov, Slovenský filmový ústav a mesto Poprad s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Nezaškodí občas si pripomenúť, čo nám strieborné plátno v práve končiacom tisícročí prinieslo.
Autor (1978) je študent filmovej vedy na VŠMU v Bratislave
