Politický zemepis časť 23.
Španielsko
V krajine deliacej sa na 17 autonómnych oblastí žije 39 371 mil. obyvateľov, z nich 72,3 % Španielov, 15 % Kataláncov, 8,1 % Galijčanov, 2,3 % Baskov. 94,9 % občanov štátu sú katolíci, 1,2 % moslimovia, 0,5 % patrí k protestantom. Španielsky kráľ Juan Carlos I. nemá reálnu politickú moc. Jeho podpisy si vyžadujú kontrasignáciu premiéra, resp. príslušného ministra.
Medzi najväčšie celoštátne strany patrí dnes vládnuca pravicová PP (Ľudová strana). Vo svojom programe vždy zdôrazňovala uchovanie kresťanských a národných tradícií. Roku 1996 vyhrala voľby, pričom na jej kandidátke vystupovali aj regionálne strany ako PA (Aragónska strana) a UPN (Navarský ľudový zväz). Teraz vládne spolu s katalánskymi centristickými regionalistami. PSOE (Socialistická robotnícka strana Španielska) bola v rokoch 1936-39 vedúcou silou vlády Ľudového frontu. V rokoch 1982-96 bola vládnou stranou. IU (Zjednotená ľavica) predstavuje ľavicovú koalíciu pod vedením PCE (Komunistickej strany Španielska). Jej súčasťou sú aj CUT (Zjednotená robotnícka kandidátka), FP (Pokroková federácia), IC (Katalánska iniciatíva), IR (Republikánska ľavica), PCPE (Ľudová komunistická strana Španielska), UCE (Zväz komunistov Španielska) a PASOC (Strana socialistickej akcie). PCE (Komunistická strana Španielska) vystupuje aj samostatne.
V Španielsku fungujú aj viaceré regionálne strany. V Katalánsku k nim patria CiU (Zväz zhody), strana širšieho stredu, ktorá mala v rokoch 1984-92 v miestom parlamente absolútnu väčšinu poslancov. PSC (Socialistická strana Katalánska) zaplňuje regionálny priestor PSOE. ERC (Republikánska ľavica Katalánska) reprezentuje katalánsku ľavicu požadujúcu výraznú zvrchovanosť od centrálnej vlády. PCD (Katalánska demokratická dohoda) je strana ľavého stredu. V regióne sú ešte aktívne PCC (Strana katalánskych komunistov) a PSC (Strana katalánskych socialistov).
V Baskicku patria medzi regionálne subjekty PNV (Baskická národná strana), ktorá má najsilnejšie zázemie na západe v oblasti Bilbaa. Vládne bez prestávky od obnovenia autonómie v Baskicku. Predstavuje národnú konzervatívnu organizáciu, presadzuje postupné umiernené a legálne osamostatňovanie krajiny. Odmieta teroristické kroky organizácie ETA. Pravicová EA (Baskická solidarita) vznikla z krídla v PNV. Je súčasťou vládnej koalície v Baskicku spolu s PNV. Regionálnou sesterskou organizáciou PP je UA (Zjednotené Alavesko), v koalícii so socialistami pôsobí EE (Baskická ľavica). HB (Ľudovú jednotu) založili baskickí ľavicoví separatisti. Neskôr sa premenovala na EH (Občania Baskicka). UP (Ľudový zväz) je blízky teroristickej organizácie ETA.
V Galícii treba spomenúť BNG (Národný blok Galície) blízky ľavicovým radikálom, reformistickú CG (Galícijskú koalíciu), SPG (Socialistickú stranu Galície) a radikálnu EG (Galícijskú ľavicu).
Na Kanárskych ostrovoch pôsobia CC (Kanárska koalícia) a AIC (Zväz kanárskej nezávislosti), v Andalúzii PA (Andalúzska strana) a PSA (Socialistická strana Andalúzie), v Aragónsku AR (Aragónski regionalisti) a konzervatívnejšia PAR (Aragónska regionálna strana). V Španielsku sú aktívne ešte dve regionálne strany: konzervatívny UPN (Navarský ľudový zväz) a UV (Valentský zväz).
Španielsky parlament sa skladá z dvoch komôr. Kongres má 350 poslancov volených spravidla raz za štyri roky pomerným princípom. Senát má 255 miest. 208 senátorov sa volí spravidla tiež štvorročne, ale väčšinovo, 48 menujú regionálne zákonodarné zbory. Španielsko má podobné pravidlá pri (tzv. konštruktívnom) odhlasovaní vládnej nedôvery ako Nemecko.
Po parlamentných voľbách z marca 2000 je takéto rozloženie mandátov: PP 183, PSOE 125, UI 8. Za Katalánsko má CiU 15, ERC a komunisti po 1 mandáte, za Baskicko PNV 7 mandátov a EA jeden. Na Kanárskych ostrovoch získala CC 4 mandáty, v Galícii BNG tri, v Aragónsku ChA jeden, v Andalúzii PA a tiež PIL jeden.
Baskicko získalo autonómiu za vlády Ľudového frontu. Po páde frankizmu roku 1977 sa obnovila a roku 1980 rozšírila. Napriek tomu, že väčšina baskického obyvateľstva prijala tento štatút, extrémne skupiny požadujú úplnú nezávislosť od Madridu. Spomedzi politických organizácií tu pôsobí predovšetkým ETA (Baskicko a jeho sloboda) založená roku 1956 zlúčením viacerých skupín. Postupne v nej získali prevahu extrémne radikálne kruhy, ktoré vedú nemilosrdný, terorom sprevádzaný boj za samostatnosť Baskicka. V Galícii tiež obnovili autonómiu po páde frankizmu. V porovnaní s inými regiónmi je tu citeľne slabá ľavica. Katalánsko získalo autonómiu už roku 1932 po páde monarchie. V rokoch 1934-35 bolo dokonca samostatné. Autonómiu nadobudlo opäť počas občianskej vojny, no generál Franco potom premenil Španielsko na unitárny štát. Po páde frankizmu nadobudlo Katalánsko opäť štatút autonómie. Medzi politickými subjektmi dlho dominovala jednoznačne centristická CiU, ktorá získava v miestnych voľbách okolo polovice poslancov. Na celoštátnej úrovni spolupracovala rovnako s pravicou ako s ľavicou. V posledných regionálnych voľbách však skončila tesne za socialistami, ale získala viacej mandátov, vďaka volebnému zákonu preferujúcemu vidiek.
