Pravicový systém je ďaleko lepší

Ukončili ste už definitívne aktívnu futbalovú činnosť? - Áno, rozhodol som sa, že už v tejto oblasti nebudem pôsobiť. Všetci sú prekvapení, pretože vekovo aj fyzicky by som ešte mohol hrať.
Počet zobrazení: 1160

Dušan Tittel, člen Výkonnej rady Aliancie nového občana

Narodil sa 27. decembra 1966 v Námestove. V rokoch 1985-1989 navštevoval Národohospodársku fakultu na VŠE v Bratislave. Ako aktívny futbalista pôsobil v kluboch: ŠK Slovan Bratislava, FC Spartak Trnava, Olympique Nimes (Francúzsko) a Omonia Nicosia (Cyprus). V reprezentácii nastúpil v 55 zápasoch a strelil sedem gólov. V klubovej súťaži sa stal trikrát majstrom Slovenska, päťkrát víťazom národného pohára a tri razy ho vyhlásili za futbalistu roka. Dnes pôsobí vo Výkonnej rade Aliancie nového občana (ANO). Je ženatý.

Ukončili ste už definitívne aktívnu futbalovú činnosť?

- Áno, rozhodol som sa, že už v tejto oblasti nebudem pôsobiť. Všetci sú prekvapení, pretože vekovo aj fyzicky by som ešte mohol hrať. Ale na futbal mám pekné spomienky a nechcel by som, aby ich zatienila čierna prítomnosť, ktorá mi vo futbale v súčasnosti prekáža.

Riadili ste sa teda heslom, že v najlepšom treba odísť?

- To nie. Najlepšie roky som už totiž mal. Avšak treba si vedieť povedať: stačilo. A odísť.

Čo vás na dianí v súčasnom futbale tak rozladilo?

- Celkovo je v súčasnosti vo vedení viacerých klubov ako aj slovenského zväzu veľa ľudí, ktorí mu vôbec nerozumejú. Bohužiaľ, ani iným činnostiam. Ešte by som dobrému ekonómovi toleroval, že je členom správnej rady a vie robiť marketing, prilákať sponzora. No títo ľudia nepriniesli nič z pohľadu ekonomiky, práva, či futbalových odborností. Takže nevidím odôvodnenie, prečo by mali ďalej pôsobiť v správnych radách alebo výboroch.

Takže nie je to preto, ako ste sa raz vyjadrili, že skončíte, až keď vás začne futbal bolieť?

- Priznám sa, že po fyzickej stránke by som určite ešte mohol hrať. Musím to teda trochu poopraviť - tej bolesti ešte nie je toľko, že by som musel pre to skončiť.

Ovplyvnilo vaše rozhodnutie aj vyradenie z reprezentácie?

- Ani nie. Treba to chápať tak, že desať rokov som hral v reprezentácii a príchodom nového trénera som viac nedostal túto možnosť. Ale to je právomoc trénera a aj keď sa mi to zdá čudné, musím to akceptovať.

A čo vás zlákalo do politiky?

- Skôr ma priatelia prehovorili, aby som sa pridal k tým, ktorí majú úsilie robiť to trochu inak a zmeniť smerovanie Slovenska. Možno ani nie smerovanie, ale smer. V predstavách aj iných politických subjektov je vari smer rovnaký, no cesta býva strašne problematická, dlhá. Veľa vecí by sa dalo robiť úplne inak a rýchlejšie. Presvedčili ma teda, aby som sa k nim pridal. I keď, priznám sa, nie som veľkým nadšencom politiky, ani nemám v nej veľké ambície.

Dlho vás museli prehovárať?

- Už v minulosti som dostal ponuky, ktoré sa týkali politiky. Vtedy som nad tým rozmýšľal. Pokiaľ ide stranu ANO, veľmi sa mi páčilo, že je to partia ľudí, o ktorých som bol presvedčený, že už čosi dokázali. Stálo za nimi niečo, a preto som vedel, že aj s touto stranou to myslia vážne.

Môžete konkretizovať predchádzajúce ponuky?

- Berme ich tak, že boli a netreba ich spomínať.

A prečo ste ich vtedy neprijali?

- Bol som futbalista a nechcel som sa počas aktívnej kariéry venovať inej činnosti. A v žiadnom prípade som nechcel byť nastrčená bábka, ktorá príde na míting a povie: Ahoj, ja som futbalista a všetci voľte túto stranu. Na druhej strane, ľudí okolo ANO som poznal, viem, čo vytvorili a dokázali. A to nemôžem povedať o mnohých ľuďoch z iných strán, ktorí prišli do politiky napríklad z pozície vychovávateľa na internáte. No netvrdím, že ani to nemôže byť.

Nebojíte sa, že aj v ANO môžete byť len bábkou?

- Iste, v rámci predvolebných mítingov sú určité podporné osoby, ktoré pomôžu, ale nie sú členmi výkonnej alebo republikovej rady. Takže, každý máme svoju oblasť. Priznám sa, v súčasnosti je šport, žiaľ, až na poslednom mieste. Ale chápem, že sú pálčivejšie problémy, ktoré trápia ľudí. Na druhej strane, netreba podceňovať to, že niekto celý život športoval a teda môže iba behať. Ja mám ekonomické vzdelanie a študujem aj teraz, aby som získal patričný prehľad. Sú oblasti, v ktorých sa dokážem uplatniť.

Predsa len, ANO v tomto čase iba začína. Keď ste do tejto strany vstupovali, výsledky jej pôsobenia ešte viditeľné neboli.

- Ono mi to je jasné. Povedal som, že nemám politické ambície, a preto to ani nebola politická kalkulácia. Skôr mi išlo o to, že títo ľudia majú podobný názor na život, politiku a smerovanie Slovenska ako ja.

Môžeme to zhrnúť tak, že podľa vás by sa politická strana mala vytvárať z ekonomicky úspešných ľudí?

- Nemusí to byť len z ekonomicky úspešných. Je veľa ľudí, ktorí hádam ani nie sú ekonomicky úspešní, no drieme v nich veľký potenciál. Spoločnosť sa nedá deliť iba na úspešných a neúspešných. Dnes možno v dvadsaťročnom študentovi ekonómie drieme taký potenciál, že o dvadsať rokov bude premiérom Slovenskej republiky. Jednoducho, dať šancu ľuďom, ktorí sa doteraz politicky neangažovali. Nik ma nepresvedčí o tom, že ľudia, ktorí sa desať rokov pohybovali v aktívnej politike a funguje to tak, ako to funguje, zrazu zmenia názory a začnú pracovať inakšie a aj ich výsledky budú iné ako doposiaľ.

Takže sú podľa vás nevyhnutní noví ľudia v politike?

- Mám pocit, že tí, čo prešli piatimi až šiestimi stranami, chcú pracovať hlavne pre seba. Priznám sa, že nevidím problém, že ak nebudem spokojný s prácou v aliancii a jej smerovanie by zrazu bolo niekam inam, tak zajtra poviem: Ďakujem, končím. A budem sa venovať svojmu civilnému životu. A v žiadnej strane ma nik nikdy viac neuvidí. Ale nových ľudí Slovensko potrebuje.

Nebrali by ste to potom ako osobný neúspech?

- Určite by som to nebral ako neúspech. Pretože neúspech nie je to, že sa do niečoho pustím, dám do toho svoju aktivitu, kvality, no aj vďaka iným tento projekt zlyhá. Hádam by som bral, že by to bolo veľmi alibistické, keby som sa nepridal k niečomu, bol by som len pasívny a kritizoval všetkých, ktorí sú súčasťou súčasnej politiky. Samozrejme, bol by som sklamaný z toho, že som zle odhadol ľudí.

Čo najviac kritizujete na dnešnej politike?

- Ako bežný človek predovšetkým finančnú situáciu. Treba tu vytvoriť systém, ako má fungovať zdravotníctvo, školstvo atakďalej. Teraz mám možnosť vidieť peniaze, ktoré sa pohybujú v týchto oblastiach, a nie je ich málo. Ale systém nefunguje. Produktivita práce ostáva veľmi nízka. Bohužiaľ, treba určiť priority nevyhnutné pre naše hospodárstvo. Aj keď niekedy je ťažké povedať vo fabrike: Musíte skončiť! A niekoľko stovák pracovníkov zostane nezamestnaných. No na druhej strane treba urobiť systém, aby títo ľudia prešli rekvalifikáciou, nadobudli patričné vzdelanie, aby mohli pracovať v inej sfére. Ťažko budeme dotovať baníkov v Handlovej a Novákoch, aby produkovali uhlie, ktoré je drahšie ako uhlie napríklad z Poľska. Im sme dávno mali poskytnúť priestor a čas, aby sa tam na zelenej lúke postavila nová fabrika, ktorá im vytvorí pracovné miesta.

Nezdá sa vám, že sú programy takmer všetkých politických strán rovnaké?

- Určite každá strana nemôže prísť s niečím iným. Prioritou je, či budeme členmi Európskej únie a NATO. Žiaľ, dnes iná možnosť pre Slovensko nejestvuje, keď chceme ostať konkurencieschopní voči okolitým krajinám.

Na čo by ste si v ANO trúfli?

- Som realista a nepáči sa mi dnešné delenie ministerských postov. Je to neuveriteľné.

Vyštudovali ste ekonómiu, chystáte sa byť teda ministrom financií?

- Určite nie. Nebudem žiadnym ministrom. Dokonca pri našich rokovaniach som aj Pavlovi Ruskovi povedal, že netúžim ani po kresle poslanca. Nech sú tam ľudia, ktorí majú politické ambície, ale spĺňajú aj odborné kritériá. Jednoducho, sú oblasti, v ktorých by som rád pracoval. Dnes je o tom ešte predčasné hovoriť. Sám hľadám svoje pôsobenie v týchto oblastiach. Či budem na to kvalitatívne stačiť, to budú musieť povedať ľudia, ktorí v tom už pracovali a majú patričné skúsenosti.

Môžete naznačiť oblasti, v ktorých by ste rád pôsobili?

- Pôsobil som aj v zahraničí, a preto by som sa rád podieľal na zlepšovaní imidžu Slovenska v zahraničí.

Nechceli ste radšej využiť svoje ekonomické vzdelanie v prospech futbalu?

- Mám svoju predstavu a niekoľko rokov som spoločníkom jednej športovej agentúry. Budem sa preto v rámci aliancie venovať aj športovej oblasti. Pripravujeme systém financovania športu zo štátneho rozpočtu, aby to nefungovalo ako doteraz. S množstvom rozličných organizácií, kde sa peniaze trieštia a je to neprehľadné.

V akom časovom horizonte by podľa vás mohla nastať výmena generácií?

- Slovensko je veľmi konzervatívne, a preto nie som naivný. Nemyslím si, že zrazu prídu dve nové strany a všetko zmenia. Ľudia si postupne musia sami uvedomiť, že keď niekoho volím, tak viem prečo. Je nevyhnutné, aby sa zmenil volebný zákon. Aby občania priamo volili človeka, ktorý bude potom zodpovedný za moje rodné mesto. Nie tak, ako dnes, že zvolíme nejakú stranu, ktorej poslanci sa vôbec nestarajú o konkrétne mestá, či obce a nie sú zodpovední svojmu voličovi.

Čo vás priťahuje na myšlienkach a názoroch Pavla Ruska?

- Keď sme sa stretli a bavili sme sa o našich víziách, tak priznám sa, bol som veľmi milo prekvapený jeho manažérskymi schopnosťami. Musel som poopraviť niektoré predsudky, ktoré som voči nemu mal.

Aké ste mali predsudky?

- Ako bežní ľudia. Deväťdesiatpäť percent obyvateľov Slovenska sa s ním v živote nestretlo a dnes, keď sa ich opýtame na názor na Pavla Ruska, tak možno 70 percent povie, že im je nesympatický. Bez toho, aby s ním prehodili jedno slovo. Tento názor som mal aj ja.

Priamo on vás oslovil s ponukou do ANO?

- Nie. Predtým sme sa nepoznali. Ale svojim priateľom som najskôr povedal, že sa s ním chcem stretnúť a ujasniť si niektoré veci.

Nerozhodli ste sa pre ANO aj preto, lebo ste vedeli, že táto strana bude mediálne úspešná?

- S medializáciou to nemá veľa spoločného. Počas futbalovej kariéry som bol často medializovaný. Vari pre niekoho je veľký zážitok byť v televízii, ale pre mňa už nie.

Neobávate sa teraz negatívnych reakcií?

- Každý s tým musí počítať. Je jasné, že naša spoločnosť je rozdelená. Mrzí ma to, lebo nemám voči nikomu predsudky alebo negatívne reakcie preto, že niekoho otec bol členom HZDS, iný je zo SNS. Toto ma absolútne netrápi. Som tolerantný človek, mám rád slobodu a každý sa môže rozhodnúť, komu dá svoj hlas.

A stretli ste sa teda už s takýmito reakciami?

- Ešte priamo ani nie. I keď som z futbalu naučený, že keď hráte u súpera, tak nikde vás nechvália a netlieskajú vám, skôr nadávajú. Počúvali sme tie najhoršie nadávky, ktoré človek nenájde ani v slovníku. Takže, už som sa voči tomu obrnil.

Kam sa radíte v rámci politického spektra?

- Od stredu doprava. Ale nie som typ človeka, ktorý keď vidí sedieť bezdomovca na ulici a pýtať peniaze, že by som prešiel okolo neho bez povšimnutia. Je u mňa zakotvené sociálne cítenie. Aj keď pravicový systém je ďaleko lepší, nevyhnutnejší, aby spoločnosť mohla ekonomicky fungovať. Myslím si, že ľudia, ktorí chcú robiť, musia mať vytvorené dobré ekonomické prostredie a majú byť patrične ohodnotení.

Počas športovej kariéry ste dokázali dodržať svoje slovo. Myslíte, že sa vám to bude dariť aj v politike?

- Stopercentne som o tom presvedčený. Môj charakter nezmení žiadna politická strana. Nepotrebujem, aby som silou - mocou prežil, a teraz sa budem držať rozličných politických strán a priateľov, len aby som sa mal dobre.

Podľa posledných prieskumov má ANO vyše šesť percent. V čom vy vidíte príčinu takéhoto rýchleho rastu sympatizantov?

- Predovšetkým v tom, že sa ľudia sklamali z posledných vlád. Dnes často analyzujeme, prečo je to tak. Najviac ma sklamala súčasná vláda, lebo sľubovala niečo úplne iné, len aby sa dostala k moci. Realita je niekde inde. Preferencie rastú najmä od tých, ktorí sú sklamaní z toho, že naleteli súčasnej vládnej garnitúre.

S ktorou politickou stranou by ste si dokázali predstaviť spoluprácu?

- Určite s tými, ktorí majú rovnaký program ako my. Ťažko budem hovoriť, že si dokážem predstaviť spoluprácu so SNS, ktorá je tvrdošijne proti členstvu Slovenska v NATO. Ale dnes je predčasné hovoriť o prípadných koalíciách. No obľúbeného politika na Slovensku nemám.

Aké by mali byť idey iných strán, aby vám boli blízke?

- Mali to byť ľudia, ktorí nie sú zaťažení minulosťou. Ťažko ma bude presviedčať nejaký politik, ktorý bol v korupčnom škandále, že od budúceho roku bude férový. Predovšetkým, aby to boli ľudia, ktorí majú podobný názor na smerovanie Slovenska, ako má ANO.

Kam teda siahajú vaše ambície?

- Pokiaľ ide o preferencie, najlepšie by bolo získať čo najviac hlasov. No treba byť realista, lebo mnohí na Slovensku sa budú držať svojich predsudkov až do smrti. Myslím si ale, že postupnou prácou treba ukázať smer. I keď dnes nie je ľahké ľuďom povedať, že dobre sa budú mať iba tí, ktorí budú chcieť pracovať.

S hosŤom SLOVA sa zhovárala Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984