Haag sa vracia k Bosne

Skupina amerických kongresmanov pred časom zaradila do legislatívneho konania návrh zákona, ktorý by v prípade schválenia dával americkej armáde právo vojensky zasiahnuť kdekoľvek v zahraničí, ak by došlo k uväzneniu amerického vojaka obvineného z vojnových zločinov.
Počet zobrazení: 904

Skupina amerických kongresmanov pred časom zaradila do legislatívneho konania návrh zákona, ktorý by v prípade schválenia dával americkej armáde právo vojensky zasiahnuť kdekoľvek v zahraničí, ak by došlo k uväzneniu amerického vojaka obvineného z vojnových zločinov. Krajiny bývalej Juhoslávie, naopak, upravujú národnú legislatívu tak, aby im nič nebránilo vo vydávaní vlastných občanov haagskemu tribunálu pre vojnové zločiny (ICTY). Domáci politici pritom každý príchod prokurátorky ICTY Carly del Ponteovej očakávajú so zovretým žalúdkom. Návštevy tohto druhu totiž spravidla bývajú späté s predneseným požiadaviek, ktoré by podľa prokurátorkiných predstáv dotyčné krajiny mali splniť, ak chcú, aby sa úroveň ich spolupráce so súdom hodnotila pozitívne. Vlády sa následne ocitnú v delikátnej situácii. Ak splnia príkazy tribunálu, ocitnú sa pod paľbou časti domácej verejnosti. Ak sa budú búriť, musia čeliť hrozbe zastavenie prísunu zahraničnej finančnej pomoci, či dokonca hrozbe ekonomických sankcií.

Dva posuny ICTY

"Návšteva Carly del Ponteovej pôsobila príliš harmonicky na to, aby to bola pravda," napísal po jej pobyte v Belehrade srbský denník Politika. Hneď po svojom odlete do Sarajeva del Ponteová rozbúrila hladinu vyhlásením, že generál Ratko Mladič sa nachádza na území Juhoslávie a belehradské úrady prisľúbili pomoc pri jeho zatýkaní. Srbský premiér Djindjič síce jej slová poprel, no na obzore sa pre neho jasne črtá ďalšia zložitá úloha. Je viac ako pravdepodobné, že zoznam na zatknutie dostali aj politici v Sarajeve. Zataľ sa však nepotvrdila špekulácia tamojších médií, že by sa na ňom mohol objaviť aj bývalý predák Alija Izetbegovič. Akcia sa zrejme skôr očakáva od úradov v srbskej časti Bosny, kde by práve v týchto dňoch mali prijať zákon o spolupráci s Haagom.

Ak si ale odmyslíme celú tu nátlakovú hru, črtajú sa dva jasné posuny v práci ICTY. Prvým je odsúvanie kosovskej tragédie na vedľajšiu koľaj a zameriavanie pozornosti na zločiny v Bosne a Chorvátsku. "Nemal som pocit, že by v akejkoľvek vete, ktorú Carla del Ponteová vyslovila, bol čo i len náznak vyvíjania nejakého nátlaku na naše úrady", uviedol po minulotýždňovom stretnutí s prokurátorkou podpredseda srbskej vlády pre otázky Kosova Nebojša Čovič. A nielen to. V októbri sa očakáva rozšírenie obžaloby proti bývalému prezidentovi JZR Miloševičovi. Už teraz je jasné, že ho obvinia z najväčšieho zločinu - genocídy -, nie však v Kosove, ale v Bosne! Ostro to kontrastuje s vyhláseniami viacerých politikov v období bombardovania Juhoslávie. Scharping, Blair, Annan a aj Dzurinda vtedy jednoznačne tvrdili, že to, čo sa deje v juhosrbskej provincii, je genocída.

Problémy okolo Kosova

Takýto posun v pôsobení ICTY sa dá vysvetliť dvoma dôvodmi, pričom jeden je praktický a druhý politický. Politiku etnického vyhladzovania možno omnoho jednoduchšie dokazovať v Bosne. Je to dané povahou tribunálu, keď sú "menšie ryby" motivované aby sa priznali k spáchaným činom a dostali tak nižší trest. Urobil to už Chorvát Dražen Erdemovič a Srbi Stevan Todorovič a Dragan Kolundžija. Okrem toho zistenia o masových hroboch v Kosove výrazne zaostávajú za odhadmi publikovanými počas bombardovania. Čo sa týka politických dôvodov, tieto sa ani tak nevzťahujú na možnosť, že by sa v prípade hlbšieho rozoberania kosovskej krízy mohla na pretras dostať aj špina, ktorú za sebou zanechali lietadlá Severoatlantickej aliancie. Takéto očakávania sú príliš idealistické, než aby boli pravdivé. Avšak súd by sa nemohol vyhnúť vyšetrovaniu albánskych zločinov. No a mohla by tiež vzniknúť paradoxná situácia, že osoba obvinená v Kosove z vojnových zločinov, odovzdáva vojakom NATO v susednom Macedónsku zbrane.

Druhým zaujímavým posunom v práci tribunálu je prerozdeľovanie úloh. V Haagu sa zrejme zhodli, že ICTY vyrástol z plienok a dnes už nemajú ani čas, ani kapacity na stíhanie radových vojakov. Tribunál sa preto zameriava na väčšie šarže - s najväčšou pravdepodobnosťou sa konečne pripravuje zatýkanie Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča. Naopak, obvinení menšieho kalibru sa zrejme dostanú pred domáce súdy. Príkladom môže byť minulotýždňový krok chorvátskych úradov, ktoré zatkli štyroch vlastných vojakov za údajné zločiny spáchané proti Srbom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984