Posunie sa Slovensko elektronicky vpred?
V slovenskom parlamente je všetko možné. V septembri tak NR SR prerokuje v prvom čítaní dva návrhy zákona o elektronickom podpise - poslanecký a vládny. Obidva bez vykonávacích predpisov, ktoré existujú iba v tézach. Avšak spoločnosti, ktoré sa zaoberajú elektronickým obchodom, čakajú na tento zákon veľmi netrpezlivo.
Táto netrpezlivosť sa prejavila aj tým, že poslanci museli prostredníctvom vlastného návrhu dvakrát (prvý raz v novembri 2000) tlačiť vládu SR, a najmä Ministerstvo hospodárstva, k rýchlejšej práci na vládnom návrhu. Dnes sme však v situá-cii, že vládny návrh, presadzovaný Slovenskou asociáciou pre elektronický obchod (SAEC) a jej predsedom Rudolfom Požgayom, má viacero technologických rozdielov v porovnaní s poslaneckým návrhom z dielne Slovenskej informatickej spoločnosti. Jej predstaviteľ Daniel Olejár podrobil vo svojej analýze vládny návrh, ktorý mal byť bezpečný a technologicky neutrálny, zdrvujúcej kritike.
Zákon o elektronickom podpise je veľmi špecifická téma. Relevantných odborníkov na túto tému je v našej republike veľmi málo, a tak hrozí, že ak nedôjde k dohode medzi poslancami a vládou, môže sa stať, že žiadny zákon o elektronickom podpise v parlamente schválený nebude. Slovensko by tak iba zväčšilo svoje zaostávanie za rýchlo napredujúcou Európou a svetom. Druhou možnosťou je, že parlament schváli, tak ako už niekoľkokrát, kompromis, ktorý bude v praxi nepoužiteľný.
Prečo e-podpis?
Čo je vlastne cieľom zákona o elektronickom podpise? Aj keď dnes v slovenskej legislatíve neexistuje pre elektronický obchod vlastný zákon, viaceré obchodné spoločnosti používajú ustanovenia iných zákonov (najmä Obchodného zákonníka) na používanie, uchovávanie a prenos dokumentov v elektronickej podobe. Kľúčovým sa stáva podpis. Napríklad podpis na faktúre. Faktúru v elektronickej podobe u nás zatiaľ totiž neuzná žiadny daňový kontrolór.
Problémom nie je, že by sa elektronický dokument nedal technicky podpísať, ale aby tento e-podpis bol autentický a identifikovateľný. Pomocou bezpečnostných postupov alebo ich kombináciou sa dá zabezpečiť, že elektronický podpis bude bezpečný a zaručený. Keďže elektronický obchod nepozná hranice, pri certifikovaní e-podpisu budeme na Slovensku vychádzať zo smerníc Európskej únie.
Na bezpečnosť poskytovaných certifikačných služieb z hľadiska bezpečnej identifikácie osôb, ktoré robia úkony s využitím e-podpisu, by mal dozerať Národný certifikačný úrad. Na Slovensku by ním bol Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) a už v tomto štátnom rozpočte je na zriadenie a základné vybavenie plánovaných 140 mil. Sk. V súvislosti s jeho plánovanou činnosťou je však ešte veľa nezodpovedaných otázok. Aj predstavitelia Ministerstva hospodárstva vlastne pripúšťajú, že mnohé odpovede prinesie až prax. Argumentujú tým, že aj v Českej republike rok po prijatí zákona ešte nemajú schválené vykonávacie predpisy.
Trendy a Slovensko
Dá sa predpokladať, že obchodné spoločnosti pôsobiace na Slovensku budú mať o využívanie e-podpisu veľký záujem. Kameňom úrazu bude pripravenosť verejnej správy, preto je jej styk so súkromnými osobami s využitím e-podpisu hudbou budúcnosti. E-podpis je v každom prípade odrazovým mostíkom pre štart nového spôsobu podnikania na Slovensku a môže byť významným prvkom rozvoja našej ekonomiky a zrýchlenia styku medzi hospodárskymi subjektami.
Môj (vlastnoručný) podpis pod obidvoma poslaneckými návrhmi zákona treba chápať najmä ako prezentovanie podpory pre riešenie tejto oblasti života, ktorá môže byť v budúcnosti pre našu krajinu veľmi perspektívnou. Po návrhu zákona o elektronickom podpise by sme mali v parlamente schvaľovať aj nadväzujúci zákon o elektronickom obchode. Preto je dôležité, aby výsledný zákon o e-podpise bol kvalitný a táto kvalita neutrpela na úkor politického boja. Ak Slovensko zmešká vlak, ktorý sa tu v septembri na chvíľu zastaví, ďalší spoj možno už nepríde.
Autor (1975) je poslanec NR SR za SDĽ
