Voda, čo nás drží nad vodou

Bolo to ako zázrak. Na kraji púšte, zo suchej a skalnatej pôdy, niekoľko metrov od indického roľníka Hiru Báhího Surabháího vytryskol po seizmickom otrase dva metre vysoký gejzír vody. Bola slaná, no neďaleko odtiaľ vytryskla vedľa bývalej studne aj sladká voda.
Počet zobrazení: 1055

Bolo to ako zázrak. Na kraji púšte, zo suchej a skalnatej pôdy, niekoľko metrov od indického roľníka Hiru Báhího Surabháího vytryskol po seizmickom otrase dva metre vysoký gejzír vody. Bola slaná, no neďaleko odtiaľ vytryskla vedľa bývalej studne aj sladká voda. Miestni chovatelia dobytka sa už nebudú musieť báť o nedostatok životodarnej tekutiny.

Koncom januára postihlo západoindický štát Gudžarát zemetrasenie, ktoré zabilo desaťtisíce ľudí. Otrasy zemskej kôry však so sebou priniesli aj prísľub života. Podľa družicových snímok sa smerom k pakistanským hraniciam objavila asi 100 kilometrov dlhá a 80 metrov široká rieka, jedna z tých, ktoré zmizli pred niekoľkými storočiami. Zaplnili sa niektoré staré studne, pribudli nové pramene. Niektoré sú slané, takže ľuďom a ich ťavám veľmi neposlúžia, ale príroda prišla ešte s inou šancou. Niekoľko tisíc kilometrov na sever, v západočínskej provincii Sin-ťiang, oznámili približne v rovnakom čase vedci objavenie divokej ťavy, ktorá v nehostinnej púšti prežíva aj preto, že pije slanú vodu. A my si mo?no u? o pár desatrocí povieme: vdaka aj za nu...

Veľa a predsa málo

Dnes sa na Zemi nachádza asi 1,4 miliardy kubických kilometrov vody. Je to iste úžasné množstvo, no 97 percent z neho pripadá na slanú vodu morí a oceánov. Ak si z tých zvyšných troch percent odrátame vodu zakliatu do večného ľadu okolo pólov, či na ľadovcoch veľhôr a vodu obsiahnutú v atmosfére a v pôde, zostáva nám sotva desať miliónov kubických kilometrov, z čoho ešte podstatnú časť tvoria vo forme neobnoviteľných zdrojov podzemné fosílne jazerá. Použiteľná a predovšetkým dosiahnuteľná voda v jazerách, vodných nádržiach a tokoch predstavuje len 0,26 percenta celkového množstva sladkej vody a 0,007 percenta všetkej vody na Zemi.

Ľahký, alebo akútny nedostatok tejto tekutiny je v súčasnosti v 29 krajinách Afriky a Ázie. Jej nedostatok hrozí v budúcnosti aj na západnom pobreží USA, v Južnej Amerike, Mexiku, Indii a v niektorých častiach Pakistanu. O štvrť storočia môže nedostatok tekutiny, ktorej má zemeguľa paradoxne najväčšie zásoby, sužovať pätinu až tretinu ľudstva - v 34 krajinách bude akútny nedostatok sladkej vody. Už dnes nemá nijaký priamy prístup k pitnej vode vyše 1,2 miliardy ľudí a na našom kontinente chýba čistá voda každému siedmemu obyvateľovi. Mnohí ľudia vo východnej Európe pijú vodu kontaminovanú, následkom čoho vzrastá počet ochorení na choleru a hepatitídu A.

Obmedziť plytvanie

Je povážlivé, že za tohto stavu sa ľudstvo ešte stále nenaučilo so vzácnou tekutinou narábať úsporne. Spotreba vody vo svete neustále stúpa a od roku 1975 sa zdvojnásobila. Navyše sa táto tekutina veľmi nerovnomerne využíva. Zatiaľ čo Spojené štáty deklarovali začiatkom 90. rokov 7200 litrov na osobu a deň, India vykazovala len 1500 litrov. Nejde, samozrejme, len o osobnú spotrebu. Na týchto číslach sa podpísalo predovšetkým priemyselné využitie vody. Liter ropy možno získať s pomocou desiatich litrov vody, no na tonu oceli treba 20 000 litrov a na tonu papiera dokonca 100 000 litrov. V niektorých častiach Číny tak kvôli nekontrolovanému priemyselnému rozvoju extrémne klesla hladina spodnej vody, vysušili sa rieky a jazerá.

Najväčšia spotreba vody spojená s plytvaním je v poľnohospodárstve. Ešte pred desiatimi rokmi toto odvetvie spotrebovalo vyše 90 percent všetkých využívaných vodných zdrojov a ešte dnes je to vyše 70 percent. Problém je predovšetkým so zavlažovaním, pri ktorom sa v nedostatočných závlahových systémoch stráca až 60 percent vody, ktorá sa nedostane k plodinám. Východiskom by mohlo byť počítačmi riadené koreňové zavlažovanie (drop for crop), no vstupné i prevádzkové náklady naň sú zatiaľ pre mnohých poľnohospodárov príliš vysoké. Na zavlažovaných plochách sa dnes vyrába asi 40 percent svetovej produkcie potravín, pričom nešetrný prístup k zavlažovaniu spôsobuje v mnohých prípadoch prenikanie solí do ornice a jej znehodnotenie.

Po slovách aj činy

Hektár zavlažovaných polí, ktorý postačí na uživenie jednej vidieckej rodiny, si vyžaduje toľko vody, koľko potrebuje 200 mestských obyvateľov na pitie. Vo veľkomestách a mestských aglomeráciach pritom tiež spotreba vody presahuje vysoko bežný priemer a jej straty dosahujú takmer 40 percent. V iných mestách už dnes voda chýba: zo 668 čínskych miest nedostatkom vody trpí 400. Presun vidieckeho obyvateľstva do veľkomiest prinesie so sebou nesporne mimoriadne problémy v otázke zásobovania vodou. Všetko záleží od zodpovedného prístupu a odklonu od masovej spotreby. Je neuveriteľné, že Nemci spotrebujú ročne len 50 metrov kubických vody na osobu, no Američania až 200 a väčšina z nich sa nemieni nechať v spotrebe vody obmedzovať.

Tak ako sa voda stáva čoraz viac strategickou surovinou, narastá aj pravdepodobnosť vnútro- i medzištátnych konfliktov o prídel vody a vodné zdroje. Klasickým príkladom je Blízky východ, kde Sýria a Irak obviňujú Turecko, že výstavbou priehradných kaskád ich pripravuje o vodu z Eufratu a Tigrisu. Permanentný je aj spor o využívanie vody z Genazaretského jazera, z ktorého túto tekutinu čerpajú Izrael a Jordánsko. V Afrike tiež nie sú žiadnou zvláštnosťou spory o vodu, ktorej zvlášť v púštnych oblastiach nie je nikdy dosť. V Botswane dokonca svoju menu nazvali pula, čo v preklade znamená dážď.

Bez potravy sa dá určitý čas vydržať, no bez vody nie. Ekonóm Riccardo Petrella preto navrhol, aby svet prijal "chartu vody". Hospodárenie s ňou by sa podľa neho malo dostať pod medzinárodný dohľad, pričom nad dodržovaním charty by bdel medzinárodný tribunál. Pred rokom na summite tisícročia v New Yorku si zúčastnené štáty stanovili, že do roku 2015 znížia počet obyvateľov, ktorí nemajú prístup k vode o polovicu a do roku 2025 zaistia prístup k vode všetkým obyvateľom sveta. Za veľkými slovami však musia nasledovať zodpovedné činy. Nemožno čakať, že zo zeme v príhodnom čase začnú vyvierať nové pramene pitnej vody, tak ako sa to stalo v Indii, alebo, že nájdeme spôsob ako lacno zúžitkovať na pitie a zavlažovanie slanú vodu. Riaditeľ Pacifického inštitútu v Kalifornii Peter Glick vystihol podstatu celého problému vetou: Zmena myslenia je jediným novým zdrojom kvalitnej vody.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984