H ako hlad

Do nového tisícročia vstúpilo ľudstvo poznačené viacerými problémami a fenoménmi, ktoré môžu ohroziť jeho existenciu, alebo skomplikovať jeho ďalší vývoj. Našim čitateľom ich postupne v abecednom poradí približujeme seriálom článkov pod súhrnným názvom Mementá milénia.
Počet zobrazení: 927

Do nového tisícročia vstúpilo ľudstvo poznačené viacerými problémami a fenoménmi, ktoré môžu ohroziť jeho existenciu, alebo skomplikovať jeho ďalší vývoj. Našim čitateľom ich postupne v abecednom poradí približujeme seriálom článkov pod súhrnným názvom Mementá milénia.

Keď Safíja Mohammedová vyzliekla svojej štvorročnej dcérke Miyir šaty, objavilo sa telo pripomínajúce kostru potiahnutú kožou: vystúpené rebrá a lopatky dopĺňali prepadnuté líca a otvorené ústočká, akoby lapajúce po dychu. Miyir zomrela v tábore pri juhoetiópskom mestečku Danan ako obeť hladomoru.

Pri Danane zomiera denne okolo sedem ľudí, väčšinou detí. Miyir bola v ten deň tretia. Jej 12-ročná sestra Faduma zomrela ako prvá. Po nej nasledoval ročný Mohammed, ktorý najskôr trpel v kŕčoch a potom dva týždne upadal do bezvedomia. Šesťročná Amran, ktorú musí otec niesť na rukách, sa asi poberie veľmi rýchlo za Miyir. Deväťročná Noor je zatiaľ zdravá. Zostane im aspoň ona? Safíja sa vybrala k Dananu s mužom a piatimi deťmi za príbuznými, ktorí im však nemohli pomôcť. Jej rodina bola relatívne bohatá: mali stádo 40 kráv a tiež 50 kôz a ovcí, no v krajine tri roky nepršalo a všetky zvieratá postupne uhynuli, alebo ich rodina zjedla skôr ako sa skončilo ich trápenie.

Marazmus a kwashiorkor

Na svete dnes trpí hladom asi 800 miliónov ľudí a značná časť ich časom od hladu zomrie. Je medzi nimi mnoho detí vo veku do päť rokov. Tých umiera denne asi 10 až 30 000. V priebehu prvého roku života ich postihuje marazmus znamenajúci nedostatočný príjem bielkovín, glycidov, tukov, vitamínov a minerálov. Objaví sa vtedy, keď matka prestane dieťa kojiť lebo sama hladuje, takže sa jej netvorí mlieko a inú potravu pre dieťa nemá. Dieťa má kostričku potiahnutú kožou pripomínajúcou pokrčený pergamen, má stareckú tvár a nedokáže zavrieť oči. Kwashiorkor postihuje deti od 6 mesiacov do 3 rokov. Majú tenké končatiny a napuchnuté bruško. Dlhodobý hlad poškodzuje mozog až po nezvratný stav, keď už nepomôže ani následná dobrá výživa.

Ich rodičia utekajú pred hladomorom, ktorý spôsobilo sucho alebo záplavy, požiare či nájazdy kobyliek a v neposlednom rade ozbrojené konflikty. V bojmi zmietanej Etiópii zomrelo v rokoch 1982 - 85 na následky hladomoru asi tri milióny ľudí. Dnes v krajine trpí akútnym nedostatkom potravín osem miliónov obyvateľov a v susednej Eritrei, ktorá vedie s Etiópiou spor o hraničné územia, hladuje poldruha milióna ľudí. Míny a nevybuchnutá munícia po takýchto konfliktoch a občianskych vojnách znemožňuje obnovu normálneho života. Hoci sa svet snaží pomáhať, nie vždy sa to darí. V rokoch 1980 až 1989 pripravili vojny rozvojový svet o 37 miliárd dolárov, zatiaľ čo pomoc dosiahla "len" 29 miliárd.

Trpí nielen Afrika

V krajinách južnej Ázie je podvyživená polovica detí mladších ako päť rokov. India a Pakistan pritom vyrábajú a skúšajú drahé jadrové zbrane. Hlad trápi obyvateľstvo aj v susednom Afganistane a v Bangladéši, ba aj v kedysi socialistickom Gruzínsku a Tadžikistane. V severnej Kórei zomrelo v rokoch 1995 až 1998 od hladu podľa odhadu Pchjongjangu asi 220 000 ľudí, no západní odborníci uvádzajú ešte vyšší počet. Hoci na mape svetového hladu, ktorú spracoval Svetový program pre výživu (WFP), figurujú predovšetkým africké a ázijské krajiny postihnuté v posledných rokoch katastrofálnym suchom, v poslednom čase sa pohľady čoraz častejšie upierajú aj na americký svetadiel.

V Latinskej Amerike a Karibiku trpí 11 percent zo 480 miliónov obyvateľov podvýživou, pričom hladom sú zasiahnuté predovšetkým oblasti stredoamerických štátov. Niekoľkomesačné sucho tam v posledných mesiacoch zničilo státisíce hektárov úrody kukurice, fazule a ryže. V Nikaragui sa v oblastiach postihnutých suchom zrútila výroba kávy na 160 tisícoch hektárov. Tisícky ľudí zostali bez zamestnania a ich hladujúce rodiny teraz hľadajú východisko v emigrácii. Zlá situácia je však aj v Južnej Amerike. V oblasti tropických pralesov žije 60 percent najchudobnejších ľudí planéty. Svojou snahou o rozšírenie poľnohospodárskych plôch na úkor lesov navyše prispievajú k ničeniu "pľúc planéty" a tiež ďalších biologických druhov.

Hladujú aj v USA

Ani v štáte blahobytu, v USA, nie je v oblasti zabezpečenia potravy všetko O.K. Ako vyplýva zo štúdie, ktorú zverejnil vlani americký ústav Bread for the World (Chlieb pre svet), nemá asi 31 miliónov obyvateľov Spojených štátov (19 miliónov dospelých a 12 miliónov detí) dostatok jedla a v roku 1998 trpelo 3,7 milióna amerických rodín skutočne hladom. Každá desiata rodina nemá dostatočné finančné prostriedky na to, aby pokryla svoju dennú spotrebu potravín. Ročný výdavok vo výške 5 miliárd dolárov by stačil na zníženie počtu hladujúcich Američanov o celú polovicu, no Bushova administratíva hádže miliardy radšej do pažeráka zbrojárskych koncernov. (Ostatne, podobné problémy má aj Rusko, no tamojšia zbrojárska lobby tiež požaduje masívne finančné príspevky).

Azda najprijateľnejšia situácia je zatiaľ v západnej Európe (východná sa po transformácii dostala tiež do pásma, kde je hlad každodenným spoločníkom mnohých ľudí). Európska únia donedávna vyplácala (a v niektorých prípadoch aj ďalej vypláca) subvencie poľnohospodárom tak, aby povzbudila vypestovanie čo najväčšieho množstva produkcie, pričom už v 70. a 80. rokoch ponuka prevažovala nad dopytom. Spomeňme len zintenzívnenie pestovania olív v Stredomorí, ktoré dnes zvyšuje pôdnu eróziu a tamojšiu krajinu na mnohých miestach mení v púšť. Takéto prípady, no tiež aféra okolo BSE a ničenie vodných zdrojov pesticídami a umelými hnojivami priviedli EÚ k rozhodnutiu o nasmerovaní dôrazu pri výrobe potravín na kvalitu a nie na kvantitu. Väčšia pozornosť by sa tiež mala venovať ochrane prírody pri potravinovej produkcii.

Pomôže genetika?

Vedci prichádzajú neustále s novými nápadmi ako zabezpečiť potravinovú sebestačnosť ľudstva. Od roku 1987 sa udeľuje Svetová cena v oblasti výživy za práce, ktoré významne prispeli k zlepšeniu kvality, množstvu alebo dosiahnuteľnosti potravy na svete. Prvé ocenenie získal tvorca indickej Zelenej revolúcie dr. M. S. Swaminathan, ktorý začal v Indii pestovať výnosné odrody pšenice a ryže. Práve ryža je každodennou potravou troch miliárd ľudí, no desatina z nich trpí nedostatkom vitamínu, ktorý často končí slepotou. Preto sa profesor Ingo Potrykus rozhodol "vybaviť" ryžu génmi, ktoré by vytvárali vitamín A. Jeho tímu sa podarilo vypestovať geneticky modifikovanú "zlatú ryžu", no využili pri tom patenty, ktoré by automaticky kvôli licenčným poplatkom zvýšili cenu ryže tak, že by bola pre tých, ktorí ju potrebujú najviac, nedostupná. Našťastie, zástupca firmy Monsanto, hlavného držiteľa patentov, vlani na poľnohospodárskej konferencii v Indii vyhlásil, že sa firma svojich práv vzdáva.

Geneticky mutované potraviny môžu spôsobiť revolúciu vo výžive ľudstva. Britskí vedci pestujú plodiny odolné proti suchu, ktoré vydržia bez vody mesiace až roky a izraelskí vedci už objavili spôsob ako vypestovať stromy a plodiny, ktorým sa bude dariť aj pri zavlažovaní slanou vodou. Najnovšie prišli vedci s ponukou geneticky modifikovanej tropickej ryby tilapsia (druhá hospodársky najvýznamnejšia ryba po kaprovi), ktorá bude môcť rásť trikrát rýchlejšie ako jej prírodná forma. Z jej lacného mäsa sa podarí nakŕmiť množstvo ľudí, z odpadu pri potravinárskom spracovaní sa môžu vyrábať ľahko dostupné hnojivá a z jej krvi možno vyrábať prípravok Faktor 7, používaný v úrazovej chirurgii. Otázne však stále je, nakolko možno verit genetickej manipulácii...

Zatiaľčo pred 30 rokmi trpelo hladom a chorobami z podvýživy okolo miliardy ľudí, dnes je to približne 800 miliónov. Dokazuje to, že boj proti hladu prináša svoje ovocie. "Ak sa nám nepodarí odstrániť hlad, jediným našim ospravedlnením voči budúcim generáciám bude, že sa to nepodarilo kvôli nedostatku jasnozrivosti a sebectvu", hovorí generálny riaditeľ Organizácie OSN pre výživu (FAO) Jacques Diouf. Terajšia poľnohospodárska výroba by bola dostačujúca na to, aby uživila šesť miliárd ľudí. Niektorí odborníci tvrdia, že problém preto nie je v nedostatku potravín, ale v populačnej explózii. Obidva problémy, ktoré treba riešiť, majú však spoločný recept - viac zodpovednosti a menej sebectva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984