Pittner v žalúdku opozície
Slovensko má po novembri už siedmeho predsedu vlády, z toho Vladimír Mečiar bol trikrát, ale ôsmeho ministra vnútra. Ladislav Pittner je ním po druhý raz. Šéfovia rezortu vnútra to majú u nás veľmi ťažké. Mečiar v tejto funkcii nechal skartovať zväzky ŠtB, Ľudovít Hudek je známy telefonickým rozhovorom s bývalým šéfom SIS Ivanom Lexom a Gustáv Krajčí je podozrivý zo zmarenia referenda v máji 1997.
Vo svojom druhom funkčnom období Pittner prežíva najťažšie dni doterajšieho ministrovania. Napriek kritike predsedu SDĽ Jozefa Migaša za pomalé vyšetrovanie káuz po predchádzajúcej vláde, je jedným z najdôslednejších členov Dzurindovho kabinetu. Ten to napokon ocenil aj na 30. schôdzi Národnej rady SR slovami, že mu úplne dôveruje, pretože vo svojej práci postupuje veľmi zodpovedne. Schôdza bola zvolaná na podnet 29 poslancov HZDS a dvoch členov zákonodárneho zboru za SNS, aby sa na nej zástupcovia ľudu 12 hodín bavili o vzdorovitom vlastníkovi jedného penziónu v Trenčianskych Tepliciach, ktorý sa rozhodol pohŕdať právom v štáte.
Bol to však najmä strach opozície, že Pittner ako dôsledný slovenský Simon Wiesenthal napokon poženie pred súd veľké ryby z terajšieho opozičného tábora a hádam i toho najväčšieho kapra. Predovšetkým preto leží Pittner tak hlboko v žalúdku HZDS a SNS. V piatok 28. apríla ráno o druhej sa opozícii nepodaril ani druhý pokus o vyslovenie nedôvery tomuto kresťanskému demokratovi, ktorý však už mieri do SDKÚ. Svedectvom nenávisti mečiarovcov voči nemu je aj ich úvaha o treťom návrhu na zbavenie ho funkcie ministra a takmer hysterická reakcia predsedu ich parlamentného klubu Tibora Cabaja, že sa jeho poslanci už nebudú zúčastňovať na zasadaniach snemovne, ale budú fňukať, napríklad na Miloševičovej hrudi o vládnutí junty na Slovensku.
Tento termín šéfky SNS Anny Malíkovej sa ujal a odznel aj v rozprave na 30. schôdzi NR SR z úst spomínaného T. Cabaja. Pittner si musel o sebe vypočuť neuveriteľné množstvo nadávok a urážok, z ktorých každá, ak by nebola prednesená na parlamentnej pôde, je žalovateľná ako urážka na cti. "Vtipne" sa opäť predviedol bývalý odborársky predák, teraz poslanec HZDS Alojz Engliš, ktorý si dokonca na jeho adresu aj zanôtil: "Už je to pravdá istá, že minister Pittner je terorista." Na toto už musí mať človek naozaj silný žalúdok. Za odvolanie L. Pittnera hlasovali iba opoziční poslanci. Bolo ich 51, čo znamená, že dostal väčšiu dôveru ako 13. apríla Mikuláš Dzurinda. To inými slovami znamená aj nepriamu podporu premiéra, ktorú naštrbilo päť poslancov za SDĽ na čele s jej predsedom. Práve táto skutočnosť vyvolávala i v samotnom ministrovi vnútra pochybnosti o jednote koalície a o dodržaní dohody z mimoriadne zvolanej Koaličnej rady. Bol nervózny aj z prorusky orientovaných členov KDH, ako ich sám označil. Ani jedna jeho pochybnosť sa však nepotvrdila a naďalej ostáva ministrom.
To by malo byť zárukou, že vyšetrovanie a prenasledovanie zločincov bude pokračovať, aj keď sa v polovici mája ani Pittner nevyhne koaličným debatám o pomalosti konania v niektorých kauzách, čo je jedna z pasáží Migašovho sólomateriálu, ktorým pred veľkonočnými sviatkami prekvapil koaličných partnerov. Keďže tentoraz všetci vyslovili súhlas so správou predsedu vlády o zásahu tzv. kukláčov v Mečiarovom penzióne a podržali Pittnera vo funkcii, je to dobrou správou pre celú koalíciu i pre spoločnosť. Právo zvíťazilo nad politikou, povedal v jednom zo svojich dvoch expozé na obranu počínania ministra vnútra a jeho ľudí M. Dzurinda. Dá sa teda predpokladať, že V. Mečiar na ďalšie vypočúvanie pred policajným vyšetrovateľom už príde bez policajnej eskorty. Pôjde len o naplnenie toľko aj v parlamente spomínaného sloganu: Právo platí pre každého občana rovnako.
Autor (1939) je politický komentátor denníka Práca
