Predsedovia a ich strany

Politológovia, zberatelia politických kuriozít, si pri tvorení prehľadov o vzťahu predsedov k svojim stranám určite prídu na svoje. S akými rozmanitými podobami vzťahov sa tu stretávame. Veľkým zjednodušením by bolo povedať, že každá strana má takého predsedu, akého si zaslúži.
Počet zobrazení: 1818

Politológovia, zberatelia politických kuriozít, si pri tvorení prehľadov o vzťahu predsedov k svojim stranám určite prídu na svoje. S akými rozmanitými podobami vzťahov sa tu stretávame. Veľkým zjednodušením by bolo povedať, že každá strana má takého predsedu, akého si zaslúži. Oveľa častejšie sa stretávame s prípadom, že predseda má takú stranu, akú si zaslúži. Veď niekde je to tak, že strana má predsedu, v iných zasa - a to je prípad významnejších strán - tak, že predseda má stranu. Niektorí svoju stranu vlastnia len de facto, iní si to už dali aj na papier a svoju stranu vlastnia de iure. Nuž čo, heslom doby je privatizácia, prečo by práve politické strany mali byť výnimkou. Každý predsa vie, že súkromné vlastníctvo funguje efektívnejšie. Pravdou je však aj to, že vlastniť znamená mať možnosť „využiť a zneužiť“. Niektorí predsedovia toto právo zneužiť svoje strany plne využívajú a zostanú predsedami, i keby v nej mala zostať iba jediná osoba. Vždy je to lepší prípad ako tie nasledujúce.

Stretávame sa totiž s ešte väčšími podivnosťami. Sem patrí nielen jav „tunelovania“ strán: teda prípady, keď predseda pre svoje „miesto na slnku“ (slovenskí politici si najlepšie dokážu slnko vychutnať na bratislavskom Vodnom vrchu) je schopný potopiť aj vlastnú stranu, „predať“ ju solventnejšiemu zákazníkovi. A vari najviac kuriozít sa vzťahuje na stranu „mužov bez vlastností“. Jej prvý predseda dokázal zostať nenápadným dokonca aj na poste predsedu vlády. Svoje umenie „zneviditeľňovať sa“ však zdokonalil a po tom, ako ho zvolili za primátora najväčšieho slovenského mesta, už nik o ňom nepočul. Druhý predseda strany „mužov bez vlastností“ volil inú stratégiu, a to „viditeľný v zahraničí, neviditeľný doma“. Keď ho už nik doma príliš dlho nikto nevidel, tak sa muži bez vlastností rozhodli zvoliť si tretieho predsedu. Bohviečo však nenašli. Zvolili človeka, ktorý dokonca zabudol na to, že je predsedom. Nezabudol však, na ktorej strane je chlieb natretý maslom a tak sme ho videli pri zakladaní inej strany. Zlomyseľníci by iste pripomenuli potápajúcu sa loď a začali by hovoriť o tom, kto z nej uteká medzi prvými. Chvalabohu, zlomyseľníkov už na Slovensku niet, možno však zostali ešte niektorí, čo sa dokážu čudovať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984