Reklama
Reklama

Sviatky Židov

Chanuka
Počet zobrazení: 329

Chanuka

Chanuka je osemdňový sviatok pripomínajúci úspešné povstanie Makabejcov proti náboženskej perzekúcii despotického sýrsko-gréckeho kráľa Antiochusa Epifanesa IV. roku 167 pred n. l.. Chanuka znamená zasvätenie, pretože po bojoch našli Židia v spustošenom a znesvätenom jeruzalemskom chráme len jeden džbánik neznečisteného oleja, ktorý bol potrebný na to, aby v chráme horelo večné svetlo - ner tamid. Toto množstvo vystačilo normálne na jeden deň, ale tentoraz vydržalo osem dní, čo bol čas potrebný na výrobu nového oleja. Z tejto udalosti pochádza aj názov - sviatok svetiel. Hlavným obradom je, na pamiatku znovuzasvätenia chrámu, zapaľovanie svetiel. V prvý večer sa zapaľuje jedna sviečka, na druhý dve, tretí tri..., až v posledný večer horí všetkým osem sviečok. Používa sa špeciálna lampa chanukija, ktorá ma osem držiakov na olejové knôty alebo sviečky a jeden držiak pre šamaš (alebo šamesa - sluhu) alebo deväť ramien, z ktorých posledné je pre šamesa. Najprv sa zapaľuje šames - sviečka a jej plameňom chanukové sviečky. Pri tomto svetle sa nesmie pracovať, ale deti sa môžu hrať. Hrajú najmä trenderl (alebo svivon), hru s vĺčkom - o lieskovce a sladkosti, ktoré dostávajú. Zvykom bývalo obdarúvať chudobných teplým šatstvom, aby lepšie znášali zimné obdobie. (Chanuka totiž pripadá na 25. kisleva čiže november - december.)

Počas chanuky sa jedávajú prevažne mliečne jedlá. Stôl s prestretými mliečnymi jedlami pripomína počínanie Judity, ktorá tiež stelesňovala boj za národnú a náboženskú slobodu a je ženským ekvivalentom Makabejcov. Judita dodržala predpisy o dovolenom jedle aj počas hostiny v Holofernovom stane. S postavou Judity súvisia i niektoré miestne zvyky. Napríklad vo Francúzsku smú ženy počas chanuky vstúpiť do mužskej časti synagógy. Okrem mliečnych jedál sa jedávajú múčniky, šišky, zákusky, pečivo a sladkosti. Tradičným jedlom sú latkes (zemiakové placky), ktoré sa jedia najmä v Poľsku.

Tu Bi-Švan

Je to Nový rok stromov, ktoré obnovené po zime začínajú kvitnúť. Slávi sa 15. ševatu, na znamenie začínajúcej sa jari v Erec Jisrael. Zvyky tohto menšieho sviatku sa viažu na izraelskú krajinu, kde sa začína obdobie dažďov a ideálny čas na vysádzanie stromov, ako pokračovanie v obnove. Zároveň je to časová hranica na rozlíšenie veku stromu.

V biblických časoch sa dodržiaval príkaz, ktorý požadoval neoberať ovocie zo stromov počas prvých troch rokov od zasadenia. Aj keď má tento sviatok väčší význam v Izraeli, tradícia ho udržiavala aj v diaspóre. Aškenázovia už od staroveku dodržiavajú tu bi-švat (medzi Aškenázmi častejšie chamiša asar bi-švat) najmä prípravou seudy, pri ktorej je pätnásť druhov ovocia (pokiaľ je to možné, aspoň časť z nich by mala byť vypestovaná v Erec Jisrael, napríklad datľa, figy, svätojánsky chlieb - bokser a pod.). S ovocím sa často podáva pečivo a koláčiky. Sefardský spôsob dodržiavania tohto sviatku sa týka predovšetkým mystickej liturgie založenej na symbolike stromu života v kabale.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama