Neonacistický terorizmus (2. časť)
V podstate by ani nemalo prekvapiť, že krajná pravica sa uchýlila k terorizmu: obdarená násilníckou revolučnou ideológiou, ktorá na jej globálne hnutie pôsobila celé 90. roky. Je to presne ten smer, na ktorý ju naviedli Louis Beam, William Pierce a iní americkí ultrapravicoví ideológovia. Ich volanie po odpore bez vodcovstva a bielej revolúcii teraz dominuje neonacistickému svetu. Myšlienka, aby pravicoví aktivisti konali utajene a individuálne (prípadne v malých bunkách) a útočili na vybraných nepriateľov, bola inšpiráciou na vytvorenie Combat18 a tiež incident známy ako Oklahoma bombing. Tieto postoje však nie sú určené len pre extrémistov typu C18. Jedného z pohlavárov BNP, Tonyho Lecombera, uväznili za pokus o bombový útok na kanceláriu jednej ľavicovej skupiny v 80. rokoch. Zatiaľ čo relatívne nedávno William Pierce, autor kníh (či skôr príručiek) The Turner Diaries a Hunter, považovaný za „architekta“ moderného neonacistického terorizmu, oslovil každoročný zjazd BNP v roku 1995. Copeland bol aktívny vo východolondýnskej BNP od začiatku 1997 a neskôr sa pridal k malej skupinke odštiepencov od C18. Svoju nenávisť neobracal len proti menšinovým etnikám, ale aj proti tým, ktorých vinil z vpustenia týchto menšín do Veľkej Británie.
Pierceove knihy boli a sú rozširované niekoľkými organizáciami: Charlemagne Hammer Skins (CHS) a tiež francúzskou pobočkou odštiepencov z C18 National-Socialist Movement (NSM, Národnosocialistické hnutie). Vydali praktický návod pre árijskú revolúciu pod názvom Árijské hnutie odporu. Toto volanie do zbrane obsahuje detailné inštrukcie k témam ako: Metódy utajenej priamej akcie; Únik a vyhýbanie sa; Atentát; Bombový útok; Sabotáž; Rasová vojna & Ako vyvolať revolučnú situáciu; a Pravidlá boja - Smernice tykajúce sa správania vojakov Árijskej oslobodzovacej armády.
Dava Myatta, zakladateľa NSM, zatkli v súvislosti s publikovaním tejto praktickej teroristickej príručky. Jej uverejnením na webovej stránke CHS sa stala prístupnou oveľa väčšiemu množstvu ľudí ako iba aktivistom CHS a NSM, pričom autorovi je úplné ľahostajné, kto by mohol na jeho podnet konať.
Teória organizovaného odporu bez vodcu, v Británii hájená najmä C18 a mnohými extrémistickými skupinami kdekoľvek inde, bola pôvodne navrhnutá na ochranu oddaných členov tvrdého jadra pred štátnym prieskumom. Bod, v ktorom sa Copeland, Kerr či Timothy McVeigh z Oklahomy spájajú, je ten, že ani jeden z nich nebol členom nijakej skupiny, keď spáchali svoje útoky. Boli to jedinci s nepriateľskými a násilníckymi sklonmi, ktorým dalo tvar a význam ich kultúrne a ideologické, pravicovo orientované prostredie.
