Tolerancia je ďaleká méta
Andrej Bán , predseda organizácie Človek v ohrození
Ako novinár a fotograf ste precestovali niekoľko štátov, kde sa porušujú ľudské práva. Máte nejaký zážitok, ktorý sa odohral medzi ľuďmi, ktorí nevedia žiť v tolerancii?
- V Izraeli som sa stretol s jedným židovským lekárom z Tel Avivu, ktorý založil občiansku izraelsko-palestínsku iniciatívu Taayush, čo v hebrejčine znamená spolužitie. Ja som tam bol minulý rok v marci, keď izraelský predseda vlády Ariel Šaron podnikal radikálnu tvrdú protiteroristickú operáciu na palestínskych územiach. Táto občianska skupina zbierala v uliciach Tel Avivu a Jeruzalema peniaze na pomoc palestínskym osadám, kde trpia civilisti. Títo ľudia chodili darovať krv a zabezpečovali konvoje, ktoré išli na palestínske územia s liekmi a potravinami. Mnohí Židia sa nesmierne báli ísť medzi Palestínčanov, manželky ich nechceli pustiť. Na druhej strane, mnohí Palestínčania videli možno prvýkrát v živote Izraelčana, ktorý nemal na sebe uniformu a ktorý na nich nestrieľal. O tolerancii možno hovoriť len vtedy, ak sa naruší základná bariéra predsudkov. Napríklad keď vidia Srbi, že nie každý Albánec je terorista z UCK. Alebo keď Albánec vidí, že Srb nie je len policajt alebo vojak. Tolerancia je podľa mňa až priveľmi ďaleká méta v niektorých častiach sveta.
Čomu sa v súčasnosti venuje vaša organizácia?
- Po štyroch rokoch sme začali pracovať tak, že funguje niekoľko ľudí so svojimi autonómnymi projektmi. V súčasnosti sa venujeme viacerým dlhodobým projektom. Jeden z nich je SOS ZÁPLAVY. Po minuloročných záplavách v lete v Českej republike sme vyhlásili verejnú zbierku, ktorej výťažok je viac ako 2 milióny korún vrátane vecných darov. Spoločne s našou partnerskou organizáciou Člověk v tísni opravujeme poškodenú základnú školu, ktorá je na sútoku Vltavy a Labe v obci Dolní Beřkovice. Vďaka našej sume 500 tisíc korún by sa táto škola mala opraviť už tento rok. Druhým projektom je pomoc krajanským Slovákom v zahraničí. Faru v rumunskom meste Alešd a školu v Bodonoši sme vybavili počítačmi. Vďaka finančnému daru Národnej banky Slovenska budeme nakupovať výpočtovú a inú techniku pre školy vo Vojvodine a iných častiach Rumunska. Náš koordinátor pre humanitárnu a rozvojovú pomoc Patrik Košický odcestoval do Afganistanu, kde vytypuje cieľ našej rozvojovej pomoci. Slovenská vláda po dlhých rokovaniach s mimovládnymi organizáciami cez ministerstvo zahraničných vecí vyčlenila istú sumu na rozvojové projekty mimovládnych organizácií. Nedávno sme pripravili stretnutie s českým novinárom, zakladateľom agentúry EPICENTRUM, ktorý predstavil svoj nový film Afganské evanjelium, ktorý je založený na rozhovore medzi moslimom a kresťanom. Zisťujú, čo všetko majú spoločné...
Z vašich aktivít je najznámejší filmový festival Jeden svet. Ako ste spokojný s jeho návštevnosťou?
- Prvé dva ročníky mali menšiu návštevnosť, pretože ľudia nemohli pricestovať tam, kde sme premietali. Rozhodli sme sa preto preložiť festival z Petržalky do centra Bratislavy - do kina Mladosť a do Českého centra. Minuloročná návštevnosť bola vyššia - 50 ľudí na jedno predstavenie, zatiaľ čo predtým sa na ňom stretli len štyria diváci. Tento rok pripravujeme festival na jeseň a ponúkneme filmy z festivalu našich partnerov v Česku a máme aj výber vlastných filmov.
Ako hodnotíte činnosť našej iniciatívy?
- Dozvedám sa o vás priebežne z médií. Ľudia proti rasizmu sú podľa mňa jednou z mála občianskych iniciatív, ktorá vie pracovať s verejnou mienkou a médiami. Vaše aktivity sú užitočné aj preto, že sa snažíte upozorňovať na to, že najmä polícia by mala plniť dôležitú úlohu v boji proti prejavom rasizmu.
Čo by ste nám zaželali?
- Aby ste jedného dňa neboli proti niečomu, ale za niečo, teda nie proti rasizmu, ale radšej za toleranciu. Neprepadnite pocitom márnosti, s akými sa ľudia z tretieho sektora občas tretávajú.
zhovárala sa Martina Ferenčíková