Veľa kriku okolo Harabina
Situácia s voľbou predsedu Najvyššieho súdu SR sa skomplikovala. Sergej Kohut podal na Ústavnom súde SR sťažnosť pre porušenie svojich ústavných práv na zvolenie do funkcie pre nerovnosť práv. Znamená to, že vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu SR sa zrejme odkladá, pretože ústavný súd podanie prijal a rozhodol o tom, že sa ním bude zaoberať. Sergej Kohut namietal, že Harabin ako člen Súdnej rady mohol o sebe hlasovať, zatiaľ čo on nie. Až do vyriešenia celej veci by Najvyšší súd SR mal od 11. februára riadiť Juraj Majchrák. Sergej Kohut podal sťažnosť na základe článku 30 odseku 4 Ústavy SR, kde sa píše: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“ Rozhodnutie Ústavného súdu SR v tejto veci môže byť veľmi zaujímavé, pretože to, čo namieta Kohut v prípade Súdnej rady, sa vyskytuje v politike na všetkých úrovniach pomerne bežne, a preto by stanovisko ústavného súdu malo širší dosah.
Zároveň treba zdôrazniť jednu vec – akoby sa niektorí jednotlivci a niektoré médiá stále nevedeli spamätať z toho, že Štefan Harabin hlasovanie v Súdnej rade vyhral. Mali by sa však zamyslieť nad tým, prečo by vlastne nemal vyhrať a prečo by nemohol byť tým, kto získa podporu sudcovského stavu. Harabin je občas vykresľovaný ako temný zloduch, no v skutočnosti má istú charizmu a schopnosť získavať si sympatie. Vie byť aj veľmi priateľský, ba až žoviálny. Po druhé, doteraz sa vedel sudcov vždy zastať. Keď sa objavili nejaké škandály, alebo boli vznesené obvinenia na sudcov ako jednotlivcov či na celý stav, Harabin za nich urputne bojoval. Môžeme to nazývať falošnou solidaritou, no skutočnosť je taká, že mnohí sudcovia v ňom vidia svojho ochrancu. Je pre nich tým, kto ich ochráni pred útokmi novinárov, politikov či pred radikálnymi reformami. Prečo by vlastne mali podporovať niekoho iného?
