Sviatky Židov
(pokračovanie z Tolerancie č.22)
Každý deň sviatku (okrem šabatu) sa na záver rannej bohoslužby uchopia štyri druhy , do ľavej ruky etrog, do pravej zviazané ostatné tri druhy a povie sa nad nimi požehnanie. Musia sa vziať súčasne, ruky sa držia pri sebe, ak je jeden z nich poškodený, alebo chýba, nie je možné splniť micvu. Hovorí sa, že etrog predstavuje srdce človeka, hadas jeho oči, arava ústa a lulav chrbticu a tiež odvahu. Štyrmi druhmi sa máva v smere štyroch svetových strán (v poradí: východ, juh, západ, sever), potom nahor a nadol, čo symbolicky vyjadruje všeobjímajúce panstvo Boha.
Obdobie medzi sviatočnými dňami, ktoré začínajú a ukončujú sukot, sa nazýva chol ha - moed. Pre tieto polosviatočné dni platia menej prísne obmedzenia týkajúce sa tvorivej práce. V tomto období sa nesmú uzatvárať svadby, prerušuje sa smútok za mŕtvymi. V Izraeli sa skracuje aj pracovný čas a stalo sa zvykom navštevovať významné a posvätné miesta, ako Múr nárekov, hrobky v jaskyni Mmachpela a podobne.
Poslednou časťou sukot je hošana raba. V tento deň sú definitívne spečatené Božie výnosy týkajúce sa osudu človeka, ktoré boli rozhodnuté na jom kipur. Bolo zvykom v predvečer tohto dňa, pri svetle zvyšných jomkipurových sviečok pripraviť si zväzok vŕbových prútov. Ráno sa ide do synagógy s vŕbovým zväzkom aj lulavom, kde sa sedemkrát obchádza bima (hakafot), zúčastnení nesú zvitky Tóry, štyri druhy a spievajú prosby. Po zakončení siedmej hakafy veriaci vymení štyri druhy za zväzok piatich prútov vŕby (aravot, ľudovo hašanot, jidiš šajnes), ktorými trikrát udrie o zem, aby opadalo pár listov (niekde aby ich polámal). V niektorých komunitách sa trúbi na šofar a kantor si oblieka biely kitl. Po návrate zo synagógy sa na obed ešte podáva sviatočný okrúhly barches, po skončení sviatku už každodenný, podlhovastý.
Šmini aceret, simchat tóra
Na sukot nadväzujú dva ďalšie sviatky. Ôsmy deň sukotu sa slávi ako samostatný sviatok šmini aceret (doslovne samostatný deň slávnostného zhromaždenia) a hneď za ním nasleduje sviatok simchat tóra. Šmini aceret sa neslávi pod holým nebom, na tento deň sa už ľudia sťahujú do stálych príbytkov. Sviatočná modlitba v synagóge obsahuje prosbu za dážď a vyjadruje túžbu po požehnanom roku. Aj keď liturgický je simchat tóra (radosť z Tóry) súčasťou šmini aceret, tvorí samostatný sviatok, ktorý sa koná pri príležitosti zavŕšenia celoročného cyklu čítania Tóry a vyjadruje radosť nad týmto neustále prebiehajúcim procesom. V synagóge sa vyberú všetky zvitky Tóry a veriaci ich nosia za odriekania zodpovedajúcich veršov okolo bimy. Na sprievode sa zúčastňujú aj deti a prítomní vyjadrujú radosť piesňami a tancom. Táto slávnosť je jedinou príležitosťou, keď sa čítanie Tóry koná v noci.
Bývalo zvykom, že deti dostávali pestré sviečky, ako symbol, že Tóra znamená svetlo. Na druhý deň niekde zvykli vyvolávať všetkých chlapcov (v niektorých komunitách aj dievčatá) k Tóre, nad nimi sa rozprestrel veľký talit ako chupa a deti opakovali predpísané požehnania nad Tórou. Pre deti je simchat tóra prvou príležitosťou vstúpiť so synagógy.
