správy
Amnesty International vyčíta Schusterovi neotvorenie otázky porušovania ľudských práv
Amnesty International negatívne hodnotí fakt, že prezident SR Rudolf Schuster neotvoril počas návštevy Čínskej ľudovej republiky v rozhovore s prezidentom Ťiang Ce-minom otázku porušovania ľudských práv. Slovensko je tak podľa jeho správania krajinou, ktorá takéto konanie ignoruje. Schuster to odôvodnil tým, že slovenská delegácia prišla spolupracovať a nie dávať ultimáta.
Amnesty International na Slovensku upozorňuje, že Čína je krajinou, ktorá ešte vždy práva občanov nechráni dôsledne, prípadne ich chráni len veľmi slabo. Situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv sa tu navyše za posledné dva roky podľa AI ešte zhoršila v dôsledku kampane „tvrdý úder“. Prudko narástol počet rozsudkov trestu smrti aj popráv: v novembri 2002 sa ich za dva dni uskutočnilo až 46. V roku 2001 bolo vynesených 4015 rozsudkov trestu smrti a vykonaných 2468 popráv, tieto čísla sú však podľa AI ešte podhodnotené. Na problém nedodržiavania ľudských práv sa spýtal minister kultúry Rudolf Chmel, ktorý prezidenta sprevádza, svojho čínskeho rezortného partnera Sun Ťian-čenga. Sun pripustil, že Čína má v tejto oblasti „isté rezervy“.
SMK pripravila projekt Maďarskej univerzity
Do konca januára predloží Strana maďarskej koalície projekt Maďarskej univerzity ministrovi školstva SR Martinovi Froncovi. Navrhuje v ňom, aby univerzita mala tri fakulty – teologickú, ekonomickú a pedagogickú. Vzhľadom na čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia je dôležitým krokom aj novela vyhlášky o sociálnych štipendiách a zákon o študentskom pôžičkovom fonde. SMK navrhuje zvýšiť sociálne štipendiá, ktoré sú v súčasnosti 800, 1500 a 2000 korún. Zavedenie poplatkov podporí jedine vtedy, ak ich výška neprekročí 20 percent nákladov na študenta, čo je zhruba 12 tisíc korún.
V súvislosti s novelizáciou zákona o financovaní regionálneho školstva SMK požaduje osobitné normatívy pre základné a stredné školy na národnostne zmiešaných územiach. Odôvodňuje to tým, že naplnenosť tried v tomto regióne je nižšia v porovnaní s inými regiónmi Slovenska.
Chlebo má nástupcu
Novým predsedom slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitostí menšín sa stal Miroslav Mojžita, ktorý vykonával funkciu vedúceho služobného úradu Ministerstva zahraničných vecí SR. Nahradil tak bývalého štátneho tajomníka MZV Jaroslava Chleba. Šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan si myslí, že na túto prácu má všetky predpoklady. Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín bola zriadená v zmysle Protokolu medzi slovenským a maďarským rezortom zahraničných vecí z 24. novembra 1998 ako jeden z jedenástich orgánov, ktoré majú napomáhať plnenie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a Maďarskom z roku 1995.
Maďarský billboard porušuje zákon o štátnom jazyku
Protimaďarsky orientovaných občanov pobúril billboard, ktorý sa objavil v bratislavských uliciach. V maďarskom jazyku propaguje nový maďarský časopis. Do pozornosti sa dostal predstaviteľom Matice slovenskej, ktorá poukázala na porušenie zákona o štátnom jazyku. Podľa zákona musia byť nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti v štátnom jazyku a ich preklady v inom jazyku majú nasledovať po slovenskom texte. Porušovanie tohto zákona by mal kontrolovať Odbor pre štátny jazyk MK SR. Ministerstvo kultúry SR to však nemôže sankcionovať, len požiadať o ich odstránenie, čo matičiarov pobúrilo, a tak Matica vyzvala ministerstvo, aby zabezpečilo odstránenie protiprávneho stavu.
V STV sa diskutovalo o rasizme
Slovenská televízia odvysielala 8. januára tohto roku kontaktnú diskusnú reláciu Téma, ktorá sa venovala problematike rasizmu. O tejto téme diskutovali – Ladislav Ďurkovič, koordinátor iniciatívy Ľudia proti rasizmu, Tatiana Arbe z organizácie Zebra, právnik Ján Hrubala, viceprezident Policajného zboru Slovenskej republiky Jaroslav Spišiak a riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry SR Ivan Segeš. Prostredníctvom tejto relácie prezentovali svoje názory a skúsenosti s týmto problémom. Zároveň odpovedali na otázky divákov. Pred diskusiu zaradila STV dokumentárny film Rizikový stupeň sfarbenia o prejavoch rasizmu prostredníctvom výpovedí piatich obetí, ktoré sa priamo stretli s rasizmom a intoleranciou aj v podobe fyzického útoku. Okrem známeho speváka Ibrahima Maigu to bola dcéra Afričana, ktorý sa na Slovensku oženil, utečenec z Kambodže, Milan Daniel, obeť rasového útoku, a rómsky novinár Jozef Schön.
Rasový útok na Rómov v Hriňovej sa zatiaľ nepotvrdil
V Hriňovej v okrese Detva došlo z 24. na 25. decembra ku konfliktu dvoch skupín, ktoré sa stretli medzi kostolom a obchodným domom Jednota na Partizánskej ulici. V jednej bolo údajne päť až šesť rómskych mužov a žien, v druhej štyri až päť zatiaľ nezistených osôb, ktoré na Rómov zaútočili. Jeden z Rómov utrpel zranenia vyžadujúce si asi sedemdňovú práceneschopnosť, ďalší z napadnutých utrpel odreniny, ktorých liečenie si nevyžiadalo práceneschopnosť. Ostatní zranení neboli. Nie je vylúčené, že útočníci aj ich obete pred konfliktom konzumovali alkohol. Rasový motív napadnutia sa zatiaľ nepotvrdil a incident vyšetrujú ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a verejnému poriadku.
Malíková a Slota sa spoja
Hrozba silného nacionalizmu jednej politickej strany sa v blízkej budúcnosti stane realitou. Predsedníčka Slovenskej národnej strany Anna Malíková a predseda Pravej SNS Ján Slota sa totiž dohodli, že svoje strany opäť spoja! Ich rozhodnutie vyplynulo z neúspechu v parlamentných voľbách, ktorý predstaviteľov oboch strán šokoval. Skutočnosť, že v súčasnosti nesedí v parlamente ani jeden ich poslanec je však iba pozitívnym krokom. Spojenie ich síl môže zväčšiť ich vplyv na presadzovanie nacionalistických a rasistických myšlienok. Obidve strany vytvoria rokovací tím, prostredníctvom ktorého budú pracovať na postupe zjednotenia. Aj napriek veľkej vzájomnej nevraživosti predsedov oboch strán je podľa ich slov medzi nimi ochota na zjednotenie, ku ktorému by malo prísť v marci.
Zomrela rómska spisovateľka Elena Lacková
Najvýznamnejšia rómska spisovateľka a kultúrna dejateľka Elena Lacková zomrela 1. januára vo veku 81 rokov na zlyhanie srdca. S touto výnimočnou osobnosťou sa prišlo rozlúčiť asi dvesto ľudí, medzi ktorými boli predstavitelia rôznych rómskych organizácii. Medzi kyticami kvetov bola aj kytica od prezidenta Rudolfa Schustera. Na poslednú rozlúčku ju sprevádzali slovami vďaky, úcty a priazne, ako aj tónmi rómskej hymny Čhajori Romaňi. Lacková ako prvá Rómka na Slovensku a v Čechách úspešne skončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe. Jej prvá kniha Rómske rozprávky vyšla v roku 1992 a celý náklad 10-tisíc kusov je už dávnejšie rozobraný. Bolesti, túžby a sny rodákov vzala na svoje plecia a na sklonku života napísala knihu spomienok Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. V tomto roku vyjde jej knižný súbor pôvodných rómskych rozprávok v rómskom a slovenskom jazyku pod názvom Husle s tromi srdcami.
Židia môžu žiadať o odškodnenie
Židovské obete holokaustu, ktorým neboli vrátené nehnuteľnosti a neboli ani žiadnym spôsobom odškodnené, si môžu podať predbežné žiadosti o čiastkové odškodnenie. Oprávnenými osobami sú žijúci majitelia, ich manželia či manželky, rodičia a deti. Žiadosti môžu adresovať na Ústredný zväz židovských náboženských obcí, Kozia 21, 814 47 Bratislava, Slovenská republika, alebo faxom na číslo +421(2) 5441 1106 až do 30. júna 2003.
Na základe predbežnej žiadosti dostanú žiadatelia vyrozumenie o ďalšom postupe v procese odškodnenia, ktorý sa však zatiaľ týka len fyzických osôb. Ešte minulého roku sa uskutočnili zasadnutia Rady pre odškodnenie obetí holokaustu v SR a Alokačnej komisie ÚZ ŽNO, ktoré prerokovali návrh štatútu Rady a zásady procesu odškodnenia. Príspevky dostanú fyzické osoby s cieľom zmierniť niektoré majetkové krivdy, spôsobené obetiam holokaustu, ktorým ich nehnuteľnosti neboli vrátené, ani žiadnym spôsobom neboli odškodnené. Žiadatelia dostanú aj príspevky na sociálno-zdravotnú, spoločenskú a kultúrnu starostlivosť s osobitným zreteľom na potreby tých, ktorí prežili holokaust. Peniaze pôjdu i na rekonštrukcie, obnovy a údržby nehnuteľných a hnuteľných židovských pamiatok na území SR, projektov slúžiacich dôstojnej pamiatke obetí holokaustu a podpory spoločenských a vzdelávacích aktivít v oblasti judaizmu.
Policajti budú mať menovky
Od 1. apríla tohto roku čaká policajtov okrem podávania majetkového priznania aj opätovné nosenie menoviek na uniforme. Umožniť by to mala novela zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR, ktorej návrh vypracovalo Ministerstvo vnútra SR. Aj keď obe uvedené opatrenia by mali mať výrazný protikorupčný charakter, určite pomôže menovka policajta aj v prípadoch rasovo motivovaných trestných činov. Obete často prichádzajú do kontaktu s policajtmi, ktorí majú kamarátsky vzťah s útočníkmi, alebo sa stávajú svedkami aj iných neočakávaných udalostí, ktoré poznačilo neprimerané správanie, napríklad keď policajt na ulici legitimoval súrodenca páchateľa Róma a povedal, že ako dobre, že vie, kde býva a že si ho nájde.
