Dlhé čakanie
Kenská opozícia vyhrala vo voľbách nad vládnou stranou. Tá bola pri moci od získania nezávislosti takmer štyridsať rokov. Mwai Kibaki, vodca širokej opozičnej koalície nazvanej Národná dúhová koalícia (National Rainbow Coalition – NARC), jasne vyhral nad Uhuru Kenyattuom, kandidátom vládnej strany – Kenskej africkej národnej únie (Kenya African National Union – KANU).
Mnohí bývalí členovia KANU podporili Kibakiho pri vytváraní širokej opozičnej koalície začiatkom roku 2002. Boli presvedčení, že Kenyattua, 42-ročného syna prvého kenského prezidenta Joma Kenyattua, nasadil do vedenia strany prezident Daniel Arap Moi, ktorý po 24- ročnom vládnutí už podľa ústavy nemohol znovu kandidovať. Dejiny Kene sú takto v súčasnosti spojené s osudmi troch ľudí – s porážkou Uhuru Kenyattua, s víťazstvom Mwai Kibakiho, ktorý získal prezidentské kreslo, a s pokojným odchodom Daniela Arapa Moiho z politickej scény.
Pozorovatelia tvrdili, že na rozdiel od predchádzajúcich volieb sa terajšie uskutočnili v podmienkach, v ktorých mohli politické strany viesť normálnu volebnú kampaň. Ako transparentné ich charakterizoval aj zástupca misie pozorovateľov Európskej únie Anders Wijkman. Tým by sa mohli stať príkladom pre ostatné krajiny v regióne. Aj volebný pozorovateľ Commonwealthu ich označil za „slobodné, férové, pokojné a transparentné“.
Počítanie hlasov priamo vo volebných miestnostiach, a nie až po doručení urien do hlavného mesta, umožnilo podľa niektorých pozorovateľov v minulých voľbách manipuláciu. Teraz sa vyskytli nedorozumenia v západnej Keni, ale atmosféra bola oveľa pokojnejšia.
Prezident Moi prijal pluralitný politický systém, s viacerými politickými stranami, už pred jedenástimi rokmi, ale súčasné voľby boli prvými, v ktorých Keňania pocítili skutočnú demokraciu. Na striedanie politických strán na čele krajiny bol najvyšší čas. KANU sama vládla krajine pod vedením dvoch prezidentov, Kenyattua a Moiho, od získania nezávislosti v roku 1963 až do roku 1992. Vtedy bol zavedený pluralitný politický systém. Víťazstvo opozície v nedávnych voľbách svedčí o túžbe väčšiny Keňanov po zmene.
Podľa zimbabwského denníka Herald: „Kenské voľby sú dôkazom toho, že africké plebiscity sú o ďalekosiahlych témach… Najvýznamnejším faktom je, že kenská opozičná strana nie je ako druhé opozičné strany, pôsobiace v iných afrických krajinách, kde niektoré západné vlády z Európy a Ameriky spájajú dokopy neskúsených antinacionalistov a pravdepodobne nedostatočne pripravené bábky, predvádzajúc ich pod nálepkou opozície.“
Podľa 71-ročného nového prezidenta Kibakiho musí Keňa odstrániť predovšetkým korupciu, klientelizmus a zlé riadenie. Krajinu a jej bývalých lídrov z KANU pre to kritizujú už celých tridsaťdeväť rokov. Podľa neho treba na oživenie kenského hospodárstva upevniť vzťahy s Medzinárodným menovým fondom, ktorý predtým nebol ochotný krajine pomôcť vraj práve pre pretrvávajúcu korupciu.
Bývalý prezident Moi má oficiálne zabezpečený vysoký dôchodok s veľkým sprievodom a osobnými strážcami, park vozidiel a prisľúbený štátny pohreb. Znamená to kompletne zariadený dvanásťizbový byt, tridsaťštyri úradníkov, sedem vodičov, deväť osobných strážcov a šesť áut, medzi nimi dve limuzíny. Slušne zabezpečený dôchodok.
Okrem toho má podľa niektorých kritikov osobný majetok, ktorý možno ľahko porovnávať s bývalým konžským diktátorom Mobutu Sese Sekom. Vlastní nehnuteľnosti v rozličných častiach krajiny a má vzťahy s tridsiatimi hlavnými obchodnými firmami v krajine. Jeho zabezpečená budúcnosť a to, že sa nemusí báť, že by mala nová vláda v pláne siahnuť mu na majetok, určite prispeli k pokojnému odovzdaniu moci.
