Aké sú Bushove zámery v Sudáne?

Len čo sa začala uplatňovať mierová dohoda medzi Chartúmom a južným Sudánom, prezident USA George Bush prekvapil všetkých pozorovateľov. Zasadil sa za zákon o sudánskom mieri, ktorý napriek svojmu názvu môže zmariť všetko, čo sa rokovaniami dosiahlo.
Počet zobrazení: 975

Len čo sa začala uplatňovať mierová dohoda medzi Chartúmom a južným Sudánom, prezident USA George Bush prekvapil všetkých pozorovateľov. Zasadil sa za zákon o sudánskom mieri, ktorý napriek svojmu názvu môže zmariť všetko, čo sa rokovaniami dosiahlo.

Podpis zákona o sudánskom mieri umožnil americkému prezidentovi začať so sankciami voči sudánskej vláde kedykoľvek by usúdil, že nepristupuje zodpovedne k rokovaniam s povstalcami z juhu krajiny. Mnohí pozorovatelia sa pýtajú, prečo sa podpisuje zákon, ktorý poslúži ako klin vrazený medzi obe strany konfliktu. A to práve v čase, keď dohoda z kenského Machakose priniesla po devätnásťročnej vojne a dvoch miliónoch mŕtvych prvý raz nádej. Ešte v septembri 2001 Bushova administratíva tvrdila, že medzi severnými Arabmi a južnými Afričanmi v rozdelenej krajine „hľadá zdravý rozum“. Senátor John Danforth, ako mierový vyslanec, mal sprostredkovať dohodu medzi sudánskym prezidentom Omarom el-Bashirom a vodcom povstaleckej SPLA Johnom Garangom.

Dvojaký meter

Podpis zákona, ktorý sa neobjektívne prikláňa na jednu stranu, evokuje otázku, či predchádzajúca mierová iniciatíva nebola iba získavaním času, počas ktorého sa mohla SPLA lepšie vyzbrojiť. Alebo zmenil pôvodné plány nedávny objav ropy v južnom Sudáne kontrolovanom povstalcami?

Od režimu v Chartúme sa očakáva, že k mierovým rokovaniam bude pristupovať seriózne. Povstalcom za ich prerušenie nehrozí nijaký postih. Na druhej strane, podľa zákona o mieri v Sudáne, hrozia potenciálne sankcie dvanástim podnikom v Sudáne. Sú medzi nimi masmédiá, strojárne, či elektrárne. Najznámejšou z nich je farmaceutická firma, ktorú v roku 2000 na Clintonov príkaz zbombardovali americké rakety. Dôvodom malo byť, že vyrábala chemické zbrane pre Usámu bin Ládina. Obvinenie sa nikdy nedokázalo a majiteľ žaloval vládu USA na amerických súdoch.

Podľa sudánskeho veľvyslanca vo Francúzsku Abdel Bassita El Sanosiho zákon vysiela nesprávny signál. Neprimeraným nátlakom na vládu podporuje rebelov k nekompromisným stanoviskám. Ak chartúmska vláda neustúpi, môže byť potrestaná.

Prekvapivý posun v amerických postojoch vyvolal v Chartúme okamžitú reakciu. Minister zahraničných vecí Mustafa Ismail vyhlásil: „Nevedie nikam, ak Američania pokladajú svoje rozhodnutie za nástroj nátlaku a zastrašovania. Takéto niečo ozaj k mieru nepovedie.“ Skutočnosť potvrdzuje jeho slová – povstalci napadli a obsadili strategické mesto Torit na juhu, no opäť ho o niekoľko dní stratili. Útoky si zbytočne vyžiadali mnoho životov a spomalili poslednú fázu podpisovania mierovej dohody. Prezident Omar el-Bashir bol ešte priamejší. V čase, keď rezolúcia ešte len čakala na prerokovanie Kongresom, povedal: „Americká administratíva by mala pochopiť, že Sudán nie je jeden zo štátov USA. Bushov tlak nás neprinúti prijať neférovú mierovú dohodu.“

Voľby a peniaze?

Bushov krok sa dá vysvetliť blížiacimi sa voľbami. O konečnom víťazstve mali rozhodovať hlasy Afroameričanov, voliacich tradične demokratov. Niekoľko demokratov hlasujúcich za republikánov mohlo spôsobiť vhodný posun a výsledkom by bol Bushom kontrolovaný Senát. Vládu v Chartúme obvinili, že nerobí dosť proti pretrvávajúcemu otrokárstvu a táto otázka v afroamerickej komunite prirodzene dosť rezonuje. V jednom rozhlasovom rozhovore povedal vplyvný ľavicový aktivista Madison: „Informácie o rozšírenom otrokárstve v Sudáne motivovala našu križiacku výpravu voči arabskej vláde na severe. Moji predkovia boli otroci. Afroameričania reagujú politicky, sociálne i duchovne na otroctvo väčšmi než na ktorýkoľvek iný jav.“ Ak sa pridá obrana práv kresťanov z juhu voči prevažne moslimskému severu, zákon o sudánskom mieri bol presne to, čo americký prezident potreboval. Manéver sa oplatil. Republikáni majú väčšinu v oboch komorách.

Skutočnosť, že aj SPLA sa angažuje v obchode s otrokmi, pritom nie je nijakým tajomstvom. Napriek tomu, že sa v televízii objavili informácie, ako SPLA celú otázku manipuluje s cieľom získať finančnú podporu z mnohých zdrojov, predovšetkým z amerických kresťanských organizácií, obvinenia sa týkali iba arabského severu.

Zákon o sudánskom mieri korunuje prezidenta Busha za jediného sudcu rozhodujúceho, či Chartúm pristupuje k rokovaniam v dobrej viere. Ak uzná, že „bezdôvodne zasahuje do humanitárnej činnosti“, bude môcť zastaviť multilaterálne pôžičky. Rovnaké podmienky však už neplatia pre opozíciu na juhu. Nový zákon má tiež zabrániť vláde použiť petrodoláre na nákup zbraní. Preto žiada OSN o uvalenie embarga na ich predaj Sudánu. Zároveň však americká administratíva podporí do roku 2005 regióny, ktoré nie sú pod vládnou kontrolou, 100 miliónmi dolárov ročne.

Aký je teda zámer Spojených štátov? Vzdali sa úlohy nestranného sprostredkovateľa mieru pre región, v ktorom zomreli milióny ľudí a milióny sa stali utečencami? Možné je i iné vysvetlenie – roztrhnúť krajinu na dve časti. Prvá, výlučne arabská, severná polovica, sa považuje za možnú skrýšu Usámu bin Ládina. Z juhu, s veľkými zásobami ropy a poľnohospodárskym potenciálom, by zasa mohli čerpať americké korporácie. Ak by to bolo tak, vymenovanie senátora Danfortha za mierového vyslanca v novembri 2001 by sa dalo chápať len ako snaha získať čas a výhodnejšiu obchodnú a politickú pozíciu. Lenže krajine, ktorá sa pasuje do roly strážcu demokracie, by malo ísť o vyššie princípy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984