Telekomunikácie po starom

Od prvého januára už môže aj na Slovensku telefonovanie cez pevnú linku ponúkať akákoľvek firma. Ale len teoreticky. Prakticky monopol Slovenských telekomunikácií pretrváva a zdá sa, že reálna konkurencia tu nebude minimálne celý tento rok.

V zákone je totiž iba jedna veta o tom, že monopol Slovenských telekomunikácií na tzv. hlasovú službu sa končí 31. decembra 2002. Keď v lete 2000 štát predával väčšinový podiel v Slovenských telekomunikáciách (ST), minister dopravy Gabriel Palacka a premiér Mikuláš Dzurinda vysvetľovali, že nový majiteľ – Deutsche Telecom – potrebuje čas, aby sa mohol pripraviť na reálnu konkurenciu. Dnes je jasné, že nový manažment sa za ten čas činil, ale nie tak, ako sľúbili politici SDKÚ a predpokladali odborníci.

Nesplnené (tajné) sľuby

Dva a pol roka malo „novým“ ST stačiť, aby modernizovali svoje zariadenia, zmenili obchodnú politiku, jednoducho, aby neskrachovali hneď po príchode nejakej silnej zahraničnej firmy. Vláda napokon mnohé pochybnosti o transparentnosti a výhodnosti tejto privatizácie vyvracala tým, že do privatizačnej zmluvy presadila niekoľko investičných záväzkov nemeckého spolumajiteľa. Verejnosť sa o nich dozvedela iba vo všeobecnosti, lebo „zmluva o kúpe a upísaní akcií“ a „akcionárska zmluva“, ktoré sa neoficiálne nazývajú privatizačná zmluva, ostali dodnes tajné. Je jasné, že utajovať, za akých podmienok predala vláda majetok nás všetkých je absurdné, ale nie je to jediná absurdnosť Dzurindových vlád.

Ja však text oboch zmlúv mám, takže sa na tie investičné záväzky môžeme pozrieť presnejšie. Ide o zvýšenie počtu pevných telefónnych liniek (penetrácia) na Slovensku na 45 percent a zabezpečenie úplnej digitalizácie do konca budúceho roka a realizáciu investícií do „rozvoja svojich hlavných aktivít minimálne jednu miliardu eur“ a to do konca roka 2003.

V tejto súvislosti vzbudilo prednedávnom rozruch priznanie dočasného šéfa ST Marka von Lillienskiolda, že ten tretí záväzok telekomunikácie nesplnia a chceli by ho znížiť. Akcionárska zmluva totiž v 6. článku umožňuje „v prípade podstatnej zmeny okolností, ako napríklad podstatný pokles dopytu“ investičné záväzky „v dobrej viere prehodnotiť“.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií zatiaľ na tento návrh reagovalo veľmi nekonkrétne, lenže zmluva vlastne neobsahuje nijaké sankcie za prípadné nesplnenie týchto záväzkov. Vláda od privatizácie určite neodstúpi, lebo v nej majú prevahu „sympatizanti“ Slovenských telekomunikácií a napokon by to bol určite nesmierne náročný proces. Na druhej strane je jasné, že DT minimálne dva záväzky nesplní. Patovú situáciu by štát mohol využiť napríklad na spätné získanie rádiokomunikácií zadarmo, ale čo sa naozaj stane je teraz úplne nejasné.

Pasívny regulačný úrad

Jasné je iba to, že DT doteraz stihol investovať iba polovicu predpokladanej sumy a ustavičné zdražovanie spôsobilo, že aj zákazníci, ktorých doteraz ST mali, si radšej odhlasujú pevnú linku. Ich počet sa teda nielenže nezvyšuje, ale od privatizácie sa naopak sústavne znižuje (viac prezrádza tabuľka), čo je totálne opačný vývoj, než mal predaj štátnych telekomunikácií priniesť. Manažment ST však sústredil všetky sily na politický lobing s cieľom odďaľovať vytvorenie skutočne konkurenčného prostredia. Ukázalo sa to najmä minulý rok pri novele zákona o telekomunikáciách, ktorá neprešla iba vďaka zásahu prezidenta Rudolfa Schustera.

Neuveriteľne pasívne sa k celej veci stavia aj Telekomunikačný úrad (TÚ) SR. Ten sa už dlhý čas oprávnene považuje za strážcu monopolného postavenia ST a nie férového konkurenčného prostredia. Najlepším príkladom je fakt, že hoci je dominantné až monopolné postavenie Slovenských telekomunikácií celkom zjavné, od prijatia zákona o telekomunikáciách 19. mája 2000 si TÚ SR doteraz nesplnil zákonnú povinnosť a formálne ich za dominantné nevyhlásil. V takom prípade by totiž spadali pod niektoré regulačné ustanovenia a TÚ SR by ich už dávnejšie mohol aspoň k niečomu donútiť. Pritom predseda Úradu Milan Luknár už niekoľkokrát tvrdil, že má vyhlásenie dominantných operátorov „pripravené“.

Lacnejšie zatiaľ nebude

Slovenské telekomunikácie naplno využívajú zlý zákon, ktorý Palackovo ministerstvo pripravilo v čase, keď už naplno rokovalo s Deutsche Telecom o privatizácii. Skúsenosti DT s reálnym konkurenčným prostredím, ktoré v Nemecku prísne stráži tamojší telekomunikačný regulátor vytvárajú reálne podozrenie, že „chyby“ a „nedostatky“ v zákone, ktoré väčšina (najmä politikov) nemohla vidieť už skôr, neboli náhodné, ale vyplývali z lobingu DT u pohlavárov SDKÚ.

Teraz je brzdou konkurencie rokovanie o tzv. zmluvách o prepojení. ST ich návrh predložili až po 1. januári, lebo im to umožňuje zákon. Skúsenosti zo zahraničia však ukazujú, že rokovania o týchto zmluvách medzi dominantným telekomunikačným operátorom a jeho alternatívnymi konkurentmi trvajú aj vyše roka. Bez týchto zmlúv pritom konkurencia nie je reálne možná, lebo by sa zákazníci jedného operátora jednoducho nedovolali k zákazníkom druhého.

Aj keď sa tento problém podarí vyriešiť, pre väčšinu ľudí to nebude znamenať víťazstvo, lebo ST stále nie sú povinné prenajímať tzv. miestne vedenia. Keďže ide o telekomunikačné vedenia vedúce priamo do bytov či kancelárií, noví operátori budú musieť použiť iné koncové zariadenie (napr. bezdrôtové), ktoré sú však drahšie, a preto si ich budú môcť dovoliť iba firmy.

Tržby v oblasti telekomunikácií každoročne rastú. Preto záujem konkurencie podnikať bude aj na Slovensku. Už udelené licencie či ešte vybavované žiadosti to potvrdzujú. Aj šéf TÚ SR priznáva, že reálne otvorenie telekomunikačného trhu pre konkurenciu „bude mať dosah na ceny aj kvalitu služieb. V pozitívnom zmysle. Cenový efekt pritom bude určite okamžitý, inak by totiž nové firmy zákazníkov neprilákali.“ Ostáva teda jediný problém: toto všetko u nás ešte dlho nebude dostupné pre radových občanov. Poďakujte sa vládnej pravici, najmä SDKÚ.

Noví telekomunikační operátori

Dial Telecom, ConnSpec Telekom, Aliatel Slovakia, PosTel, sTel, GTS Slovakia, Energotel, ŽSR-Železničné telekomunikácie, ViaPVT, Nextra, M.B.C.