Sviatky Židov

Sukot sa začína krátko po jom kipur (14. dňa mesiaca tišri) a trvá osem, v Izraeli sedem dní. Tento sviatok má dva významy. Pripadá na jeseň (čas zberu úrady a vinobrania), má teda pôvod v roľníckych oslavách. Zároveň pripomína putovanie izraelského národa púšťou po odchode z Egypta a pripomína i zjavenie Tóry.
Počet zobrazení: 1122

Sukot sa začína krátko po jom kipur (14. dňa mesiaca tišri) a trvá osem, v Izraeli sedem dní. Tento sviatok má dva významy. Pripadá na jeseň (čas zberu úrady a vinobrania), má teda pôvod v roľníckych oslavách. Zároveň pripomína putovanie izraelského národa púšťou po odchode z Egypta a pripomína i zjavenie Tóry. Na sukot zhotovuje každé osadenstvo domu prístrešok z konárov a lístia ako pripomienku provizórnych príbytkov a stanov počas putovania Izraelitov púšťou. Krehkosť príbytku a jeho otvorenosť nebu a nepohode symbolizuje krehkosť pozemských stavieb a závislosť všetkého stvorenia od Stvoriteľa. Prístrešok - stuka (pl. sukot - odtiaľ odvodený názov sviatku) sa stavia podľa prikázania „v stanoch budete bývať 7 dní...“ Má poskytnúť priestor minimálne pre jednu osobu, ideálne je, ak sa dnu zmestí celá rodina. Musí mať aspoň tri steny vrátane vchodu ako tretej časti. Steny sa nemusia stavať zvlášť pre sukotu, niektoré môžu tvoriť steny domu, garáže a pod. Najdôležitejšie je zastrešovanie. Materiál na strechu musí vyrastať v prírode. Povolené sú vetvy, lístie, slama, bambus, konáre, zakázané je pripevňovať k stromom látku, kožu, kov, kožušiny. Zakázané sú tiež dosky s klincami alebo drôtom. Prúty sa môžu spájať bavlneným špagátom. Strecha má poskytovať viac tieňa ako slnka, ale má byť cez ňu vidno hviezdy.

Stavať sa začína hneď po skončení jom kipur. Holé steny príbytku sa niekde zvyknú pokrývať kobercami alebo látkou. Stuka sa vyzdobí papierovými reťazami a ozdobami, ovocím, niekde pozlátenými orechmi, obrázkami a ušpizinom. (Sedem „svätych hostí“, ktorých víta pán domu.) Keď sa vojde do stuky, je zvykom odriekať text, ktorým sa pozývajú patriarchovia a štyri ďalšie biblické osobnosti (Abrahám, Izák, Jákob, Jozef, Mojžiš, Áron a Dávid), aby sa duchovne zúčastnili na oslave sviatkov. Do stuky sa umiestňujú obrázky s ušpizinom aj s textom predpísaného uvítania. Ak sa robí dlážka, dôkladne sa vydrhne, prinesie sa stôl a stoličky. Na stôl sa dá obrus, svietniky na šábes a jom tov (sviatok) a prinesú sa barchesy. Večer pani domu zapáli sviečky a očakáva príchod manžela zo synagógy. Z bytu sa do stuky prenesie jedlo a rodina si sadne k večeri.

Večere a obedy sú z troch chodov podávaných v stuke najbohatšie. Tradičnou stravou je polievka, často boršč s kreplechom a kapustné závitky. Ak by malo radosť zo splnenia micvy pokaziť mimoriadne zlé počasie, zje sa jedlo v dome. Zbožní v stuke nielen jedia, ale aj spia. Mnohí však odchádzajú po večeri spať do bytu. Chorých a odcestovaných sa povinnosť netýka, ženy a neplnoletí (ktorí sú inak od plnenia micvy oslobodení) sa však pridávajú k ostatným. Ďalším rituálom na sukot sú štyri druhy, ktoré treba vziať do rúk, jeden etrog (potočná vŕba) a tri výhonky hadas (myrta). Lulav, arava a hadas sa zviažu do kytice (ktorá je niekedy celá nazývaná lulav), etrog sa voľne priloží. Rôzne prvky kytice spolu zviazané evokujú jednotu v rôznosti. Etrog je zvláštny tým, že na ňom visia nové plody zároveň so starými, symbolizuje preto kontinuitu minulosti a budúcnosti. Pre etrog boli zhotovované špeciálne umelecky vypracované schránky. Etrog sa do nich ukladal zabalený do konopných vláken, aby sa zabránilo poškodeniu a vyprchaniu ostrej vône.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984