Imigranti – ľahká obeť

Najvyšší nemecký súd zrušil imigračný zákon dva týždne pred dátumom jeho účinnosti. Zákon, schválený ešte na jar tohto roku, bol neuralgickým bodom nemeckej vnútornej politiky. Keďže ho kancelár Gerhard Schröder plánuje dať do parlamentu na opätovné prerokovanie, asi aj zostane
Počet zobrazení: 913

Najvyšší nemecký súd zrušil imigračný zákon dva týždne pred dátumom jeho účinnosti. Zákon, schválený ešte na jar tohto roku, bol neuralgickým bodom nemeckej vnútornej politiky. Keďže ho kancelár Gerhard Schröder plánuje dať do parlamentu na opätovné prerokovanie, asi aj zostane.

Jeho úlohou bolo uľahčiť príchod niekoľkým tisícom kvalifikovaných imigrantov do krajiny. Záujem bol hlavne o odborníkov na informačné technológie. Problémom sa však stal spôsob, akým sa zákon prijal. Cez hornú komoru nemeckého parlamentu, zastupujúceho záujmy spolkových štátov, prešiel len porušením ústavy. Aj keď boli zástupcovia Brandenburska názorovo nejednotní, ich hlas sa počítal, akoby boli za. Celý krok samozrejme napadli zástupcovia šiestich spolkových krajín, na ktorých čele stoja opoziční kresťanskí demokrati. Keď kontroverzný zákon nezastavil ani prezident a podpísal ho, obrátili sa na najvyšší súd. Ten ho 18. decembra zrušil.

Rozhodnutie súdu nesmerovalo proti obsahu zákona, ale proti spôsobu jeho prijatia. Vtedy, pred voľbami, Schröder potreboval víťazstvo na parlamentnej pôde. Preferencie sa pre sociálnych demokratov nevyvíjali priaznivo. Spôsob, akým zákon „pretlačil“ cez parlament, sa však ukázal ako kontraproduktívny. Na politické hry doplatili prisťahovalci. Nielenže súd zákon aj tak zrušil, ale politizáciou sa zakryl skutočný problém – celkové chápanie nemeckej spoločnosti.

Neželaní, no potrební

Pre konzervatívcov sa stal spôsob prijímania zákona len zámienkou, ako odmietnuť to, s čím majú principiálne problémy. Po prvé, tvrdia, že v Nemecku niet miesta. Prijímať imigrantov v čase, keď nezamestnanosť dosahuje 9 percent, vo východnej časti dokonca 18 percent, „nie je dobrým signálom“. Je pravda, že približne 4 milióny ľudí sú bez práce, no príčinou nie je prisťahovalectvo. Jeden a pol milióna pracovných miest je zároveň neobsadených. Bossovia priemyslu preto zákon vítali. Chýbajú im najmä vysokokvalifikovaní technickí pracovníci a odborníci na informačné technológie. Aj keď sa Gerhard Schröder snažil predstaviť zákon ako kompromis medzi potrebami ekonomiky a humanitárnymi záväzkami, jeho ďalšie výroky nenechávajú nikoho na pochybách, čo je skutočnou pohnútkou. V októbri 2001, počas svojej návštevy Bengaloru – indického Silicon Valley – pri príležitosti poskytnutia 20 000 zelených kariet počítačovým odborníkom, predovšetkým z Ázie, povedal: „Chceme, aby bola naša rozvinutá technológia prístupná aj tu a budeme súťažiť s krajinami ako USA o indické mozgy.“

Do volieb na kancelára Porýnia-Westfálska v apríli 2000 šiel konzervatívny kandidát Jürgen Rüttgers so sloganom „Kinder statt Inder – Deti namiesto Indov“. Mnohí ho označili za nemeckého Heidera. Väčšina konzervatívcov však nemôže spochybniť, že ekonomicky Nemecko prisťahovalcov potrebuje. Pred 40 rokmi prišli Turci a výrazne sa spolupričinili o dnešnú prosperitu. So starnúcim obyvateľstvom sa bez nových pracovných síl stane sociálny systém neudržateľný – a to sa netýka len Nemecka, ale i Európskej únie ako takej. Nezamestnanosť, na druhej strane, sa nepodarí znížiť uzavretím hraníc. Korene jej rastu sú omnoho hlbšie, v štrukturálnych zmenách, ktoré nastávajú pod tlakom globalizovanej ekonomiky. Presadzuje sa model, v ktorom hospodársky rast a vysoké zisky sprevádza veľká nezamestnanosť. Neschopnosť či neochota hľadať udržateľné riešenie sa zakrývajú hľadaním pseudovinníkov. Ako obyčajne, tých najslabších.

Nebezpečné hry

Druhým protiargumentom konzervatívcov bola potreba kultúrnej rovnorodosti spoločnosti. Michael Glos, poradca Edmunda Stoibera v predvolebnej kampani, na margo kontroverzného zákona povedal: „(Návrh) vytvára pohyb k premene Nemecka na multikultúrnu krajinu prisťahovalectva. To sa s našou spoluprácou diať nebude.“ Multikulturalizmus vôbec nie je v móde. Ostatne, týmto predsudkom netrpia zďaleka len konzervatívci. Aj kancelár Schröder si dal veľký pozor na to, aby ho v otázke imigrantov nemohol nik považovať za priveľmi liberálneho. Do schváleného a opäť zrušeného zákona sa dostali mnohé opatrenia, ktoré v skutočnosti imigračné pravidlá sprísňovali a zaväzovali prisťahovalcov k integrácii do väčšinovej spoločnosti. Hovoril napríklad o kurzoch nemeckého jazyka a občianstva.

Britský historik Arnold Toynbee hovoril o národnom štáte ako o kompromise medzi starou kmeňovou lojalitou a ideou demokracie. Ústrednou je predstava homogénneho celku vytvárajúceho každý štát – národa, so spoločným jazykom, kultúrou, históriou. Aj keď toto ponímanie vznikalo v historických súvislostiach boja proti absolutistickým dynastickým štátom, či cudzej nadvláde, a v podmienkach dneška situáciu skôr komplikuje, spoločnosť sa ho nedokáže vzdať. Existencia rozoznateľne odlišných skupín sa chápe ako hrozba stabilite, demokracii. Nemecká prisťahovalecká politika je toho živým príkladom. Vychádza z predstavy „taviaceho kotla“, ktorý všetky iné kultúry postupne pretaví, asimiluje, do nemeckej. Čas však prináša rastúci počet prisťahovalcov, aj ich postupnú hospodársku a kultúrnu emancipáciu. Naproti asimilácii začínajú zdôrazňovať právo na rozvoj vlastnej kultúry. Pri neschopnosti väčšinovej spoločnosti prijať multikulturalizmus, je jej obrannou reakciou rast xenofóbie.

Navrhnutý imigračný zákon bol vo svojej podstate veľmi reštriktívny. Zamietnutý bol nakoniec pre ústavu porušujúci spôsob jeho prijímania. To však nemôže zakryť podstatný fakt, že ani v zjednocujúcej sa Európe nie sú politické elity úplne imúnne voči pokušeniu hrať nacionalistickou kartou. A nie je to len prípad Nemecka, či Rakúska. Jedenásty september 2001 všetko ešte väčšmi skomplikoval. Do popredia sa dostal pocit ohrozenia a neistoty. A s ním ide ruka v ruke aj nedôvera ku všetkým „odlišným“. Ak prirátame hospodárske a sociálne ťažkosti, získame nebezpečnú výbušnú zmes, ktorá už v nedávnej minulosti napáchala mnoho zla.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984