Jasné víťazstvo sociálnych demokratov

Úrad primátora mesta Berlín patrí v nemeckej histórii medzi lukratívne funkcie, nie vždy však medzi tie najvďačnejšie. Z postu primátora sa na post kancelára vyšplhal napríklad sociálny demokrat Willy Brandt (1966), rovnako ako predchádzajúci kresťanskodemokratický prezident Richard von Weizsäcker (1984).
Počet zobrazení: 1498

Úrad primátora mesta Berlín patrí v nemeckej histórii medzi lukratívne funkcie, nie vždy však medzi tie najvďačnejšie. Z postu primátora sa na post kancelára vyšplhal napríklad sociálny demokrat Willy Brandt (1966), rovnako ako predchádzajúci kresťanskodemokratický prezident Richard von Weizsäcker (1984).

Zdá sa, že mementu histórie sa ťažko skúšané mesto ešte dlho nevyhne: tohtoročný predvolebný boj poznačilo predovšetkým vysoké nasadenie Strany demokratického socializmu (PDS) považovanej za pokračovateľku Honeckerovej SED. Po jedenástich rokoch existencie zjednoteného Nemecka to bola pre niektorých prisilná káva. A to aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov NSR považuje spolužitie bývalých východných a západných Nemcov za jedinú možnú formu existencie. Napriek tomu, že najdôležitejší muž PDS, Gregor Gysi, sa verejne ospravedlnil za hriechy SED a neustále opakuje, že práve oni sú tí, ktorí vedia, čo znamená poučiť sa z krutej a ponižujúcej minulosti. Napriek tomu, že v posledných berlínskych voľbách v roku 1999 obsadila PDS so 17,7 percentami tretie miesto za Kresťanskodemokratickou úniou (CDU, 40,8 %) a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD, 22,4 %). Nuž, minulosť je, zdá sa, silnejšia ako prítomnosť.

Predčasná rozlúčka

Dôvodom tohtoročných volieb do mestského zastupiteľstva a súčasnej voľby primátora nebolo ukončenie volebného obdobia. Odchádzajúci primátor Eberhard Diepgen (CDU), ktorý zastával tento post 16 rokov, by si vraj radšej želal, keby termín svojho odchodu mohol určiť sám. K predčasnej rozlúčke a rezignácii ho prinútila nedávna aféra, ktorej stredobodom bol Klaus Landowsky, Diepgenov stranícky kolega a dlhoročný predseda frakcie CDU v mestskom zastupiteľstve. Pod jeho dohľadom na poste predsedu dozornej rady berlínskej banky Berliner Hyp totiž spreneverili takú sumu peňazí, že už aj tak enormne zadĺžené mesto Berlín bude splácať prinajmenšom 600 miliónov mariek ročne a na úrokoch zaplatí denne viac ako 11 miliónov. Diepgen, ako sám priznáva, urobil chybu: neodvolal Landowskeho z oboch postov ihneď, dokonca ho nechal zvoliť za podpredsedu frakcie, a to v čase, keď už všetky médiá hovorili o "najväčšej bankovej kríze v povojnovom Nemecku".

Politické strany sa teda ešte počas dovolenkovej sezóny pustili do predvolebného boja. Napriek tomu, že sa na ňom zúčastnili všetky, vrátane extrémistickej Národnej strany Nemecka (NPD), predvolebné prieskumy hovorili len o šanciach SPD, CDU, PDS, Zelených, liberálnej FDP a Republikánov. Popularita posledných dvoch sa pred voľbami pohybovala len v rozmedzí 2-3 percent, no najmä o Liberáloch sa diskutovalo ako o koaličnom partnerovi. Scenáre možnej koalície boli nasledovné: tzv. červeno-červená, teda SPD a PDS, tzv. veľká koalícia zložená z CDU a SPD (ktorá úradovala v Berlíne až do vypuknutia spomínanej aféry), a potom tzv. semaforová, na ktorej by sa podieľali SPD, FDP a Zelení.

Históriou poučená PDS

Prvou témou v predvolebnom boji bola minulosť PDS. Gregor Gysi si už dávno zvykol na nevyberané výrazy okoloidúcich pri akomkoľvek zhromaždení, keď nielen jeho označujú za "odporného komunistu", ale celú NDR za "hnoja". V politickom slovníku sa namiesto "hnoj" používa "totalitárny režim" alebo "neprípustná diktatúra". Gysiho protikandidát Frank Steffel (CDU) počas kampane opakovane tvrdil, že predsa sa "celý ten čas nebojovalo proti komunizmu na to, aby zvíťazil", šéf bavorskej CSU sa nechal počuť, že "kto je v koalícii s PDS, paktuje so socializmom SED". Liberáli zasa nemohli akceptovať nechuť PDS k privatizácii ako takej a Gysiho konštatovanie "vždy som veril, že kapitalizmus nie je poslednou odpoveďou histórie", považujú prinajmenšom za smiešne.

Jednako, politici z SPD vrátane dočasného primátora a vrcholového kandidáta na tento post, Klausa Wowereita, sa voči PDS vyjadrujú o čosi zdržanlivejšie. Wowereit, ktorého na post dočasného primátora Berlína zvolili aj so značnou podporou PDS, explicitne vylúčil jedine koalíciu s CDU. Ak prvým znakom predvolebného boja bola minulosť, tým druhým je nedávna prítomnosť a útok na WTC v New Yorku. Nemecká PDS ako jediná verejne odsúdila americkú odpoveď v podobe bombardovania. Gregor Gysi považuje bombardovanie za "absolútne poslednú možnosť, ktorá má nastúpiť vtedy, keď už boli všetky cesty vyčerpané". Kritizuje USA za to, že od začiatku vylúčili akékoľvek rokovania s Talibanom, čo má za následok tisíce nevinných obetí. Nuž a práve to bol argument, ktorý poslúžil SPD, aby sa dištancovala od PDS a obmedzila možnosti koalície v berlínskom zastupiteľstve ústami svojho šéfa. Gerhard Schröder vo svojom prejave na konci predvolebného boja uviedol, že "predstava, že k teroristom stačí poslať pár ľudí z OSN, je jednoznačne absurdná".

Novinárske sprisahanie

Nuž a tretím znakom boli - ako v každej kampani - emócie. Vyjadrené nielen na všadeprítomných billboardoch, ale aj v médiách, či pri komunikácii. Poslanci oslovovali ľudí na ulici, rozdávali prospekty, liberáli venovali okoloidúcim ženám žlté ruže. Neskôr tento trik prebrali aj kresťanskí demokrati, a tak ste najmä počas predvolebnej soboty mali možnosť vidieť v meste enormný počet žien s kvetmi. Niesli ich v igelitkách s nákupmi, zastrčené v kabelkách, či len tak v ruke... Televízne zábery ukazujúce, ako sa ten-ktorý vrcholový kandidát fotografuje s dôchodkyňami, pýta sa predavačov na tržby v obchode alebo sa zúčastňuje na súťaži o najsilnejšieho muža okrsku, boli miestami až smiešne.

Navýsosť nespokojný s prácou médií bol Frank Steffel. Tridsaťpäťročný kandidát CDU, ktorý vyčaril na billboardoch po boku svojej manželky kennedyovský úsmev, nikdy nezabudol pripomenúť, že jeho nízke preferencie sú spôsobené práve médiami. Akosi pozabudol na minuloročný škandál CDU a na to, z akého dôvodu sa voľby do mestského zastupiteľstva konajú... Vrcholom všetkého bolo, keď mestský týždenník Zitty uverejnil tri dni pred voľbami s titulkom "Porazený" fotografiu predvolebného plagátu, na ktorom je vyobrazený Steffel s na fialovo namaľovanými očnými viečkami, narúžovanými perami a náušnicou v nose. Steffel označil tento počin za "novinárske sprisahanie". Predvolebná kampaň zažila aj comig out: Klaus Wowereit sa priznal k svojej homosexuálnej orientácii slovami: "Som teplý a to je dobre".

Výsledky berlínskych volieb hovoria o najväčšej porážke kresťanských demokratov v histórii mesta. S 23,7 percentami skončili na takmer rovnakej úrovni ako PDS (22,6%). Zelení dostali 9,1 percenta, čo svedčí o ich čoraz slabšej pozícii. Volebný výsledok naopak veľmi príjemne prekvapil liberálov, ktorí získali 9,9 percenta. Nuž a jasným víťazom sa stali sociálni demokrati s 29,7 percentným podielom. Klaus Wowereit si hneď po zverejnení výsledkov lámal hlavu nad zložením berlínskej koalície. "Budeme uvažovať, ktorého partnera alebo partnerov si vyberieme," povedal počas nedeľňajších osláv v Dome Willyho Brandta, sídle SPD, keď ďakoval svojim priaznivcom a straníckym kolegom za jednoznačnú podporu. Gregorovi Gysimu tak dal nádej podieľať sa na moci v hlavnom meste NSR. Sen, o ktorom Gysi sníva už vyše desať rokov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984