Musíme naskočiť do rozbehnutého vlaku

Po roku 1989 sa na Slovensku zásadne zmenili životné podmienky. Jednou z významných okolností, ktoré spoluutvárajú životné pocity každého, ale najmä mladého občana, je možnosť slobodne cestovať. Staršie generácie majú hlboko v podvedomí zakódovanú predstavu "ostnatého drôtu", najmä na malom úseku hraníc Slovenska a Rakúska v blízkosti Devína a Petržalky.
Počet zobrazení: 1153

Po roku 1989 sa na Slovensku zásadne zmenili životné podmienky. Jednou z významných okolností, ktoré spoluutvárajú životné pocity každého, ale najmä mladého občana, je možnosť slobodne cestovať. Staršie generácie majú hlboko v podvedomí zakódovanú predstavu "ostnatého drôtu", najmä na malom úseku hraníc Slovenska a Rakúska v blízkosti Devína a Petržalky.

Podľa našich údajov z výskumu mládeže v ôsmich krajských mestách Slovenska (podrobnosti o výskume prinieslo už SLOVO č. 26) otvorenie hraníc s bývalými západnými krajinami a odstránenie "mŕtvej hranice" hodnotí 62,2 percenta mladých ľudí ako prednosť. Pritom treba vziať do úvahy, že v súčasnosti sa už oveľa viac vníma rozpor medzi občianskou slobodou - akou je aj sloboda cestovania - a ekonomicky podloženou možnosťou jej realizácie. Tento proces však čoraz viac nadobúda európsku integračnú dimenziu a otváranie hraníc má už nielen občianske, ale aj politické, ekonomické a sociálne parametre.

Možnosti a ohrozenia Mladí občania dostali v našom výskume možnosť ohodnotiť vývoj Slovenska po jeho vstupe do Európskej únie prostredníctvom 8 kritérií: hospodársky vývoj všetkých krajín EÚ, hospodársky vývoj cezhraničných regiónov, trh práce a nezamestnanosť, vývoj turistiky, pocit sebavedomia a znalosť krajiny, bezpečnosť a kriminalita, vývoj cestnej premávky, kvalita života. Napriek tomu, že jednotlivé oblasti spoločenského života na Slovensku sa z hľadiska pripojenia k EÚ hodnotia pozitívne, integrácia sa vníma aj ako ohrozenie. Pre demonštráciu vnútornej protirečivosti chápania integrácie do EÚ u mládeže krajských miest sme sa osobitne zamerali na dve oblasti.

EÚ a kriminalita - negatívne ohrozenie (48%) Podľa miest je najväčší pocit ohrozenia u mladých ľudí z Nitry, Banskej Bystrice a Bratislavy, kde sa pohybuje na úrovni 53-56%. Rozvoj trhu práce a riešenie nezamestnanosti vo vzťahu k integrácii s EÚ sa vníma predovšetkým pozitívne (48,4%). Najviac vyjadrujú toto očakávanie vysokoškoláci (65,1%), ale aj mladí ľudia v Trenčíne (58,8%). Prekvapuje aj relatívne rovnaký postoj nezamestnaných, ktorí sa príliš neodlišujú od pracujúcich, učňov a študentov (45-49%). Znamená to, že stále prevažuje nádej väčšiny mladých ľudí, medzi nimi aj nezamestnaných, že pripojenie k trhu práce EÚ, odbúranie prekážok pohybu pracovných síl, prípadne príchod kapitálu a investorov umožní zlepšiť celkovú situáciu v zamestnanosti na Slovensku.

Podrobnejšia analýza potvrdzuje, že prednosti pre seba vidia najmä pracujúci mladí ľudia s vysokoškolským a maturitným vzdelaním, či súčasní stredoškolskí študenti alebo vysokoškoláci. Oveľa menšie sympatie k prednostiam integrácie do EU prejavili učni a mladé ženy v domácnosti. Mladí ľudia z Prešova vidia najmenej prednosti v prípadnom pripojení Slovenska k EÚ. Porovnanie predností a nedostatkov po otvorení hraníc (62%) a po prípadnom pripojení Slovenska k EÚ vychádza ešte priaznivejšie (72,1%).

Slovensko a Rakúsko Naša spolupráca s Rakúskom má svoje nesporné priority. Nebudeme sa tu odvolávať na kultúrnu blízkosť a historickú tradíciu. Rakúsko je zatiaľ jediným bezprostredným susedom, ktorý predstavoval a predstavuje západnú krajinu s trhovou sociálnou ekonomikou a pluralitnou demokraciou. Je tu aj novodobá história, ktorú sme po roku 1989 prežívali spoločne s Rakúskom.

Jej obsahom sú procesy približovania Rakúska k EÚ a osamostatňovania Slovenska. To sa často odzrkadľovalo v rozličných etapách intenzifikácie a ochladzovania vzájomnej bilaterálnej spolupráce so Slovenskom aj v oblasti mládežníckej politiky a práce s mládežou. V rokoch 1994-1998 nás často odmietali prijať a rušili sa dohodnuté programy. Vtedy sme však najviac potrebovali podporu a solidaritu.

V našej analýze začneme od celkom elementárnej skutočnosti: aká je návštevnosť Rakúska a ako mladí ľudia hodnotia svoje návštevy.

Najviac návštevníkov zo Slovenska má Viedeň: približne 52,5% mladých občanov krajských miest Slovenska navštívilo hlavné mesto susednej krajiny. Návštevnosť Dolného Rakúska je o niečo menšia (30%), tak ako aj iných spolkových krajín Rakúska (23,8%). Medzi návštevníkmi Viedne, ale aj Dolného Rakúska dominujú mladí ľudia z Bratislavy, Trnavy, Trenčína a Nitry. Hodnotenie týchto kontaktov je v zásade veľmi pozitívne a pozitívne. Negatívne postoje sa objavujú iba veľmi zriedkavo.

Uplynulé obdobie Rakúsko prejavovalo pozitívny vzťah k transformácii Slovenska na krajinu s trhovou ekonomikou a pluralitnou demokraciou, či už to bolo v rámci bývalého Česko-Slovenska alebo po osamostatnení SR v roku 1993. Mladí ľudia vo výskume odpovedali na našu otázku, či by Rakúsko (Viedeň a Dolné Rakúsko) malo byť iniciátorom tejto spolupráce. Prevažuje postoj "malo by byť iniciátorom" (51,2%), ale u značnej časti je to vyjadrené postojom "áno, nevyhnutne" (19,7%). Tento kategorický postoj vyjadrujú častejšie stredo a vysokoškoláci, mladí ľudia z Nitry a Trnavy, ale aj z Bratislavy.

Zistili sme, že medzi rozličnými oblasťami spolupráce majú podporu aj typicky mládežnícke aktivity: spolupráca škôl (92,7%), festival mládeže (83,7%), výmenné programy mládeže (91,4%). V dvoch prípadoch (školy a výmeny) je jednoznačná podpora aj mladých žien v domácnosti, žiakov a študentov, ale aj nezamestnaných. Mládežnícky festival vyvoláva pozitívnu reakciu najmä medzi vysokoškolákmi (91,1%).

Rakúsko, Slovensko a EÚ Jednou vecou bola bilaterálna spolupráca Slovenska s Rakúskom pred jeho vstupom do EÚ. Iná situácia je po vstupe Rakúska do EÚ. Úplne nová situácia pre našu spoluprácu vzniká vo vzťahu k reálnej šanci pripojenia Slovenska do EÚ.

Pri našej návšteve mládežníckeho referátu vlády v Dolnom Rakúsku v roku 1999 sme sa zoznámili s politickým sloganom: Rakúsko je srdce EÚ bez hraníc. Touto peknou asociáciou sa krajinské politické vedenie snažilo získať občanov pre myšlienku, že Dolné Rakúsko už nebude mať zamrznuté hranice s komunistickým Československom a postkomunistickým Slovenskom, kde svojho času dávali líšky dobrú noc.

Opýtali sme sa našich mladých ľudí z 8 krajských miest, čo to bude znamenať pre Rakúsko, ak má šancu premeniť sa z hraničnej krajiny na krajinu patriacu do srdca EÚ bez hraníc. Dominuje hodnotenie, že pre Rakúsko bude veľmi dobre (14,6%) a dobré (35,4%), ak sa Česko, Maďarsko a Slovensko stanú členmi EÚ. Významná skupina odpovedala na otázku "neviem" (32,3%). Časť odpovedajúcich sa však domnieva, že to bude pre Rakúsko skôr zle (15,2%) a veľmi zle (2,5%). Najväčšiu dôveru v Rakúsko prejavili mladí občania Trnavy, ktorí uviedli hodnotenie: bude to pre Rakúsko pozitívne (53,3%), pričom 22,2% z nich využilo v škále postoj "veľmi dobré".

Tri skupiny Snaha Slovenska naskočiť do rozbehnutého integračného vlaku záleží nielen od neho samotného, ako sa to často jednostranne zdôrazňuje, ale aj od podpory a solidarity jeho susedov. Z nich má Rakúsko osobitný význam. Naše zisťovanie prebiehalo ešte pred utvorením novej koaličnej vlády v Rakúsku, čo sa stretlo s veľmi ostrou reakciou krajín EÚ. Napriek tomu je pozoruhodné zistenie, že mladí spoluobčania vnímavo registrujú našu zložitú situáciu a celkom reálne hodnotia postoje našich susedov. Na otázku, ako bude postupovať Rakúsko v úsilí Slovenska vstúpiť do EÚ, sa rozdelili dosť výrazne do troch skupín:

Tí mladí ľudia, ktorí majú najintenzívnejšie vzťahy s Dolným Rakúskom (Trnava), vyjadrili najväčší optimizmus a najmenší pesimizmus: očakávanie angažovanej podpory (26%) a očakávanie bránenia vstupu (8%).

Z toho vyplýva potreba systémovej orientácie na intenzifikáciu všetkých už existujúcich foriem spolupráce mládeže v oblasti Bratislavy a západného Slovenska (Záhorie, Malé Karpaty). Pritom okrem tradičného rozvíjania spolupráce v blízkosti hraníc, bolo by strategicky užitočné hľadať nové možnosti poznávacej spolupráce aj pre mestá Prešov a Žilina, kde z viacerých dôvodov, či už ekonomických alebo kultúrnych, nie je takáto partnerská spolupráca rozvinutá.

Spomedzi susedných krajín predstavuje Rakúsko nášho partnera, ktorého mladí občania poznajú za ostatných desať rokov vcelku dôverne. Často navštevujú Rakúsko, najmä jeho hlavné mesto Viedeň a mestá Dolného Rakúska. Najmä s nimi existujú mnohovrstvové formy občianskej spolupráce. Mládežnícke projekty spolupráce tu majú svoje dôstojné miesto aj vďaka LJR Dolného Rakúska a Magistrátu mesta Viedeň. Mladí občania Slovenska majú pozitívne skúsenosti z týchto kontaktov a práve ich kvalita sa prejavila aj vo vyšších očakávaniach podporného postoja Rakúska k akceptácii Slovenska medzi členskými krajinami EÚ.

Už dnes - krok za krokom - tým, ako rozvíjame spoluprácu medzi mládežou v oboch krajinách, posilňujeme európskoprointegračný postoj mladých ľudí na Slovensku. Nemali by sme túto oblasť zanedbať už aj z pragmatického hľadiska: o niekoľko rokov to budú dnešní 15-18-roční mladí ľudia, ktorí rozhodnú v ratifikačnom referende o vstupu Slovenska do EÚ. Tomu napomôže zrejme aj reforma verejnej správy. Podpora kompetencií miest a obcí, prípadne nových regionálnych celkov, by mala konečne stabilizovať partnerské vzťahy v oblasti práce referátov mládeže pri krajinských vládach v Rakúsku a na Slovensku.

Zo strany Rakúska, najmä LJR Viedne, Dolného Rakúska, Burgenlandu a Salzburgu, sme viackrát zaznamenali veľkorysé ponuky na spoluprácu, ale na našej strane sme nemohli poskytnúť spoľahlivých a kompetentných partnerov. Teraz máme príležitosť túto vec napraviť, ak sa pri reforme verejnej správy v snahe niečo ušetriť neopomenie kreovanie úsekov pre prácu s mládežou.

Autor (1942) je docent sociológie, šéfredaktorom časopisu Sociológia

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984