Text života rozlúštený
Život, to sú vlastne štyri písmená. Musíme ich len správne zostaviť, prečítať a dešifrovať. Potom môžeme - aspoň tak to vyhlásil prezident Clinton - "porozumier jazyku, v ktorom Boh stvoril život".
Predstavitelia Human Genon Project (HUGO) a Craig Venter, šéf firmy Celera podnikajúcej s génovými technológiami, predstavili nedávno v Bielom dome svoju sekularizovanú bibliu. Podľa nich, kniha života bola už rozlúštená a ľudstvo je na stope tajomstvu života. Ešte nám síce - to pripúšťajú moderní bio-exegéti - chýba správna interpretácia, výklad textu, od ktorej závisí, či sa ľudstvo dokáže oslobodiť od svojich trápení s chorobami. Politika tejto triumfálnej prezentácie nespočíva ani tak v obsahu vedeckých faktov - s predloženou génovou mapou sa v súčasnej medicínskej praxi ešte veľa nedá robiť - ale v tom, že aspoň nateraz štátom financovaný výskum a súkromní podnikatelia v oblasti génových technológií, ako je Venter, zastavili svoj konkurenčný zápas. Spor o dokumentáciu a verejný prístup ku génovým databankám sa zatiaľ neskončil. Ako sa projekt bude približovať k realizačnej fáze a bude ho možné ponúknuť hre trhovej ponuky a dopytu, sa určite stane trvalým predmetom politických sporov. Avšak na rozdiel od pristátia na Mesiaci, ku ktorému sa zhotovenie génovej mapy často prirovnáva, pozadím dnes už nie je konkurencia dvoch systémov, ktorá by takéto preteky motivovala. Venter vlastne len urýchlil vývoj, ktorý chcú všetci: rozšíriť prienik do tých segmentov života, ktoré je možné komercionalizovať.
Toto úsilie určite nie je v rozpore s logikou kapitalizmu a ekonomizácia vedy sa určite nezačala až génovými technológiami. Práve atómová energia je smutným príkladom toho, s akými neskoršími dôsledkami sa musí vysporiadať spoločnosť, ktorá sa rozhodla ignorovať odhady rizík v prospech ilúzie, že sa oslobodí od závislosti na arabských ropných prameňoch. Riziká génovej technológie môžeme dnes ešte menej predvídať a vyhodnotiť, než sme to mohli v prípade atómovej energie v sedemdesiatych rokoch. A tak isto miera ireverzibility je oveľa vyššia. Nevieme, aké budú dôsledky reťazovej reakcie v oblasti génovej technológie. Život nie je nijakým textom, ktorého interpretáciu a manipuláciu by sme mohli prenechať vedeckým hodnostárom. Politika doteraz beznádejne pokrivkávala za medzníkmi génovej technológie. Je najvyšší čas, aby sme začali rozmýšľať o tom, či sa chceme podriadiť "tyranii génov", pretože "génového odpadu" sa nebudeme zbavovať v "medziskladoch". V takom prípade by sme sa konečným skladom stali my sami.
Autori sú prispievatelia týždenníka Freitag
