Pragmatizmus na úkor ľavicovosti

Ministri sa nedokážu dohodnúť Voliči SDĽ chcú vidieť také výsledky politiky strany, ktorú volili, čo by ak už nedvíhali, tak aspoň neznižovali ich beztak biednu životnú úroveň. Namiesto takých výsledkov sa im predkladajú trenice vedúcich predstaviteľov strany. Chápem, že SDĽ musí vo vládnej koalícii vydržať, lebo by to bolo menšie zlo ako prehrané predčasné voľby. Ale keď Peter Weiss v článku Kto a čo je v kríze (č.21/ 2000) bojuje za udržanie demokratizmu v strane, mal by ho využiť a adresne pomenovať nositeľov "nerealistických riešení, revolučných fráz, chamtivosti po moci, klientelizmu, lobovania za záujmy nejakej banky alebo veľkej firmy". Súčasne by mal vysvetliť, kto profituje z týchto nerestí - či lobista alebo stranícka pokladnica. Čakám, že verejnosti vysvetlí svoje "realistické riešenia", predloží vecné argumenty, ktoré ním kritizovaná tzv. hrdinská ľavica nevie predostrieť. A nech tiež otvorene povie, kto a prečo "vyštval Roberta Fica z SDĽ". Sme svedkami anomálie, že hoci právnické osoby - podnikatelia nepatria k jadru voličov SDĽ, predsa im ministerka financií Brigita Schmögnerová spolu s parlamentom znížila 40-percentnú daň z príjmov na 29%, ale fyzické osoby zaťažila vyššími daňami. Tu ľavicová strana vyšla v ústrety pravicovej elite. Vedenie SDĽ namiesto jalových sporov, viac-menej osobných, by malo urýchlene presadiť novelizáciu zákona o daniach z príjmov, znížiť privysoké daňové zaťaženie fyzických osôb. Minister Peter Magvaši predložil nerozumný, demagógiou zaváňajúci návrh na valorizovanie dôchodkov o 19%. To je, samozrejme, nereálne a mnohí dôchodcovia to vedia. Ministerka financií hovorila o 4%, Republikový výbor SDĽ napokon odporučil 10%. Prečo sa ministri a politici z tej istej strany nedokázali hneď na začiatku vecne dohodnúť?

Pavol Maruniak, Bratislava

Daň za spreneveru V politike profituje ten, kto vie dobre zhodnotiť reálnu situáciu a odhadnúť jej ďalší vývoj. Stačí k tomu populistickým spôsobom získať voličov. Pre mnohých politikov nie je podstatné, či sa volič dočká realizácie aspoň časti sľubov. Dnešná vládna koalícia ako celok je toho príkladom. Najviac na to môže doplatiť ľavicová strana v pravicovej vláde, ktorá má minimálnu šancu uskutočniť svoj program. Vývoj jej to neumožňuje, a preto skĺzla do obhajoby objektívnej situácie, ale práve to sa jej vypomstí najviac. Zaobalila svoje konanie do rozličných prívlastkov ako "moderná", či "pragmatická", no na úkor skutočnej ľavicovosti. Pracujúci človek prestal byť stredobodom každodenného záujmu SDĽ. Tá sa sústreďuje na také vzdialené a neisté perspektívy, že môže prísť k tomu, že sa po budúcich voľbách ocitne mimo parlamentu. Hoci urobí kus poctivej práce, nebude jej to nič platné, keď nebude môcť pokračovať v začatom diele. Očakávať lepšie časy budovaním a upevňovaním systému, ktorý zo svojej podstaty vytvára priepastnú sociálnu nerovnosť a tým aj všetky negatívne dopady na plecia obyčajného človeka, považujem v ľavicovej politike za nesprávne. Ak má byť hlavným poslaním ľavice iba zmierňovanie negatívnych dôsledkov na najslabšie vrstvy obyvateľstva a úsilie o ich rovnomerné rozloženie na všetkých, tak to volič onedlho zistí na vlastnej koži a odmietne takúto "ľavicovosť". Preto by sa mali vo vedení SDĽ vážne zamyslieť nad vývojom v spoločnosti a nájsť východisko pre ľavicovú sociálnu politiku. Očakávam, že na prvej časti zjazdu 8. júla v Košiciach nájdu delegáti pri personálnych zmenách dosť síl, aby sa rozhodovali na základe ľavicovosti. V opačnom prípade sa strana môže onedlho ocitnúť na smetisku dejín.

Ludvík Jankovič, Spišská Nová Ves

Priveľká pozornosť Kauzičkám Počas uplynulých 10 rokov nijaká vláda nebola schopná stanoviť priority ekonomického rozvoja SR, vytypovať optimálne odvetvia, ktoré by mala hospodárska politika štátu podporovať. Táto ľahostajnosť politických elít a absencia vízie budúcnosti našej ekonomiky v konkurenčnom prostredí EÚ viedla k hlbokému hospodárskemu prepadu a rastu vysokej nezamestnanosti, osobitne na východnom Slovensku. Hnilická dolina s vyše 30-percentnou nezamestnanosťou sa opäť stala hladovou. SDĽ sľubovala, že bude trvať na preskúmaní privatizačných rozhodnutí predchádzajúcej vlády. Prečo sa hneď neprijali takéto opatrenia a ak sa prijali, prečo sa neuplatňujú? Nepodieľa sa aj SDĽ na tom, že sa neplní nielen jej volebný, ale ani vládny program? Stráca svojich voličov preto, lebo pripustila tento stav a je spoluzodpovedná i za prešľapy Dzurindovej vlády. Ak sa tento stav podstatne nezlepší, tak ako sme obviňovali ZRS za Mečiarovej éry, tak budeme musieť posudzovať aj SDĽ. Ak by jej vedúci predstavitelia venovali toľko pozornosti ekonomike ako rozličným kauzičkám, tak by situácia iste bola lepšia a občania by to ocenili v budúcich voľbách.

SDĽ sa pretransformovala z bývalej KSS s príslušnými pôrodnými bolesťami. Jedno je historickou pravdou: Peter Weiss, Pavol Kanis, Dušan Dorotin, Milan Ftáčnik a ďalší zostali v strane, keď bolo najhoršie, a viedli ju pomerne spoľahlivo. Po roku 1992 im však stúpla sláva do hlavy a nasledujúce roky dali za pravdu kritickým hlasom radových členov. V Prakovciach sa zo 135 členov KSS do SDĽ preregistrovalo 105, ale pre nespokojnosť do roku 1996 poklesla členská základňa na 26 ľudí. A to sa nestalo iba u nás. Vedenie strany sa dopustilo viacero zásadných chýb: v roku 1994 odmietlo účasť vo vládne Vladimíra Mečiara, ktorý vtedy ešte nebol natoľko skompromitovaný, mohlo ho aspoň sčasti "ukočírovať", a súhlasilo s predčasnými voľbami. Pustilo k vode Jána Ľuptáka, ZRS jej zobralo mnoho voličov. Teraz sa situácia opakuje s R. Ficom. Akoby elita SDĽ nechcela k sebe nikoho pripustiť. Pritom nekriticky vyzdvihuje "nevyužitý potenciál" svojich zástupcov vo vláde, ktorí žiaľ často vystupujú kontraproduktívne, akoby ani neboli z jednej strany. Rozpory vo vedení sa zbytočne medializujú, čím sa vytvára všeobecná nedôvera medzi sympatizantmi a potencionálnymi voličmi ľavice.

Fridrich Svítek, Prakovce