Obrat v Sýrii

Bolo by triviálne a nudné popisovať všetky zmeny, ktorými prešiel Blízky východ i celý svet za posledných 30 rokov. V štandardnej demokracii dochádza k výmene politickej garnitúry. Na čele Sýrie však od roku 1971 zotrvával ten istý politik - Háfiz Asád.
Počet zobrazení: 1024

Bolo by triviálne a nudné popisovať všetky zmeny, ktorými prešiel Blízky východ i celý svet za posledných 30 rokov. V štandardnej demokracii dochádza k výmene politickej garnitúry. Na čele Sýrie však od roku 1971 zotrvával ten istý politik - Háfiz Asád.

Politiku Sýrie určujú najmä dva faktory. Z vnútropolitického hľadiska je dôležitou okolnosťou, že v krajine žije vplyvná kresťanská menšina, ktorú musí každá vláda rešpektovať. Zo zahraničnopolitického - protivníkom tejto krajiny je nielen Izrael, ale aj Turecko, pod ktorého nadvládou bola Sýria po stáročia a s ktorým má dodnes nevyriešené konflikty. Nevraživé, v najlepšom prípade chladné boli vzťahy s Irakom. Pokiaľ ide o Libanon, Sýrčania ho v kútiku duše považujú za časť svojej krajiny, ktorú im svojvoľne počas mandátnej správy odtrhli Francúzi. Preto od 60. rokov bol sýrskym spojencom Sovietsky zväz. Po jeho zániku sa musela Sýria prispôsobiť novej geopolitickej situácie.

Arabský socializmus Práve v Sýrii niekedy v 40. rokoch (podľa niektorých tvrdení v roku 1940, podľa iných v roku 1943) zakladajú Mišíl Aflak a Sahuddín Bítár Stranu arabskej socialistickej obrody, ktorá je dnes skôr známa pod skratkou Baas. Jej ideológiou bolo nájsť v socialistických ideách inšpiráciu k riešeniu sociálnych, politických a ekonomických problémov islamských krajín. Konečným cieľom bolo dosiahnuť na základe tejto ideológie zjednotenie arabských štátov.

Hoci sa niekedy tvrdí, že inšpiračným zdrojom pre ideológiu Baasu bol marxizmus, "ortodoxný" marxista by v nej ťažko našiel čosi podobné so svojím svetonázorom. Podľa Mišíla Aflaka je idea socializmu v rozpore s materializmom a musí mať náboženský základ, kde najlepším náboženstvom je samozrejme islam. No pokiaľ ide o politiku a politickú moc, islam zneužívajú reakčné sily na ospravedlnenie svojej vlády. Preto treba bojovať proti zneužívaniu náboženstva, no zároveň nemožno zabúdať, že prirodzenosť ľudskej duše má náboženskú podstatu.

Baasistická ideológia uznávala však slobodu náboženského vyznania, no v islame tiež zjednocujúci prvok arabského národa, ktorý v minulosti zabezpečoval a v budúcnosti zabezpečí jeho rast. Dôležité však je, že islam, na rozdiel od kresťanstva, je revolučný, a preto má väčší význam aj pre moderný svet. Baas získala väčší vplyv a nakoniec moc iba v dvoch krajinách - v Sýrii a Iraku. Iracký a sýrsky Baas sa čoskoro rozišli, ba znepriatelili. V Sýrii sa Baas dostal k moci v roku 1963.

Životná cesta Háfiz Asád sa narodil v roku 1928 v oblasti, kde žije islamská sekta alavitov. Tá považuje Mohamedovho bratranca Alího za stelesnenie božstva a preto ju sunitsky orientovaní moslimovia považujú za kacírsku. Do strany Baas vstúpil v roku 1946 ako študent. V roku 1952 študoval na Vojenskej akadémii, kde získal kvalifikáciu vojenského pilota. Počas rokov 1959-1961, keď existovala únia Sýrie a Egypta, žil v Egypte. Po rozpade únie sa vrátil do Sýrie, kde patril ku skupine dôstojníkov, ktorá obnovila činnosť strany Baas. V roku 1966 civilnú vládu Baasu vystriedala jej vojenská zložka, Asád sa stal ministrom obrany. Počas pôsobenia na tomto poste, Sýria stratila počas tzv. sedemdňovej vojny s Izraelom Golanské výšiny. Asád to považoval i za osobnú katastrofu, ktorá významne ovplyvnila jeho ďalšiu politickú kariéru.

Niektoré pramene označujú vojenské krídlo Baasu za "marxistické". No skôr sa zdá, že išlo o "ortodoxných" baasistov, snívajúcich viac o arabskej jednote, ako by brali do úvahy záujmy vlastnej krajiny. Asáda po sedemdňovej vojne degradovali na veliteľa letectva. Na tomto poste sa stal organizátorom prevratu, ktorý ho vyniesol k moci. Namiesto snov dával prednosť pragmatickému postupu. Legitimitu svojho postavenia si nechal potvrdiť v roku 1973 referendom.

Ideovým protipólom Baasu je organizácia Moslimské bratstvo. Vznikla v roku 1928 v Egypte. Kým Baas uznáva ideu pokroku, Moslimskí bratia chceli obnoviť jednotný arabský štát v podobe, akú mal v čase Mohameda a jeho bezprostredných nasledovníkov. Všetky problémy by sa mali riešiť na základe koránu a islamského náboženského práva. Keď sa sýrska odnož tejto organizácie pokúsila o povstanie, Asád ostro zakročil. Podľa niektorých údajov bolo zabitých vyše 20 000 povstalcov.

Uprostred nepokojného regiónu 16. októbra 1973 podnikla sýrska a egyptská armáda prekvapujúci útok na Izrael. Izraelská armáda síce útok nakoniec odrazila, no za cenu veľkých strát. Podľa sýrskeho názoru za neúspech vojny mohla neschopnosť egyptského vedenia, čo mal potvrdiť aj nekorší egyptský príklon k USA, ktoré sprostredkovali podpísanie mierovej dohody medzi Egyptom a Izraelom. V roku 1976 Asád zasiahol do krvavej občianskej vojny v Libanone. Iba prítomnosť sýrskej armády v krajine zaručovala vratký mier. Sýrsky prezident však podporoval radikálne krídlo Palestíncov, čo znamenalo konflikt s Jásirom Arafatom. Arafatova účasť na Asádovom pohrebe mala byť gestom odpustenia.

Sýria v roku 1979 podporila revolúciu v Iráne, ktorá priviedla k moci nábožensky zameraný režim. Možno tu aj svoju úlohu zohrali náboženské dôvody, Asádova sekta je blízka šiitom, ktorí sa dostali k moci v Iráne. Keď v roku 1980 vypukla vojna medzi Iránom a Irakom, Sýria podporovala Irán. V roku 1991 Sýria podporila protiirackú koalíciu v operácii Púštna búrka, ktorá bojovala za oslobodenie Kuvajtu spod irackej okupácie. Nech už mal Asád hocijaké dôvody pre podporu koalície, zlepšilo mu to pozície vo vzťahu so západnými krajinami, ktoré považovali Sýriu za podporovateľa medzinárodného terorizmu.

V roku 1982 okupovali izraelské jednotky južný Libanon. Asád neskôr sľúbil, že Sýria stiahne svojich vojakov až potom, čo odídu izraelskí. Nemal tohtoročný prekvapujúci odchod Izraela z tohto územia nejaký súvis so správami, že izraelská tajná služba získala informácie o zlom prezidentovom zdravotnom stave? Asádov sľub viaže viac jeho nasledovníka, ako viazal samotného Asáda... Očakáva sa, že po Asádovej smrti bude Sýria korigovať svoju zahraničnú politiku a prvým krokom bude mier s Izraelom.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984