Mýtus a pravda

Skutočná veľkosť osobnosti sa prejavuje aj v tom, že sa o ňu vedú spory. Tak, ako bol život T. G. Masaryka plný bojov, tak sa oň bojovalo aj po jeho smrti. V tomto storočí existovalo niekoľko pokusov zamlčať jeho existenciu vôbec, no jeho mýtus sa napriek tomu vracal. Bolo tomu tak nielen v roku 1989, ale aj v roku 1968.
Počet zobrazení: 1146

Skutočná veľkosť osobnosti sa prejavuje aj v tom, že sa o ňu vedú spory. Tak, ako bol život T. G. Masaryka plný bojov, tak sa oň bojovalo aj po jeho smrti. V tomto storočí existovalo niekoľko pokusov zamlčať jeho existenciu vôbec, no jeho mýtus sa napriek tomu vracal. Bolo tomu tak nielen v roku 1989, ale aj v roku 1968.

Vtedajší pokus o nastolenie demokratického socializmu v Československu sa taktiež spájal s menom TGM. Terajšie 150. výročie jeho narodenia charakterizujú nielen obligátne oslavné prejavy, ale aj kritické slová vyslovené na jeho adresu. Spor o TGM možno charakterizovať ako spor o dodnes aktuálne problémy: je príznačné, že aj dnes česká pravica voči nemu používa argumenty, ktoré vyslovovala ešte za čias 1. ČSR.

Socialista Masaryk Svoj postoj k ľavici Masaryk vyjadril vo výroku, že s komunistami nepôjde nikdy, so socialistami niekedy, s robotníkmi však pôjde vždy. Ku koncu minulého storočia sa v knihe "Sociálna otázka" dištancoval od marxizmu, pričom použil proti nemu analogické argumenty ako Eduard Bernstein. Masarykova blízkosť k sociálnej demokracii znamenala len to, že sa v nej snažil podporovať reformistické sily. V tomto smere sa angažoval aj ako prezident, keď podporil sociálnodemokratickú pravicu v jej spore s ľavicovým krídlom, z ktorého sa sformovala KSČ. Dnešnou terminológiou povedané, TGM bol prívržencom demokratického socializmu, či "tretej cesty". Václav Klaus má pravdu, keď hovorí, že TGM nebol nekritickým prívržencom trhovej ekonomiky, práve v mene morálky a sociálneho cítenia odmietal ňou spôsobované negatívne javy, takže bol skôr prívržencom sociálneho trhového hospodárstva.

V prípade českých národných socialistov išlo o zložitejší problém. Formovali sa ako nacionalistická, populistická, antisemitská strana, ktorej programové prvky pripomínali dokonca predchodcov nacizmu. Vďaka pôsobeniu TGM sa z nej stala štandardná strana ľavého stredu. Prvému prezidentovi sa podarilo nie celkom ortodoxnými metódami eliminovať takých politikov v spomínanej strane, ako bol neskorší fašista Jiří Stříbrný. Masaryk vedel rozpoznať umelecké talenty, hoci sympatizovali s ľavicou. Také osobnosti, ako Ivan Olbracht či Ladislav Vančura, majú trvalé miesto v dejinách českej literatúry, napriek ich politickým sympatiám. Masaryk dokonca navštívil predstavenia Voskovca a Wericha. Za to, že vedel rozpoznať také talenty, ako bol napríklad Karel Čapek, ho zo sympatií ku komunizmu obviňovali českí fašisti.

Osobnosť a demokracia "Svätokrádežné" pestovanie "kultu osobnosti" Masarykovi napríklad vyčítal český fašista Rys-Rozsévač, ako aj ďalší predstavitelia českej pravice. Problém je však zložitejší. Na jednej strane je treba konštatovať, že TGM ovládal spôsoby ako pestovať svoj imidž. Vedel sa obliekať a pózovať nielen pred fotografmi, ale sa tiež pohybovať pred kamerou. Svoje prejavy dokázal pôsobivo predniesť. Koľko dnešných českých či slovenských politikov ovláda toto umenie? Pravda, možno mu vyčítať, že sa nevedel ohradiť proti "tatíčkovskému" mýtu, ktorý nakoniec nahrával nielen jeho osobným protivníkom, ale aj nepriateľom demokracie. Okolnosť, že sa s Masarykom neviedol vecný dialóg, ale že sa jeho osobnosť buď ospevovala alebo zatracovala súvisela s tým, že (ako napísal Janko Jesenský) politické strany v ČSR sa delili na "štátotvorné" a "štátoborné" a vlastne neexistovala demokratická opozícia. Postojom k hlave štátu sa vyjadroval aj postoj k demokracii.

Slovenská a nemecká otázka Z hľadiska veľkej časti Slovákov sa Masaryk dopustil hrubej chyby zatajením Pittsburskej dohody a niesol svoj podiel zodpovednosti za fikciu československého národa. Lenže, je tu aj druhá časť pravdy. TGM bol jedným z mála českých politikov, ktorí javili aktívny záujem o Slovensko. Na začiatku 20. storočia, v období, ktoré bolo pre náš národ najťažšie, ukazoval jediný možný smer slovenskej politiky: Západ. Ale cesta na Západ mohla viesť len cez Prahu. Alternatívou pre slovenskú politiku boli iba naivné ilúzie o Rusku. Vzťahy medzi Nemcami a Čechmi v českých krajinách sa v 19. storočí premenili na neriešiteľnú dilemu. Politici z tohto regiónu dokonca marili snahy o akékoľvek vyrovnanie medzi Prahou a Viedňou. Sudetonemeckí politici od prvých chvíľ existencie ČSR dávali najavo, že tento štát neuznávajú. TGM sníval, že sa z Československa môže stať akési druhé Švajčiarsko. Bola to utópia. Bol však vzťah medzi sudetskými Nemcami a Čechmi jediným príkladom takejto dilemy?

Problém malého národa Ešte ku koncu 19. storočia TGM položil niekoľko otázok. Aký je zmysel existencie českého národa? Bude preň dostatočnou zábezpekou samostatný štát? Čo má malý národ robiť, aby vôbec obstál v dnešnej dobe? Masarykovou odpoveďou bola koncepcia "drobnej práce". Pomery, najmä pomery malého národa, nemožno pozitívne zmeniť nejakým jednorazovým aktom, ale trvalou "drobnou" činnosťou v oblasti ekonomiky, kultúry, vzdelanosti. Lepší svet nám môže priniesť iba drobná, každodenná činnosť, ktorá je však zameraná tak, že nestráca zo zreteľa cieľ bytia malého národa - zaujať a udržať si svoje miesto medzi ostatnými, väčšími národmi.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984