O ženách a lete po lete

"Teta Janka, teta Janka, poďte sa pozrieť, ako hráme karty," ozvalo sa z chatky v dolnom rade, keď som sa s vedúcou Janou Dubcovou prechádzala po detskom tábore. "No ukážte. Čo hráte? Faraóna?" Vedúca pootvorí dvere a mňa prekvapí na chlapčenskej izbe nečakaný poriadok.
Počet zobrazení: 1404

 

"Teta Janka, teta Janka, poďte sa pozrieť, ako hráme karty," ozvalo sa z chatky v dolnom rade, keď som sa s vedúcou Janou Dubcovou prechádzala po detskom tábore. "No ukážte. Čo hráte? Faraóna?" Vedúca pootvorí dvere a mňa prekvapí na chlapčenskej izbe nečakaný poriadok.

"Chalani, to tu máte stále tak čisto?" pýtam sa. "Aj dnes ráno dostali najlepšie hodnotenie," odpovedá vedúca a chalani sa na seba uškŕňajú. Prečo, to zistím, až keď teta Janka odíde a oni mi ukážu tajnú skrýšu, kam pred hodnotením nahádžu všetky veci, ktoré nestihli upratať. "Ale tete Janke ani muk!" "Jasnačka," sprisahanecky žmurknem.

Pionierske, alias detské tábory

Tento rok pripravilo Združenie ľavicových žien (ZĽŽ) letné tábory pre 139 detí. Na projekty pre deti zo sociálne slabších rodín vyčlenilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spolu 113 400 korún, čo pokrylo náklady na stravu a ubytovanie. Ostatné krytie výdavkov zabezpečili kluby ZĽŽ zo sponzorských zdrojov.

Spolu 86 detí v dvoch týždňových turnusoch strávilo časť letných prázdnin v zariadení s názvom Javorie vzdialenom asi 40 kilometrov od Zvolena. Nápad uskutočnili členky ZĽŽ vo Zvolene a tamojší Ženský klub. Vôbec, detské letné tábory s prívlastkom "pre deti zo sociálne slabších rodín" boli jednou z najvydarenejších akcií tohto leta.

Takýto tábor organizovalo ZĽŽ v Prešove so svojou predsedníčkou Máriou Bukovičovou v Kamenci-Šírave a zúčastnilo sa na ňom 16 detí, poväčšine z Prešovského kraja. V tábore vo Vyšnom Medzeve strávilo pod organizačným patronátom Jarmily Repčíkovej a Mileny Leškovej (ZĽŽ Košice) dvanásť dní 37 detí z Košického kraja. Financovaný bol výlučne zo sponzorských a rodičovských príspevkov. Nuž a tretím bolo už spomínané Javorie pre deti z okolia Zvolena, Žarnovice a Žiliny, na ktorého realizácii sa podieľali najmä Viera Petrášová a Danica Kvetanová.

Nejde však len o pomoc. Tábory by sa nezaobišli bez účasti žien - dobrovoľníčok vo funkcii vedúcich. V Javorí boli štyri - okrem Jany Dubcovej s deťmi radosti i starosti prežívali Marta Veselovská, Adriana Šeršeňová a hlavná vedúca Edita Grzybová. Samozrejme, bez nároku na finančnú odmenu. "Keď som sa dozvedela o možnosti ísť do tábora, opýtala som sa na to svojich dvoch chlapcov a tí bez váhania súhlasili. Pravdu povediac, žijeme veľmi skromne, vychovávam ich sama. Veľa som neočakávala, lebo veď čo už dnes dostanete zadarmo alebo za málo peňazí? Ani neviem opísať svoje príjemné prekvapenie, keď som sem prišla! Je to úžasné, strava, pobyt v horách, atmosféra... Keby nebolo všetkých tých dobrých ľudí, ktorí sa na tom podieľali..." s vďakou v očiach opisuje jedna z vedúcich svoje pocity.

"Pani redaktorka, chceme sa aj cez váš týždenník poďakovať všetkým, čo sa rozhodli, že sa zapoja do organizovania detského letného tábora. Je to vynikajúca myšlienka a boli by sme veľmi radi, keby sa niečo podobné uskutočnilo pre deti aj budúci rok." Nuž, nech sa páči. Zainteresovaní isto prídu na to, že slová vďaky patria práve im. V časoch ťažkých pre mladé rodiny a dospievajúce deti urobili to, čo sa počas socializmu dialo bežne a na dennom poriadku - zorganizovali tábor. Napriek tomu, že už sa nenazýva "pionierskym", ale "detským", poslanie a funkcia zostávajú tie isté: racionálne a pestro vyplniť voľný čas detí cez letné prázdniny. Aby vedeli, že oveľa viac im dá hranie futbalu s kamarátmi ako chodenie poza školu či nebodaj začínať si s drogami.

Navyše, v takom tábore - či už bol pioniersky alebo detský - sa v žiadnom prípade nevyhnete letnej láske. "Viete čo, on je zaľúbený do tej vysokej," prezrádza na svojho spolubývajúceho trinásťročný školák zo Žiliny.

"Čoby som bol, veď vieš, že ma nechce!" bráni sa dotyčný. "Veď ona raz bude ľutovať," zašomre si popod nos.

"A boli sme aj na kúpalisku, to bola bomba!" hovorí Martin.

"Kupko bolo dobré, ale lepšia bola nočná hra!" tvrdí vedľa sediaci kamarát.

"No, hlavne keď sa niektorí nezobudili, čo?" vysmievajú sa tretiemu a vysvetľujú: "Mali sme nočnú hru a on si myslel, že to nebúcha vedúca, ale nejaké zvieratá alebo zlodeji. Ani sa nezobudil a ráno mal dlhšiu rozcvičku, lebo musel za trest behať!"

Globálne myslieť, lokálne konať

"Čo vlastne znamená pojem deti zo sociálne slabších rodín?" pýtam sa Viery Petrášovej.

"Okresný úrad alebo Úrad práce musí potvrdiť, že celkový rodinný príjem je nízky. My chceme pomôcť sociálne slabším rodinám, matkám a členkám ZĽŽ, aby mohli dať do tábora svoje deti," odpovedá Danica Kvetanová.

"Aké boli reakcie oslovených pri zháňaní sponzorských príspevkov?" pýtam sa ďalej.

"Takmer samé pozitívne. Povedali: keď je to pre deti, tak, samozrejme, dáme. Veľkú väčšinu peňazí a nepeňažných darov sa však podarilo získať na základe osobných kontaktov. Napokon, tak to všade na Slovensku funguje." Dozvedám sa, že v tábore sú aj dve malé dievčatká, sestry, z Anglicka. Nepatria do kategórie sociálne slabších, avšak ich rodičia zaplatili sumu vyššiu ako za dve deti. Tak vlastne zasponzorovali pobyt mnohým deťom.

"Je dôležité, aby sa činnosť ženských klubov či ženského hnutia vôbec organizovala najmä na regionálnej úrovni. Neviete si predstaviť, aké je pre ženy dôležité a povzbudzujúce, keď majú aktivitu mimo domácnosti, ktorá ich baví a vidia z nej výsledok," hovorí Viera Petrášová.

Nejde však len o detský tábor. Ženský klub vo Zvolene ponúka svojim členkám naozaj pestrý výber aktivít. Spolu s tunajšou organizáciou ZĽŽ patria k najúspešnejším na Slovensku. Prvé stretnutie sa uskutočnilo 26. marca 1999 a odvtedy sa konajú pravidelne. Každé má dve témy: odbornú (napríklad prednáška o dôchodkovom poistení) a zábavnú (aranžovanie kvetov). Program si vyberajú členky samé, rovnako ako hľadajú sponzorov. "Mnoho žien k nám chodí z okolitých dedín, pretože tam absentuje bývalý Zväz žien. Predsa len, boli zvyknuté na viac spoločenský život, tak ho vyhľadávajú," hovorí Danica Kvetanová.

Aké témy majú u žien najväčší úspech? "Najviac ich prišlo na protidrogovú prednášku, ale aj na tú o týraných ženách. Potom sme tu mali herečky zo zvolenského divadla, ale aj experta na zdravú výživu. Toho ženy doslova ukameňovali otázkami. Zaujímavá bola beseda s primátorom Vladimírom Maňkom o projektoch a živote v meste. Druhá polovica stretnutia bola venovaná paličkovanej čipke, nuž a na tej zostal aj primátor, natoľko ho to zaujalo." Stretnutia sa konajú buď v mestských alebo okresných priestoroch, ale peňazí nazvyš veru nie je. Napríklad na prenájom telocvične, kde by ženy mohli cvičiť.

Hnutie najmä na vidieku

Súčasný počet všetkých zaregistrovaných členiek klubov ZĽŽ je okolo 532, pričom na Slovensku je registrovaných 44 klubov. Najlepšie fungujú v Banskobystrickom kraji (už spomínaný Zvolen, ďalej Banská Štiavnica, Žarnovica, Detva, Brezno, Krupina), v Žilinskom (Žilina, Čadca, Ružomberok, Martin) a niektoré kluby Košického (Košice I., Košice II.) a Prešovského kraja (Humenné, Prešov, Vranov nad Topľou, Stropkov). Paradoxné je, že klub ZĽŽ pôsobiaci v Bratislavskom kraji vykazuje najnižšiu činnosť. Podľa skúseností niektorých predsedníčok klubov, lepšie sa darí klubovú činnosť rozvíjať na vidieku ako vo väčších mestách. Nielenže organizujú vlastné aktivity, ale aj výdatne pomáhajú napríklad pri organizovaní osláv miest či obcí, spolupracujú s ústavmi sociálnej starostlivosti, domovmi detí pri organizovaní osláv Medzinárodného dňa detí. Organizujú pomoc sociálne slabším skupinám a postihnutým spoluobčanom vo forme zberu šatstva, hračiek a pod. Napríklad klub ZĽŽ v Žarnovici zorganizoval zbierku s názvom Humánna pomoc sociálne slabším občanom, klub v Humennom zasa módnu a tanečnú šou ŠTÝL 2000, pričom výťažok z nej venoval tamojším triedam zdravotne postihnutých detí.

To je teda regionálna úroveň činnosti Združenia ľavicových žien. Nemenej dôležitá - hoci členky v menších mestách či obciach to zrejme bezprostredne nepociťujú - je činnosť združenia na národnej úrovni. Predsedníčka Marta Tomčíková a jej spolupracovníčky využívajú každú príležitosť, aby dali o sebe vedieť aj vo svete. Posledným väčším podujatím bolo augustové stretnutie ženských sociálnodemokratických organizácií krajín višegrádskej štvorky v Brne. Len pre porovnanie: v poľskom Sejme je zastúpených 13 percent žien, v maďarskom parlamente 10 percent, v Parlamente ČR 16 percent a v NR SR len 21 žien, teda 7,7 percent - a pritom je na Slovensku celkovo zamestnaných 57 percent žien, čo je európsky nadštandard. To, že vo všetkých višegrádskych krajinách (vrátane Slovenska) sa uzákonila rovnosť pohlaví v rodičovskej dovolenke po narodení dieťaťa, je len veľmi malým posunom vpred - hoci nesporne pozitívnym. Otázka teda je, či ustanoviť kvóty pre zastúpenie žien vo vedúcich funkciách a vydať sa tak cestou tzv. pozitívnej diskriminácie alebo čakať na zázrak v podobe prerodu myslenia v spoločnosti. Prvá možnosť je zrejme schodnejšia. Ale ak ženy samé nebudú presadzovať svoje práva, iba ťažko dosiahnu očakávaný efekt. Napokon, dovolím si súhlasiť so slovami istej slovenskej političky: "Ženy nie sú chránený druh, a preto niet dôvodu správať sa k nim tak." Načo si dokazovať rovnocennosť, keď rovnocenné sme? Len to treba vyniesť na svetlo.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984