Rakúska tlač
Požiadavky ľudu sú ako nástroj priamej demokracie samozrejmosťou. A to je nepochybne dobre. Nemožno takisto nič namietať proti tomu, že politické strany iniciujú referendá. Odmietnutiahodné však je, keď tento nástroj zneužijú, ako keď dnes z iniciatívy troch šéfov južných regiónov zbierajú podpisy pre "Veto proti Temelínu". Pretože ako vládnuca politická strana mala FPÖ dostatok možností začať diskusiu o rozhodnutí sa medzi vstupom ČR do EÚ a zatvorením atómovej elektrárne Temelín. Fatálne známe na tom je, že sa opäť šikovne zneužíva strach z rozširovania EÚ na východ, a samozrejme, oprávnený strach z atómového nebezpečenstva, ktorý panuje medzi časťou obyvateľov. Ešte krivšia sa stáva optika tvárou v tvár sloganu "Viedeň, horné Rakúsko, dolné Rakúsko sa nesmie stať Černobyľom". A tu sa môže niekoľkokrát podčiarkovať, že požiadavky národa nie sú namierené proti Čechám, že tieto sú skôr "osudovým spriaznencom v ohrození". Keby bol slogan z viedenského volebného boja 1996, ktorý podporoval strach pred kriminálnymi cudzincami, len ľahko zmenený, prezrádzal by nechutnú myšlienku v pozadí. A keďže v "Zwentendorfskom vyhlásení" ide od začiatku najprv o Benešove dekréty a o "masový nával ľudí hľadajúcich prácu" po rozšírení EÚ na východ, a až v ďalšom stupni o atómovú elektráreň Temelín, potom je to všetko len populizmus.
(26. 7. 2001)
Jedovaté injekcie
V Európe je ochranná ruka štátu znova veľmi potrebná. Najmä v pohnutých časoch, ktoré teraz bezpochyby tvárou v tvár skončeniu konjunktúry nastali, sa čoraz viac stavia na štátnu podporu, aby bolo možné udržať prevádzky pri živote. Chronicky chorú belgickú leteckú spoločnosť Sabena zachránili pred konečným pádom pomocou verejných finančných injekcií. Rad občanov si vydýchne a politika sa nechá za našponovanie záchrannej siete bez zábran oslavovať. Nárast popularity Gerharda Schrödera v súvislosti s osobným angažovaním sa za stavebný koncern Holzmann hovorí za všetko. Na ďalekosiahle ekonomické následky sa nik nepýta. Do úvahy by sa mali vziať predovšetkým dva argumenty: po prvé dobré peniaze sa väčšinou dávajú navnivoč a po druhé uprednostnenie jedného podniku má nepriaznivé dôsledky na konkurencieschopnosť celej brandže. EÚ prispela pritiahnutím opasku u podpôr k tomu, že "bacil subvencií" sa zahatal. Avšak oproti tomuto reštriktívnemu režimu stojí celá kopa výnimiek a výnimočných postupov. To si naozaj niekto myslí, že zmiznutie dezolátnych štátnych zariadení by bolo horšie, ako pokračovanie škandalóznej hospodárskej politiky posledných rokov? Ale aj v Rakúsku sa nájde dosť príkladov. Z prípadu Lenzing, kde odložili rozšírenie hornorakúskeho koncernu pre požiadavky Burgenlandu, sa nikto nepoučil. Úplne pokojne sa používajú peniaze z daní, aby sa nimi zachraňovali prežitia neschopné podniky. Veľmi drahé a jedovaté injekcie!
(26. 7. 2001)
