Nerušme to, čo je dobré
Zaujal ma článok Jaroslava Fidrmuca A predsa sa zruší? (SLOVO č. 27/2001) o zámere zrušiť Štátny fond rozvoja bývania. Z toho vyplýva, že súčasný politický systém nechce vytvárať pre občanov priaznivú atmosféru pri ich úsilí o vybudovanie vlastného obydlia. Zákon č. 124/1966 Z. z., ktorý autor cituje, bol pozitívnym signálom na oživenie bytovej výstavby, ktorá v porovnaní s minulým režimom podstatne poklesla. Novela upraveného zákona, platná od 1. apríla 2000, kritériá poskytovania úveru upravila v neprospech stavebníkov v oblasti výšky úrokov a zrušila nenávratný príspevok. Priemerný občan, ktorý nezískal milióny neférovým spôsobom, ale má túžbu niečo nové vybudovať, sa dostáva do ofsajdu.
Podobne, menej atraktívne sa začínajú správať stavebné sporiteľne, a to vďaka sústavnému znižovaniu štátnej prémie. Orientácia na hypotekárne úvery je prijateľná iba pre ľudí s dostatočným hmotným a finančným potenciálom. Pre priemerné či mladé rodiny sú podmienky hypoúverov neprijateľné. Sporenie v bankách pri súčasných úrokových sadzbách predstavuje znehodnocovanie úspor. Napríklad pri termínovanom vklade dosiahol vlani klient 6,5-percentné výnosy znížené o 15-percentné zdanenie, pričom sa dosiahla 12,1-percentná inflácia. V tomto roku, pri očakávanej inflácii 7,7 percenta, bude situácia podobná.
Tento typ sporenia teda neprichádza do úvahy. Vykazovanie inflácie ako zdravá a celková, to sú iba kartičky pre makroekonómov na zastrenie podstaty tohto negatívneho javu. Veď inflácia sa vo vyspelých krajinách, napríklad v Rakúsku, pohybuje okolo dvoch percent.
Podmienky pre tých, čo chcú stavať, treba zlepšovať, nie zhoršovať. Netrápi nás pokles pôrodnosti s nedoziernymi následkami pre budúce generácie?! Už samotná príprava stavby, vybavovanie stavebného povolenia znamená niekoľkomesačné chodenie po úradoch s množstvom pečiatok a podpisov. Vyzerá to tak, ako keby sme sa chceli vrátiť do pozície Timraviných Ťapákovcov zo začiatku minulého storočia v modernejšom predvedení - rozširovaním radov našich kanálových a kartónových spoluobčanov, bezdomovcov.
Július Uhrecký, Nová Baňa
