"Nedotýkajte sa môjho syna!"
Dnes sa vám, milí Slováci, prihováram veľmi smutný. Môj hlavný radca, Jano Bílek mi už definitívne oznámil, že u mňa koncom roka končí. A že aj keď sa mu náhodou nepodarí stať šéfom vyššieho územného celku, i tak odíde z prezidentskej kancelárie, pretože sa chce venovať regionálnej politike, keďže bude kandidovať na post poslanca VÚC. Hoci som na jednej strane z toho smutný, na druhej strane sa zase tak trochu aj teším. Bude môcť aspoň úspešne pokračovať v mojej primátorskej práci na skrášľovaní a zadĺžovaní, chcel som povedať, zušľachťovaní mojich rodných Košíc.
Viem síce, že v Košiciach už tak trochu žiarlia na moje druhé rodné mesto Innsbruck, ale ja za to predsa nemôžem, že ma tam majú tak radi. A že mi tam nevyhadzujú na oči moje dovolenky, vysoké telefónne účty, či moje horolezecké sklony. Ja viem, že to nejde z ich daní, ale aj tak by vám podobný nadhľad, ako majú Rakúšania, nezaškodil. Že vy ten nadhľad, čo sa týka rakúskeho prezidenta máte? No, tak to je dobrý začiatok k tomu, aby ste ho získali aj v mojom prípade. A hneď by ste ho mohli uplatniť v najnovšej kauze ohľadom môjho syna.
Ako to tak už dlhšie sledujem, deti významných štátnikov to na Slovensku naozaj nemajú ľahké. Veď si len zoberte môjho predchodcu, Michala Kováča. Čo si len ten jeho syn vytrpel. Najprv ho zo všeličoho poobviňovali, potom ho uniesli a napokon mu našli len akési podradné miesto v ďalekej Indii. Keď o tom hovorím, vlastne ani tam som ešte nebol. Dokonca ani moje deti. Budem si musieť budúce leto šikovne naplánovať nejakú štátnickú návštevu v okolitých ázijských štátoch a potom - šup do Indie. Ej, chlapci z ochranky sa opäť potešia.
Ale aby som neodbočoval. Teda predstavte si, že tým novinárom už prekáža aj to, že sa môj syn vozí na nejakom terénnom Mercedese ML 320, ktorého cena sa pohybuje okolo smiešnych dvoch miliónov korún. A so svojou drzosťou idú tak ďaleko, že dokonca chcú nájsť súvislosť s tým, že tá firma, čo mu to auto prenajala, vyhrala nedávno verejnú súťaž vypísanú mojou kanceláriou na nákup niekoľkých vozidiel značky Mercedes. Veď predsa musí byť každému hneď jasné, že ide iba o obrovskú náhodu. Rovnako ako bolo vecou náhody i to, že som sa ja stal vaším prezidentom. Veď sa ním pokojne mohol stať aj môj protikandidát v druhom kole a teraz by novinári písali o tom, ako si deti prezidenta otvárajú honosný penzión Baračka.
