Historik,

ak je naozaj dobrým historikom, nevidí v dejinách iba súhrn mien a udalostí alebo sa nesústreďuje iba na to, aby ukázal, "ako to naozaj bolo", ale vedie dialóg. V minulosti hľadá odpovede na najdôležitejšie otázky súčasnosti. Tak ako si napríklad Maša Haľamová alebo Ivan Krasko získal pevné miesto v našej poézii, tak ak by sa stratili všetky štúdie a knihy Ľubomíra Liptáka a ostala iba jediná - Slovensko v 20. storočí, autor by mal iba vďaka nej pevné miesto v slovenskom dejepisectve.

Ľubomíra Liptáka ako autora charakterizuje nielen zaujímavý obsah, ale aj vynikajúca forma. Viacero vynikajúcich spisovateľov sa dostalo k beletrii od žurnalistiky, pôvodnou profesiou Ľubomíra Liptáka bola novinárčina. Patril však k onomu oveľa zriedkavejšiemu typu novinárov, ktorí nie sú iba kronikármi prebiehajúcich udalostí, ale hľadajú aj ich zmysel. Táto snaha ho nakoniec priviedla k profesii historika. Najznámejšia kniha Ľubomíra Liptáka Slovensko v 20. storočí bola napísaná, keď zo storočia uplynuli iba dve tretiny. Možno sa to zdalo byť odvážne, no otázky vyslovené v knihe sú rovnako aktuálne aj na jeho úplnom konci. Autor v nej cituje z úvodníka Ľudových novín k začínajúcemu sa 20. storočiu tieto slová: "I nech nám budúcnosť prinesie, čo chce, ťažšie údery nám priniesť nemôže." Toto storočie napriek rôznym exesom však podľa Liptáka môžeme vnímať ako pozitívum - na jeho konci predstavuje Slovensko komplexnú spoločnosť. Otázkou zostáva, ako dokážeme v súčasnej situácii využiť jedinečnú príležitosť historické handicapy prekonať.

Dve tretiny tohto storočia žili Slováci a Česi v spoločnom štáte - Československu. Ľubomír Lipták poukázal na najsilnejšiu okolnosť, ktorá toto spolunažívanie spochybňovala, českí politici (bez ohľadu na ich politickú orientáciu) nikdy nedokázali pochopiť, že Slovensko je iná krajina než tie "historické", že nestačí iba "aplikovať" rozhodnutia prijaté v Prahe na "slovenské podmienky". Napriek tomu však Ľubomír Lipták zdôrazňoval všetko to, čo mali oba národy spoločné, či blízke. Zachovanie spoločného štátu by nás bolo lepšie pripravilo na členstvo v Európskej únii. Slovákom ostáva vyriešiť kľúčový problém ich existencie: aby boli moderným prosperujúcim európskym národom. Tých, čo poškuľujú po minulosti hocakej farby, Ľubomír Lipták varuje: "Najhoršie dejiny sú tie, ktoré sa opakujú, nemajú totiž zmysel."