Možnosti malých štátov

Nemecký filozof G. W. F. Hegel kedysi napísal: "Svetové dejiny nie sú pôdou šťastia. Obdobia šťastia sú v nich prázdnymi listami, lebo sú obdobiami harmónie bez protikladov." Pokiaľ má tento filozof pravdu, tak o našej súčasnosti toho raz historici napíšu veľmi veľa: určite nežijeme v období "šťastia", teda stability a harmónie.
Počet zobrazení: 1258

 

Nemecký filozof G. W. F. Hegel kedysi napísal: "Svetové dejiny nie sú pôdou šťastia. Obdobia šťastia sú v nich prázdnymi listami, lebo sú obdobiami harmónie bez protikladov." Pokiaľ má tento filozof pravdu, tak o našej súčasnosti toho raz historici napíšu veľmi veľa: určite nežijeme v období "šťastia", teda stability a harmónie. Skôr naopak, ak by sme chceli nájsť historické analógie s našou súčasnou situáciu, tak by sme sa museli vrátiť ďaleko do minulosti, možno kamsi do 17. storočia. I vtedy tradičné hodnoty strácali presvedčivosť, rozpadali sa hierarchie, zostávali len jednotlivci so svojimi záujmami. Ako sa však nový "stav sveta" prejavuje vo vzťahu medzi štátmi, ako sa prejavuje na postavení menších štátov?

Stále ešte žijeme vo svete, ktorého podobu určuje vyústenie "studenej vojny". Studená vojna skončila rezignáciou jednej z bojujúcich strán: bola to porážka v "psychologickej" vojne, resp. vo vojne o legitimitu. V poslednej inštancii v sekularizovanom svete môže moc, vládu legitimizovať len súhlas občanov. Legitimizačná amónia trvala len krátko, formovanie sa strán a hnutí, voľby, to všetko pomerne viedlo k vytvoreniu nového politického poriadku v jednotlivých krajinách. Tento nový poriadok sa síce nevyznačoval stabilitou a ani neviedol k zvýšeniu výkonnosti krajiny (skôr naopak), zodpovedal však štandardným formám legitimizácie politických systémov a preto niet k nemu alternatívy.

Priania a realita vzťahov medzi štátmi

Oveľa ťažšie sa nachádzajú vzory riešenia vzťahov medzi štátmi. Odhliadnime teraz od právnej podoby vzťahov medzi štátmi. Predsa vieme, že štáty sú suverénmi, vzťahy medzi nimi sú vždy vzťahy medzi rovnými. Politická realita je však iná, predsa len nebolo vlastne vzoru -zmena systémov nebola spojená s priamou porážkou vo vojne a preto sa nedal uplatniť model okupácie, ktorý spojenci úspechom aplikovali po II. svetovej vojne v Nemecku, Rakúsku a Japonsku. O tom, že i okupácia môže poskytnúť civilizačné a modernizačné impulzy svedčí povojnový vývoj v západnej časti Nemecka a vývoj v Japonsku. Politické systémy konštruované pod "dohľadom" sa však osvedčili, zakorenili sa v spoločnosti a dnes sa pre rozhodujúcu väčšinu Nemcov a Japoncov stali niečím, čo patrí medzi samozrejmosti všedného dňa. Predovšetkým v Japonsku politický systém bol konštruovaný zhora, bola to americká predstava o tom, akoby by nové, demokratické Japonsko malo fungovať. Japoncom sa však podarilo túto predstavu "internalizovať", organicky ju naštepiť na vlastné tradície.

Úsilia o nový svetový poriadok

Vzťahy medzi štátmi sa neraz považovali za exemplifikáciu prírodného stavu, teda stavu pred ustanovením štátu, kde sa každý musí sám starať o zachovanie svojej existencie. Prírodný stav sa však vlastnou dynamikou mení na poriadok: vytvára sa hierarchia na základe sily. Sila sama však k ustanoveniu stáleho poriadku nikdy nestačí, moc potrebuje aj uznanie, potrebuje súhlas ovládaných. Štát sa udržuje "syntézou" moci a uznania, až po vzniku štátu sa možno spoľahnúť na zákon, na všeobecne platné pravidlá, ktoré vymedzujú sféru možností pre konanie jednotlivcov i kolektívnych subjektov. Zákon je predovšetkým pevnou schémou riešenia konfliktov medzi individuálnymi a kolektívnymi subjektami. Politika je hľadaním dohody o spôsoboch riešenia konfliktov. Štát je tým "tretím" v konfliktoch medzi jednotlivcami a má teda možnosť posudzovať oprávnenosť nárokov účastníkov konfliktu z nadhľadu, z neutrálnej pozície.

Vo vzťahoch medzi štátmi tohto "tretieho" niet a preto ani niet vopred určenej procedúry, ktorý určuje, ako by sa malo postupovať v prípade konfliktov. Preto je aj potrebné počítať s vojnou ako základným spôsobom riešenia konfliktov medzi štátmi: téza, podľa ktorej vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami, nie je cynickým bonmotom, ale realistickým zachytením fakticity vzťahov medzi štátmi. Samozrejme, každý racionálny štát dá vždy prednosť "iným" prostriedkom, teda politike, rokovaniam, hľadaniu dohody. Len v krajnom prípade sa rozhoduje pre vojnu. Práve toto úsilie dať prednosť "iným" prostriedkom viedlo k vytváraniu symbolicky "tretích", ako sú medzinárodné súdy, OSN, Rada Európy. Tento "tretí" však funguje len vtedy, keď štáty uznávajú jeho autoritu. Rovnosť občanov pred zákonom, rovnosť štátov - to sú však len právnické konštrukcie. Tá prvá je "skutočnejšia" - štát predsa garantuje zákon a preto je pravdepodobnejšie, že princíp rovnosti pred zákonom sa zachová, i keď účastníci sporu sú podľa svojich ekonomických, politických alebo kultúrnych možností nerovní. S rovnosťou štátov je to však ináč, do značnej miery stále ešte rovnosť medzi štátmi je niečo ako "diplomatická fikcia" a faktické vzťahy medzi štátmi sú do značnej miery určované "pomerom" politických, ekonomických a kultúrnych síl.

Kultivácia organizačných schopností

Medzinárodné postavenie štátu je výsledkom kombinácie jeho ekonomickej, vojenskej a kultúrnej sily. Medzi týmito silami niet jednoznačnej súvislosti, predsa však základný rámec možností - ktoré môžu, ale nemusia byť využité - stanovuje ekonomická moc. Tá totiž poskytuje prostriedky na realizáciu vojenských a politických cieľov. Osobitné postavenie má kultúrna moc - tá je nielen médiom legitimity, ale do značnej miery rozhoduje - a to stále vo významnejšej miere - o ekonomickej a politickej výkonnosti daného štátu. Práve v tomto je nádej menších štátov: o uplatnení sa v súčasnom svete nerozhoduje len "hrubá" sila, rozhoduje o nej schopnosť využívať súčasné civilizačné vymoženosti, medzi ktoré patria nielen technológie, ale aj organizačné techniky. Kultivácia organizačných schopností je dnes jednou zo základných podmienok uplatnenia sa v súčasnom svete. Tá je aj predpokladom integrácie ako formy modernizácie stredoeurópskych spoločností.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984