Dvadsaťročný
Myšlienka založiť Klub Nového slova vznikla v redakcii Nového slova krátko po 17. novembri 1989. Najneskôr niekedy v decembri, pretože Zakladajúca schôdza Klubu Nového slova – ako znie názov prezenčnej listiny – bola presne dva mesiace po Udalosti, 17. januára 1990. Na dnes už zažltnutej prezenčke môžeme čítať mená: Ján Bunčák, Edita Bauerová, Rastislav Tóth, Libor Lubelec, Eduard Bárány, Svätopluk Zeman, Milan Ftáčnik, Milan Šikula, Ivan Okáli, Peter Weiss, Ján Drgonec. Z redakcie sa na zakladajúcej schôdzi zúčastnili: Emil Polák, Marián Leško, Martin Suchár, Ján Riška, Peter Lelovič, Ružena Wagnerová, Jaroslav Lajda a Alena Sedláková. Na zakladajúcej schôdzi – všimnite si ten starý názov – sa hovorilo o zmysle a poslaní klubu. Zo stručného zápisu: ide nám o ujasnenie stanovísk, teoretické objasňovanie vecí, ľudia musia mať pocit, že sa tu niečo robí, že k niečomu prispievame. Všetci zdôrazňovali, že klub musí byť otvorený, dátum a miesto stretnutia zverejnené v časopise, aby sa schádzali ľudia – ktorí majú záujem – rozmanitých zameraní. Zaznel návrh, aby klub dal výzvu na vznik podobných klubov po celom Slovensku – viacero klubov ľavicovej inteligencie vzniklo, a zrejme aj bez vplyvu Klubu NS. Hovorilo sa o tom, že široký diskusný klub by mal prispieť k objasneniu pojmu ľavice, dať dohromady ľavicovú inteligenciu, vrátane ľudí z kultúry, ale aj ľudí z exaktných vied, nezabúdať na študentov, získať na stretnutia ľudí typu Mlynářa, Šika, nadviazať medzinárodné kontakty s ľavicovými časopismi v Nemecku, Rakúsku... Už vtedy Peter Weiss hovoril o tom, že si treba ujasňovať, čo je to moderná ľavicová demokratická strana. Ako občianske združenie Do júna 1990 ešte len neformálny klub pripravil deväť besied, v júni sa rozhodlo o vytvorení občianskeho združenia Klub Nového slova. Zakladajúce zhromaždenie sa uskutočnilo 28. novembra 1990. Združenie chcelo pôsobiť v piatich okruhoch. Prvým bola vnútorná činnosť, teda klubové besedy a semináre, záznamy z nich publikovalo Nové slovo. Len telegraficky niektoré mená vystupujúcich a besedujúcich, vrátane členov klubu: Ľubomír Lipták (predniesol stať Odťaté ruky, ktorá potom vyšla v Novom slove), Libor Lubelec, Ján Bunčák, Edaurd Bárány, Svätopluk Zeman, Milan Šikula, Beloslav Riečan, Robert Roško, Ľubica Trubíniová, Boris Zala verzus Peter Weiss, Peter Stanek, Jozef Jablonický, Brigita Schmögnerová, Ladislav Hohoš, Jaroslav Fidrmuc, Štefan Drug, Jozef Košnár, František Mikloško, Ivan Laluha, Alojz Lorencz, Ľubomír Fogaš, Ľudmila Gajdošíková, Milan Ftáčnik, Ján Stena, Ján Tužinský verzus Peter Weiss, Milan Kňažko, Ivan Gašparovič, Ján Čarnogurský, Ľudovít Černák... a mnohí ďalší. Druhým okruhom bolo pôsobenie klubu pre širšiu verejnosť: išlo najmä o prednáškovú činnosť pre široký okruh záujemcov. Takými boli pamätné besedy s prof. Ivanom Svitákom v posluchárni Univerzity Komenského či v Športovej hale na Pasienkoch. To boli skutočne masové akcie, doba im vtedy veľmi priala. Obľúbené boli aj plesy Klubu Nového slova, najprv v Junior hoteli a potom v hoteli Kyjev. Na plese sa udeľovalo Pero Nového slova. Získali ho autori, ktorí v uplynulom roku svojou publicistikou posunuli časopis výrazne dopredu – napríklad Marián Leško, Vojtech Kondrót, Boris Kusenda, Ján Sopóci, Gabriela Rothmayerová, Anna Lenická... Ďalším podujatím boli stretnutia mladých autorov, združených okolo prílohy Nového slova Dielňa mladých, viedol ju básnik Vojtech Kondrót. Spočiatku sa autori stretávali v Bratislave, recitovali a hodnotili vlastnú tvorbu, odovzdávali si skúsenosti, a to v meniacej sa dobe aj životné, nielen tvorivé. Už v roku 1991 klub v spolupráci s Nadáciou V. Clementisa a Mestským úradom v Tisovci zorganizoval stretnutie mladých autorov v Tisovci pri príležitosti turistického pochodu Clementisovou cestou. Na tieto stretnutia nadviazala Mladá demokratická ľavica a z turistického pochodu sa stala tradícia. Do Tisovca v septembri už skoro dve desaťročia vedie cesta tých, čo si obľúbili podjesennú prírodu tisovského okolia, tamojších ľudí, neúnavného, vždy prajného primátora Petra Mináča a všetkých, čo si ctia históriu, tradície a svoje korene. Von z Bratislavy Tretím okruhom bola prednášková činnosť v iných mestách a obciach na Slovensku. Niekoľko takýchto výjazdov v prvých dvoch rokoch sme absolvovali v Nitre, Lučenci, Šuranoch, Trenčíne, Novom Meste nad Váhom, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Nitre, Humennom, Košiciach... Štvrtý okruh – nadväzovanie kontaktov v zahraničí: v spolupráci so Sociálnodemokratickou stranou sme pripravili napríklad stretnutie s prof. Herbertom Steinerom, vedúcim Dokumentačného strediska antifašistického odboja v Rakúsku, debatu s poľským sociológom Dr. Jerzym Mieleckým z Wroclavskej univerzity, či politikom a publicistom Mieczyslawom Rakovským. Najčastejšími hosťami klubu dodnes sú osobnosti z Českej republiky: boli to Ivan Sviták, Egon Bondy, či sú Petr Uhl, Oskar Krejčí, Josef Šmajs, Jan Keller... Piaty okruh – vydávanie publikácií. Už, žiaľ, zosnulý básnik Vojtech Kondrót pripravil zborník básní autorov Dielne mladých. Divadlo aj kultúra Zo starých zápisníc sa možno dočítať, že klub prispel financiami na Medzinárodný deň detí, sumou 2 000 korún prispel svojmu členovi na kurz politológie v Brne, dvom členom klubu hradil účastnícky poplatok 400 korún na vedeckej konferencii Nevyhnutnosť vzniku novej ľavice, ale zorganizoval aj zájazd do Nitry na divadelné predstavenie Smrť obchodného cestujúceho, v ktorom hlavnú rolu hral člen klubu Leopold Haverl. O rok neskôr to bolo divadelné predstavenie Verejný žalobca. Klub mal v rámci BHS patronát nad niekoľkými koncertmi, vítal do života knižky Vladimíra Mináča a Gabriely Rothmayerovej. Po dvadsiatich rokoch sa nechce ani veriť, že klub stále funguje. Niektorí zakladajúci členovia sú dnes už členmi iných zoskupení. Mnohí hostia sa stali významnými činiteľmi, s niekoľkými sme sa navždy rozlúčili. No až doteraz sa klub pravidelne schádza. Aj po dvadsiatich rokoch sa zdá, akoby sme si kládli stále tie isté otázky: čo je ľavica, aká má byť ľavica, čo je úlohou ľavice? Pravda, dnes už dodávame, v dvadsiatom prvom storočí... Vďaka za to, že klub stále žije, patrí najmä Jozefovi Lysému a Martinovi Krnovi. O tom, čo všetko a ako robí, by mohli už napísať zase oni. ... a bola zábava veliká Pri vchode do bratislavského Junior hotela Sputnik v blízkosti Štrkoveckého jazera v piatok večer vítali tóny ľudovej hudby účastníkov 1. reprezentačného plesu Nového slova. Nechýbal ani aperitív – entré v podobe ružového vína vincúra Čulena, srdečné pozdravy, stisky rúk, bozky... V priestoroch reštaurácie, snackbaru a veľkého baru bolo možné stretnúť známe tváre v rozličných debatujúcich zoskupeniach: Weissa so Zalom a Sekajom, Zalu s Mináčom, Tužinským a Hudecom, Stanka s Kanisom, Vymazala s Holkom, Rothmayerovú s pani Weissovou, mnohých šéfredaktorov, novinárov známych denníkov, poslancov. Toľko vzácnych ľudí pohromade. Debaty v hlúčikoch striedali s predstavovaním svojich životných partnerov na tanečnom parkete. Trochu napätia vnieslo po polnoci vyhlasovanie 21 vecných cien veľkej fašiangovej tomboly. Kto nič nevyhral, musel sa uspokojiť s tým, že šťastie má vo svojom partnerovi. Dobrú náladu udržiavala diskotéka a rytmická skupina Sequens až do bieleho rána. Prispel aj dobre obsluhujúci personál. Prvý reprezentačný ples sa vydaril. Nech žije druhý! (Pravda, 18. 2. 1991)
