Matriarchát vo vedení nacionalistov
Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď autor týchto riadkov začal nazývať členov Slovenskej národnej strany národniarmi. Bolo to motivované zmenou vo vedení strany, ktoré sa vtedy hlásilo k odkazu Svetozára Hurbana Vajanského a Martina Rázusa.
Hlásateľom myšlienky návratu k fundamentu, na ktorom SNS fungovala, bol jej vtedajší predseda Ľudovít Černák. V tom čase mu kryli chrbát aj Anton Hrnko, Vladimír Miškovský a iní, ktorí však boli neskôr odídení „vďaka“ ultranacionalistov na čele s Jánom Slotom. Nie je bez zaujímavosti, že Slotovým verným spojencom a podporovateľom sa v tom čase stal človek, ktorý bol lídrom SNS pred Ľ. Černákom - Víťazoslav Moric. Táto figúra sa podieľala na odstavení Černákovej platformy, ktorej predstavitelia si potom hľadali miesto v niekoľkých politických subjektoch, aby napokon zakotvili v Demokratickej únii (Ľ. Černák), alebo sa indiferentne správali v Národnej rade SR (A. Hrnko), alebo sa vydali na podnikateľskú dráhu (V. Miškovský).
V. Moric však pretrval počas všetkých búrok v SNS. Keď sa potreboval nabaliť, tak líškal nielen Slotovi, ale aj Vladimírovi Mečiarovi. Pamätným je zasadanie parlamentu v minulom volebnom období, keď sa rokovalo o zmene jedného paragrafu zákona iba preto, aby sa vyhovelo v privatizácii V. Moricovi a jeho rodine. Tento človek bez chrbtovej kosti je po nitrianskom sneme ochotný na čele SNS akceptovať aj najväčšiu Slotovu nepriateľku Annu Malíkovú. Ak chce mať nová šéfka strany v nej aký-taký pokoj, tak sa bude musieť zbaviť V. Morica a jeho sympatizantov. Tento človek je jej na rozdiel od prostorekého J. Slotu a politicky prefíkaného M. Andela schopný kedykoľvek vraziť dýku do chrbta. Aj toto charakterizuje nacionalistickú stranu...
Naša Anička
Po minulej sobote sa do vedenia SNS dostala žena. Slobodná učiteľka matematiky z Čadce, ktorú Slotovi priaznivci počas prvej časti 9. snemu strany nazývali aj frigidnou starou dievkou a primitívkou z Čadce (Jestvujú o tom dôkazy v novinách a ostatných masovokomunikačných prostriedkoch.). Preto je milé zaspomínať si na chvíľu spred niekoľkých rokov, keď vtedajší šéf vtedajších národniarov Ľ. Černák, pretože dnes už si toto označenie SNS nezaslúži, na jednej z tlačových besied predstavil A. Malíkovú slovami: „A toto je naša Anička.“
Táto Anička bola už vtedy zvolenou podpredsedníčkou strany a na onom brífingu bola doslova nešťastná z otázok novinárov. Ich paľbu nakoniec ukončil Ľ. Černák prosbou, aby ju nechali zorientovať sa vo vysokej politike. Tento rázusovec však netušil, koho vpustil do vysokej politiky. Búrky v SNS zmietli jedno krídlo a posilnili nacionalistickú vrstvu tohto subjektu. A v tomto marazme si našla miesto aj A. Malíková. Bola to pre ňu živnejšia pôda ako pre už rozličnými životnými radosťami dosť opotrebovaného predsedu J. Slotu. Vývoj v SNS jej prihral historickú šancu: ujať sa vedenia. Na prvej časti škandalózneho snemu v Žiline vystupovala z pozície prvej podpredsedníčky a tvrdo zaútočila na najvyšší post. Na rozdiel od dovtedajšieho šéfa sa A. Malíková v politike naozaj obracala. Nemusela vyvolávať škandály. Politické body jej prinášalo škandalózne správanie sa J. Slotu a takticky mierne dištancovanie sa od neho. Svoje ambície posilnila i osvetovou prácou v okresoch, čoho výsledkom bol aj apel 54 z nich na zvolanie mimoriadneho snemu, pretože Slotova manipulácia s termínmi a miestami jeho konania už boli neskutočné.
Takúto taktiku SNS dovtedy nepoznala. Od svojho znovuzaloženia bola pod direktívnym vedením moricovsko-slotovského radikálneho typu, až na malú epizódu pod šéfovaním Ľ. Černáka. A. Malíková vlastne ani dosť dlho nemusela pre svoje budúce zvolenie veľa robiť, veď napokon jej parlamentný jazyk je neuveriteľne podobný J. Slotovi či V. Moricovi. Majú totožné politické vzory na Balkáne, rovnako sa vyjadrovali ku kríze v Kosove a k návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Iba so ženskou prefíkanosťou využila Slotove úlety mimo parlamentu. Išlo najmä o jeho ignoráciu kampane pred voľbami prezidenta republiky, prejav v Kysuckom Novom Meste s tankami na Budapešť a jeho údajné močenie z terasy bratislavskej reštaurácie Budúcnosť. A. Malíková, ktorú niektorí žurnalisti označujú za ,,Adolfa v sukni", jeho počínanie obratne využívala i zmiernením slovníka vo svojich vystúpeniach. Tým sa dostala do povedomia členskej základne ako oveľa prijateľnejšia alternatíva voči J. Slotovi.
Ťažko hovoriť o inom kurze
Na druhej časti 9. snemu v Nitre sa A. Malíkovej splnil sen, bude viesť vraj 128-ročnú stranu ako prvá žena v jej histórii. Okrem predsedníčok dvoch marginálnych zelených politických strán - Zory Lazarovej zo Slovenskej zelenej alternatívy a ešte aj po Nitre podpredsedníčky SNS, s ktorou tento mizerný pôvodne mečiarovský politický subjekt splynul pred vlaňajšími parlamentnými voľbami, a donedávna šéfky Strany zelených na Slovensku Zdenky Tóthovej - A. Malíková je prvou ženou na čele strany, ktorá ešte môže ako-tak prehovoriť do vývoja na Slovensku.
Vychádzajúc z doterajšieho poznania, vystupovania a konania A. Malíkovej nie je reálne uvažovať o zmene kurzu tohto politického subjektu. Predovšetkým si strana ponechá v arzenáli nenávisť voči Maďarom a Rómom, čím jej ostane značka nacionalistická. V tomto slovnom zásobníku si zachová prvenstvo aj pred Hnutím za demokratické Slovensko, ku ktorému sa A. Malíková prihlásila ako k najbližšiemu opozičnému spojencovi. Lenže HZDS slotovcami pohŕdalo už v koalícii. Nemohlo ich však odvrhnúť zo svojho mohutného tela, pretože by padla tretia Mečiarova vláda. Toto hnutie po voľbách už kope za vlastné tričko, a preto obracanie sa A. Malíkovej na tohto obra na hlinených nohách o priazeň, je vyjadrením slabosti nacionalistov. HZDS skôr či neskôr prejde istou transformáciou, vari na ľudovú stranu. (Z dobre informovaného zdroja sa dozvedáme, že Mečiarove hnutie si už podalo písomnú prihlášku o členstvo v Európskej demokratickej únii. KDH však má na to právo veta, čo sa prejavilo v prípade úsilia Strany maďarskej koalície o vstup do tohto zoskupenia, keď je po zásahu Jána Čarnogurského iba pozorovateľom.) Tým sa A. Malíkovej úplne zúži priestor v úvahách o premene slotovskej SNS na prijateľnejšiu politickú silu pre slovenského voliča. Nevedno prečo by ju silnejší V. Mečiar mal pustiť do tohto priestoru, o ktorý už začína zvádzať boj aj J. Čarnogurský. Presnejšie isté ľudácke krídelko slovenských kresťanských demokratov...
Historický odchod umiernených
Po sobote sa v jedinej parlamentnej nacionalistickej strane na Slovensku ujal moci matriarchát. Predsedníčkou je žena a možnou šéfkou klubu poslancov za túto stranu by mala byť tiež žena - Eva Slavkovská. Do istej miery ide o prekvapenie, pretože by sa na tomto mieste oveľa viac vynímal Malíkovej stúpenec Viliam Oberhauser. Súboj o moc v strane definitívne prehralo slotovské krídlo, ktorého do istej miery statočný, ale najmä naivný reprezentant Ján Sitek sa na sneme aspoň usiloval zabojovať. Historicky úplne odišla skupina tzv. umiernených politikov, ktorej hlavným predstaviteľom mal byť M. Andel. Ten mal mať za sebou napríklad poslanca Štefana Zelníka či nitrianskeho primátora Jozefa Prokeša. Slabosť tohto krídla podpredseda parlamentu dokumentoval tým, že ani len neoznámil svoju kandidatúru na post predsedu. Tento športovec ani nešiel do súboja a aj preto si zaslúži svoj osud v strane a napokon i v parlamente. Na straníckej pôde sa už o ňom rozhodlo - dostal sa do opozície. V Národnej rade SR o jeho ďalšom zotrvaní vo funkcii podpredsedu rozhodne koaličná väčšina. Zatiaľ niet dôvodu na jeho odvolanie. A ťažko sa dá predpokladať, že by na to pádnejšie argumenty predložila Malíkovej frakcia.
SNS sa ani po nitrianskom sneme nezmení. V jej vedení na to totiž niet nijakej záruky. Zmena osôb ešte neznamená zmenu rétoriky a politiky. Pre A. Malíkovú napokon bude povzbudením na pokračovanie v doterajšej xenofóbnej politike tohto subjektu aj neskutočný úspech rakúskeho populistu a nacionalistu Jörga Haidera. Napokon doteraz sa ani J. Slota, ani A. Malíková nedištancovali od ruského nacionalistu Vladimira Žirinovského, od francúzskeho nacionalistu Jean-Marie Le Pena a ani od srbskéhoVojislava Šešelja. Čo sa teda dá očakávať od takejto strany - najmä keď ju bude viesť „Adolf v sukni“? n
Autor je politický komentátor denníka Práca
