Česi hlasovali nohami

Únava z demokracie je jedným z hlavných zdrojov nízkej volebnej účasti vo voľbách v Česku. Volebné výsledky síce nezodpovedajú náladám a názorovej hladine verejnosti, určujú však, kto bude vykonávať moc.
Počet zobrazení: 910

Únava z demokracie je jedným z hlavných zdrojov nízkej volebnej účasti vo voľbách v Česku. Volebné výsledky síce nezodpovedajú náladám a názorovej hladine verejnosti, určujú však, kto bude vykonávať moc.

Voľby v Česku sú do značnej miery súbojom o účasť voličov. Väčšina známych výskumov volebných preferencií sa uskutočňuje na modeli volieb do Poslaneckej snemovne (PS ČR). Z takto získaných čísiel potom mnohí politici múdro špekulujú o svojich nádejách. Lenže v posledných dvoch voľbách do PS ČR prišlo k volebným urnám okolo troch štvrtín oprávnených voličov. Na tohtoročných voľbách do krajských zastupiteľstiev sa zúčastnilo len 33,64 percenta oprávnených voličov a na druhom kole senátnych volieb iba 21,56 percenta voličov.

Krajský experiment Volebnú pasivitu v Česku nemožno porovnávať s účasťou na slovenskom referende: pre voľby v Česku agitovali všetky parlamentné strany. Najmenej vyhranený vzťah k existencii krajskej samosprávy mala a má Občianska demokratická strana (ODS), ktorá tieto voľby ziskom 185 mandátov vyhrala. Najväčší podiel na vytvorení krajov v ich dnešnej podobe mala Česká strana sociálno-demokratická (ČSSD), ktorá so ziskom 111 mandátov skončila medzi parlamentnými stranami ako posledná. Ukázalo sa, že tvorcovia volebného zákona zabudovali do jeho znenia riziká, ktoré mdlá predvolebná kampaň a minimálna štátna osveta nedokázali prekonať.

Prvé krajské voľby boli spojené so skrátením volieb na jeden deň, a to na nedeľu. Aplikácia tejto zásady práve pri krajských voľbách mohla vyvolať dojem, že ide o málo významné hlasovanie. Podľa zákona mohli navyše kandidovať len strany, hnutia a koalície, teda nie skutočne nezávislí kandidáti. Od začiatku tak bolo pravdepodobné, že krajskí zástupcovia budú chápaní ako prevodové páky straníckych sekretariátov. Všeobecná nedôvera k politickým stranám, tradičná črta kritického myslenia českého občana, rozhodne volebným zákonom prelomená nebola. Tretím rizikovým faktorom bolo to, že vytvorené kraje nemajú tradíciu a preto ani veľkú podporu verejnosti. Sú príliš malé na to, aby zodpovedali štatistickým požiadavkám Európskej únie. Zdá sa, že pri ich konštruovaní bola najvýraznejším motívom snaha odlíšiť sa od krajov v minulom režime. Nadiktovať z centra samosprávu je však vždy riziko.

Malej účasti na voľbách zodpovedá aj malý význam občana v rozhodovaní v rámci českej demokracie. Zároveň ale občan až príliš často musí chodiť k volebným urnám. V Česku badať únavu z demokracie. Presnejšie povedané z daného poňatia demokracie: volebná apatia je aktívnym občianskym postojom. Stáva sa jedinou formou, ako môže rad ľudí vyjadriť svoju nespokojnosť. Ide o najväčšiu manifestáciu politického presvedčenia v Česku.

Jablko sváru Senátne voľby sa nikdy netešili priazni českého voliča. To je zvlášť výrazné na druhom kole, keď hlasovanie nie je spojené s voľbami do miestnych orgánov. To tohtoročné naznačilo, že sa počet aktívnych voličov v druhom kole volieb do Senátu stabilizoval na približne jednej pätine oprávnených voličov - konkrétna účasť bola 21,56 percenta. Malá účasť ide však predovšetkým na vrub Senátom pohŕdajúceho stredoľavého voliča. To upevňuje pravicový charakter hornej komory Parlamentu - a spätne utvrdzuje ľavicových voličov v ich presvedčení, že z hľadiska ich záujmov je hlasovanie o Senáte zbytočné plytvanie časom a vlastnou občianskou legitimitou. Moderné, primerané dobe - hoci celkom v rozpore s tradíciou - sa pre nich stáva navoliť.

Lenže Senátom je možné pohŕdať, hoci ho to nezbavuje ústavou daných právomocí. Na jeho zrušenie nestačí nálada. Na to okrem iného treba, aby odporcovia Senátu získali trojpätinovú väčšinu v ňom, potrebnú na prijatie ústavného zákona. V Českej republike zrušenie Senátu v dohľadnej budúcnosti nehrozí - horná komora sa stala nezanedbateľnou poistkou moci hradnej pravice. Na tom nič nezmenil ani blok 78 percent nevoličov, tej zvláštnej neorganizovanej opozície, ktorá čaká na zatiaľ nenarodeného vodcu.

Riskantné víťazstvo Pri malej volebnej účasti sa stalo zrejmé, že väčšina politicky aktívnych ľudí v Česku patrí na pravicu politického spektra, teda k ODS a štvorkoalícii. Práve štvorkoalícia sa nesporne stala hrdinom jesenných volieb. Nejde len o to, že získala 17 z 27 senátorských kresiel (ODS 8, ČSSD 1, nezávislý 1, KSČM 0), ktoré sa vložia do osudia. To podstatné je, že potvrdila svoj koaličný potenciál: na jednotnej kandidátke získava viac hlasov než v súčte prípadných kandidátok jednotlivých strán. Dokonca naznačila, že môže porážať aj ODS. Tú všeobecné volebné preferencie aj úspech v krajských voľbách neochránili pred porážkou v pomere 9 ku 3 pri priamom strete dvoch pravicových zoskupení v zápase o senátorské kreslá. Jednoduchá matematika naznačuje, že posilnenie väčšinových prvkov pri voľbách do PS ČR, ktoré ČSSD spolu s ODS presadili v návrhu zákona o voľbách do PS ČR, by mohli byť v tejto fáze vývoja volebnej priazne kontraproduktívne pre obe tieto strany. Zmluvno-opozičné strany mali ešte pred poslednými voľbami v Senáte väčšinu 47 hlasov z 81 - 24 za ODS a 23 za ČSSD. Z tejto matematiky vyrástla predstava možnosti zmeny volebného zákona I Ústavy. Na prijatie ústavného zákona je však potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov a trojpätinovej väčšiny prítomných senátorov. V tejto chvíli ODS a sociálni demokrati stratili aj prostú väčšinu - ich súhrnný počet senátorských kresiel klesol na 35. A nielen to. Opozičná zmluva mohla byť dobrým základom pre spoločného prezidentského kandidáta, čo v tejto chvíli už nie je.

Štvorkoalícia má teda v Senáte 39 mandátov. Víťazstvo však skrýva aj úskalia. Štvorkoalícia vyrástla do svojej dnešnej sily v boji proti opozičnej zmluve, ktorá sa pred voľbami do PS ČR otrasie v základoch. A navyše z výsledku volieb do krajských zastupiteľstiev a Senátu nemožno priamo odvodiť predstavu výsledku volieb do PS. Tie sa uskutočnia v inej situácii a s inou volebnou zaangažovanosťou: prostá väčšia účasť môže zmeniť pomer síl, lebo neprileje všetkým straníckym kandidátkam rovnako.

Samovražedné správanie ČSSD ČSSD neprehrala len v krajských voľbách. V senátnych voľbách sa hlasovalo v 9 okruhoch, v ktorých boli dosiaľ senátori ČSSD - mandát získal iba jeden. Vo voľbách sa nestalo nič neočakávané. Mnohí zabudli, že úspech ČSSD v posledných voľbách do PS bol do značnej miery darčekom od rozhádaných pravicových strán, ustrnulých komunistov a zdevastovaných republikánov. Zaslúžiť si darované hlasy musela ČSSD buď trvajúcou radikálnou opozíciou, alebo vládnymi úspechmi. Volebné výsledky hovoria o falošných ilúziach niektorých sociálnodemokratických predstaviteľov o tom, že sa makroekonomické údaje o ekonomickom oživení automaticky prejavia ako volebný úspech vládnucej strany. Zástancovia tejto naivnej vízie determinizmu prežili prvé sklamanie - a bude ich asi ešte viac.

Úspech KSČM v krajských voľbách (161 mandátov) a v prvom kole volieb do Senátu (postúpilo osem kandidátov) určil povahu najvýraznejších akcií a hesiel týždňa medzi jednotlivými kolami volieb do Senátu: všetko v mene boja proti návratu starého režimu. Výsledok ukázal, že z hľadiska záujmov pravice bolo toto poňatie kampane veľmi efektívne. Na druhej strane sa však prejavila veľká slabina politickej kultúry Česka - stále je produktívnejším politickým heslárom obracania sa späť, ako sa dívať vpred. Intelektuálna bezradnosť politikov aj časti voličstva ukazuje, že ľahšie dokážu vyvolávať duchy včerajška než formulovať a obhajovať programové tézy.

Hoci existuje celý rad geopolitických, kádrových a iných dôvodov prečo nie je možný návrat komunistov k moci v podobe známej pred jedenástimi rokmi, zohrala antikomunistická kampaň dôležitú úlohu - pod jej tlakom sa rozpadla jediná možnosť ČSSD navýšiť v druhom kole senátnych volieb podporu pre svojich kandidátov. V radoch ČSSD sa našlo mnoho súčasných i bývalých funkcionárov, ktorí sa k tejto pravicovej kampani pripojili a začali nahlas skandovať, že je správne byť radšej mŕtvy ako červený. Ich želanie bolo do značnej miery vypočuté. V krajských a senátnych voľbách sa nepovedalo, že by sociálni demokrati nemohli svoj prepad do budúcich volieb zmeniť na nový úspech. Problém spočíva ale v tom, že sa vyčerpal „zemanovský efekt“, z ktorého sociálni demokrati žili od roku 1993, keď sa Zeman stal predsedom ČSSD. Miloš Zeman síce stále má pre rad ľudí z rozštiepenej spoločnosti svoje kúzlo, no ľudsky sympatické oznámenie o tom, že odíde z politiky, ktoré zverejnil pred viac než dvoma rokmi, je z tohto hľadiska kontraproduktívne. Zatiaľ sa zdá, že vo vedení ČSSD nie je človek, ktorý by po jeho odchode dokázal zjednotiť všetky prúdy strany a navyše jej dať mobilizujúcu víziu. Na druhej strane je v ČSSD priveľa ľudí, ktorí spojili svoju kariéru so stávkou na jej porážku. -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984