Sýty hladnému neverí
Rok 2001 je Medzinárodným rokom dobrovoľníctva. Mala by ho teda charakterizovať najmä humanita, solidarita a tolerancia. Ak sa však ohliadneme za minulým rokom v úsilí urobiť za ním bodku, namiesto bodky vznikajú otázniky. Napr. ten, kto pri kupovaní vianočných darčekov navštívil kníhkupectvá, iste zistil, že medzi knihami, ktoré išli najviac na odbyt, bol preklad Hitlerovej knihy Mein Kampf. Kupovali ju ľudia, ktorým záleží na tolerancii? Sotva. Práve na Štedrý večer colné úrady zadržali na slovensko-rakúskej hranici dvoch mužov, ktorí k nám pašovali guľové zbrane. Záležalo im na humanite? Určite nie. Podľa posledných správ štatistika nezamestnanosti na Slovensku začala opäť nadobúdať hrozivé rozmery. Už v decembri minulého roku miera nezamestnanosti vzrástla na 19,3 percenta, pričom Národný úrad práce očakáva, že sa magická hranica 20 percent na rozhraní januára a februára opäť prekročí. Aj keď NÚP hodlá v tomto roku venovať na projekt zamestnávania mladých ľudí 50 miliónov Sk a vytvoriť 10 tisíc verejnoprospešných miest, predsa nemožno hovoriť, že to stačí. Napokon, vládne i opozičné parlamentné strany sa zhodujú na tom, že verejnoprospešné práce nie sú riešením a poukazujú na akútny nedostatok rozvojových hospodárskych programov. Tie sú o to potrebnejšie, o koľko viac občanov sa ocitá v chudobe. Takých u nás žije 11 percent zo všetkého obyvateľstva a 60 percent sa na hranici chudoby ocitlo už pred zdražením plynu, elektriny, tepla, poštovného, cestovného a nájomného. Kde zostala spoločenská solidarita, keď sa sociálne rozdiely priam priepastne prehlbujú? MPSVaR volá po kompenzáciách, napr. po valorizácii príspevku na bývanie, ale vláda nie a nie pustiť "perie". Stále totiž platí, že sýty hladnému neverí.
