V Polienku nie sú polená
Nechce sa mi veriť, ale je to tak. Umelecká šéfka Viera Eliášová dokázala súbor Polienko doviesť až do pätnástich rokov jeho jestvovania. Ako bývalá členka súboru Lúčnica ukázala významným choreografom tanečných kreácií súboru, ale aj dramaturgom svoj zmysel pre inteligentný slovenský humor. Pri tomto výročí sa súbor prítomnému obecenstvu predstavil vlastným festivalom s názvom Západná.
Folklór v Petržalke nie je prekvapením, DK Zrkadlový háj sa tomuto žánru umenia venuje už dlhší čas. V tomto prípade bol program koncipovaný nie celkom tradičným spôsobom. Potvrdila to aj šéfka súboru. Podľa nej by folklór nemal byť pre súbory iba reprodukciou klasiky. Ak ho chceme prezentovať dnešnému obecenstvu, a to nielen doma, ale aj v zahraničí, musíme ho oživiť tak, aby bol pre dnešných divákov a poslucháčov dobrej hudby a pohybových kreácií viac ako zaujímavý. Je nevyhnutné spojiť jeho tradičnú formu s novodobými a najmä príťažlivými umeleckými formami. Polienko sa v tomto smere zameralo na humor. Podľa reakcie obecenstva, spojenie týchto umeleckých foriem možno charakterizovať ako úspešné. Polienko sa však prezentovalo aj klasickým horehronským dupákom, tancom pltníkov a práčok, či krákoračiek. A iba tak pomimo som sa medzi členmi súboru dozvedel, že všetky tieto novosti vraj vymýšľa a aj realizuje šéfka Eliášová. Najnovšie sa v súbore uvažuje o netradičnej forme muzikálu... Pravdou je, bývalí členovia mnohých súborov, akými sú Lúčnica, Čarnica, či Technik a Gymnik robia viac ako len dobré meno Slovensku, hoci za to nedostávajú žiadne metále.
Odmeníme ich pri nejakej príležitosti vhodnou formou? Pán minister Kňažko, porozmýšľajte o tom. Už len pre to, že sú to ľudia, ktorí túto robotu (a vy určite viete, že je to tvrdá robota) robia ako samozrejmosť svojho života.
František Poljak (1932), publicista
