Dno je spevnené. A odraz?

Rok 2000 možno charakterizovať ako rok rozporov - úspechov i neúspechov, viac načatých, ako zavŕšených riešení. Ak niekto čakal niečo iné, bol veľkým, problémov neznalým optimistom.
Počet zobrazení: 1818

Rok 2000 možno charakterizovať ako rok rozporov - úspechov i neúspechov, viac načatých, ako zavŕšených riešení. Ak niekto čakal niečo iné, bol veľkým, problémov neznalým optimistom.

V rámci reálnych možností sa dosiahlo to, čo sa dosiahnuť mohlo. Na druhej strane, číselné makroekonomické charakteristiky nepresvedčia občanov - žijúcich na životnom minime, či nezamestnaných - že im je, alebo bude lepšie. Je však pravda, že stagnácia skrýva dôležité zmeny, ktoré sú nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou zlepšenia životnej úrovne. Vláde sa darí spevňovať dno, od ktorého sa dá odraziť. Štrukturálne zmeny majú svoju cenu, tú teraz platíme a budeme platiť. Ich pochopenie a uznanie vyžaduje nie lineárne a mechanické ponímanie ekonomiky a spoločnosti, ale ich chápanie vo vývoji a zložitosti. Nerešpektovanie tejto skutočnosti vedie ku krokom späť. Nie je dobré, že pokles životnej úrovne už priviedol Slovensko na vlnu politických prúdov stavajúcich na sociálnej demagógii. Hoci už teraz je jasné, že zoči-voči vážnym výzvam by si nevedeli rady.

Makroekonomické parametre Tempo rastu hrubého domáceho produktu, z ktorého vychádzal návrh štátneho rozpočtu na rok 2000 - 2,5 percenta - sa zrejme nepodarilo splniť. Bude asi dve percentá, možno tesne nad nimi (v roku 1999 bol rast HDP 1,9 percenta). Potešiteľnejšia je tendencia - v prvom štvrťroku bol medziročný nárast 1,5 percenta, v druhom 1,9 a v treťom už 2,5 percenta. Lepšie to ukazuje porovnanie štvrťrokov: v druhom bol rast oproti prvému o jedno percento, v treťom oproti druhému o 29 percent.

Miera inflácie mala byť pod desiatimi percentami. Februárové zvýšenie cien znamenalo inflačný náraz, ktorý v nasledujúcich mesiacoch doznel. Priemerná medziročná inflácia bola v novembri 12,4 percenta.

Rozpočtový predpoklad miery nezamestnanosti bol 16-17 percent. Z 20 percent v decembri 1999 klesla na 17,1 percenta v októbri 2000. Toto číslo je však deformované zapojením nezamestnaných do verejnoprospešných prác, čo nie je reálnym zlepšením stavu, len náplasťou. Pokračujúcou morou je regionálny charakter nezamestnanosti, a čo je horšie, nie je predpoklad, že oživenie ekonomiky vcelku prinesie zásadné zmeny v postihnutých regiónoch.

Hrubá zahraničná zadlženosť SR vzrástla o 437,8 mil. USD a ku koncu septembra dosiahla 11 mld. USD. V dôsledku vstupu zahraničného kapitálu sa čistý zahraničný dlh SR znížil z januárových 4,4 mld. USD na 3,1 mld. USD. Saldo zahraničného obchodu sa za jedenásť mesiacov 2000 znížilo o 17 percent, na 31,7 mld. Sk.

Začiatkom novembra zmenili dve významná ratingové agentúry, Standard and Poors a Moodys Investors Service výhľad záväzkov SR zo stabilného na pozitívny. Moodys ostáva pri hodnotení devízových záväzkov pri stupni Ba1, korunových Ba2, Standard and Poors hodnotí devízové záväzky SR stupňom BB+, korunové BBB+.

OECD Najvýraznejším úspechom Dzurindovej vlády bolo prijatie Slovenskej republiky do OECD. Dobehla v nej višegrádskych partnerov, ktorí sú členmi už niekoľko rokov a stala sa pre investorov, obchodníkov a finančníkov rovnako čitateľným ekonomickým priestorom ako oni. Musela pritom prekonávať vážnejšie prekážky, ako Česko, Maďarsko a Poľsko - všeobecný pokles záujmu o postsocialistické štáty v druhej polovici 90-tych rokov, sprísnené prijímacie pohľady po príliš benevolentnom prijatí Kórey (i ČR). Mali sme najmenší počet výhrad voči liberalizačným kódom OECD. V záverečnej fáze sme sa dostali do americko-francúzskej hry o kinematografiu a televíziu, kde sme medzi sporiacimi sa stranami poletovali ako loptička nad sieťou. Napokon všetko dobre dopadlo a sme medzi 30 krajinami, ktoré v ekonomike a obchode uznávajú spoločné hodnoty. Nie veľmi zdôrazňovanou, ale významnou výhodou členstva SR v OECD je začlenenie do systému hodnotenia a výhľadov, ktoré majú u investorov vysokú vážnosť.

Ozdravenie bánk Za najvýznamnejší transformačný počin v ekonomike možno jednoznačne označiť reštrukturalizáciu bánk. Vysvetľovanie tu zďaleka nie je zbytočné, pretože každodenne sa stretávame s argumentáciou, že na nič nie sú peniaze, ale na banky vláde vyše 100 miliárd ľúto nebolo. Reštrukturalizácia bánk sa jednoducho musela urobiť. V porfóliách tých najväčších sa hromadili zlé aktíva, ktoré sa dajú považovať za náklady transformácie. To je objektívny fakt. Iná vec je, či museli dosiahnuť takú výšku. Ak by sa reštrukturalizácia urobila skôr, povedzme v roku 1994, keď ju pripravovala Moravčíkova vláda, boli by náklady asi 20 miliárd. Zastavenie projektu znamenalo ďalšie zvyšovanie nákladov, ktoré spôsobovali voluntaristické rozhodnutia bánk pod politickým tlakom, alebo inak motivované. Nejde len o 80 - 90 miliárd, ale i o nepriame náklady, ktoré vyvolávala dlhoročná agónia a umelé udržiavanie chátrajúcich a neperspektívnych podnikov. Hoci presun aktív sa začal koncom roku 1999, rok 2000 bol v procese ozdravovania rozhodujúci. Na privatizáciu sa pripravili tri veľké banky, Slovenská sporiteľňa sa sprivatizovala, dohodnutá je prvá fáza privatizácie VÚB (Európska banka pre obnovu a rozvoj a IFC), hľadá sa investor pre IRB. Investor prejavil záujem o privatizáciu Banky Slovakia. Zahraniční investori vstúpili do Prvej komunálnej banky a do Poľnobanky. Na druhej strane, do nútenej správy sa dostali Slovenská kreditná banka a Dopravná banka, použiť sa museli sústredené i požičané zdroje Fondu na ochranu vkladov. Krachy bánk viedli k návrhom prísnych ustanovení zákona o NBS. Existenčné problémy vyplývajúce z viacerých príčin, ale bezprostredne najmä z masového výberu vkladov sa s priamou, či nepriamou pomocou štátu podarilo stabilizovať Poštovej banke a Devín banke.

Transformácia, privatizácia Ambiciózne privatizačné plány sa nepodarilo splniť v celom rozsahu. Vynorili sa objektívne, nepredpokladateľné problémy, ale veci viazli aj na ľuďoch. Škandál roka, tak ako v roku 1999 Nafta Gbely, síce nevypukol, ale záujmové skupiny pracovali na svojich cieľoch a ich mediálnom krytí. Najväčším podnikom je Slovenský plynárenský priemysel, ktorý má trhovú hodnotu 400-450 miliárd korún. Na ilustráciu, sú to asi dva ročné štátne rozpočty. V závere roka 2000 sa vybral poradca a proces by sa mohol zavŕšiť v druhej polovici roka 2001. Stagnuje proces privatizácie Transpetrolu (prípad akcií VSŽ) a kvôli problémom s transformáciou je v nedohľadne privatizácia elektroenergetiky.

V rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií sa sprivatizovali Slovenské telekomunikácie, presnejšie ich 51-percentný podiel. Investor, štátna spoločnosť Deutsche Telekom za 51 percent zaplatil miliardu eur - 400 miliónov na zvýšenie základného imania a 600 miliónov sa zaviazala použiť na rozvoj. Cena bola určite nižšia, ako sa pred rokom predpokladalo, čo dáva opozícia hlasne najavo. Tu treba upozorniť, že výnos je len jedným z cieľov privatizácie, druhým je zabezpečiť strategický rozvoj tohto dynamicky sa rozvíjajúceho odboru, ktorý je absolútnym infraštruktúrnym predpokladom modernizácie ekonomiky a spoločnosti. Na cene sa podpísal i oneskorený predaj a končiaci monopol Slovenských telekomunikácií zo zákona.

Zahraniční investori vstúpili do dvoch významných podnikov - VSŽ a Slovnaftu - za rozdielnych okolností. VSŽ sa ešte na konci Mečiarovej vlády dostali do platobnej neschopnosti a fakticky nimi začalo vládnuť konzorcium úverujúcich bánk. Po takmer dvojročnej konsolidácii vstúpila do VSŽ U.S. Steel. Príchod amerického investora nebol bez problémov - ako zo záhrobia strašil duch rezešovcov a hrozilo, že predaj sa na valnom zhromaždení neschváli. Pred skupovaním akcií VSŽ štátnymi podnikmi unikli informácie v prospech súkromnej finančnej skupiny.

Významným vstupom zahraničného investora bol príchod MOL do a. s. Slovnaft. Podľa zmluvy svoj podiel môže postupne, do dvoch rokov, zvýšiť až na 50 percent plus jedna akcia. Predaj akcií Slovnaftu urýchlil pokles cien ropy koncom roka 1995, ktorý spustil účinnosť niektorých ustanovení úverovej zmluvy.

Verejné financie Štátny rozpočet skončil v roku 2000 schodkom 27,663 miliardy korún, z čoho je takmer 13 miliárd na reštrukturalizáciu bánk a prefinancovanie úveru za Vohodohospodársku výstavbu. Bežné hospodárenie zaznamenalo deficit 15,140 mld. Sk, plánovaný bol 18 miliárd. Celkový schodok verejných financií bez nákladov na reštrukturalizáciu a prefinancovanie dlhu Vodohospodárskej výstavby je 25,8 mld. (plán 28 miliárd Sk). Zákon umožňoval vláde zvýšiť schodok na reštrukturalizáciu bánk o 10 miliárd Sk.

Ministerstvo financií SR urobilo dôležité kroky v reforme verejných financií. V júni vláda schválila projekt štátnej pokladnice, ktorý je rozdelený do troch etáp a ukončí sa v roku 2002. Štátna pokladnica bude miestom, kde sa budú plánovať príjmy a výdavky, riadiť hotovosť, kontrolovať výdavky, vykonávať platobný styk štátu. Bezprostredný prínos systému štátnej pokladnice sa odhaduje asi na dve miliardy korún ročne. Zmeny nastali v metodike tvorby štátneho rozpočtu. Súčasťou vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 bola informácia o rozpočtoch ostatných zložiek verejných financií - Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového úradu a rozpočtov obcí a miest. Vyčísľuje sa schodok nielen samotného štátneho rozpočtu, ale celého okruhu verejných financií. V budúcnosti, možno už v budúcom roku budú rozpočty, nielen informáciou, ale dokumentmi schvaľovanými spolu s návrhom štátneho rozpočtu. Paralelne s našou metodikou sa výdavky rozpočtu vykazujú i podľa metodiky Štatistickej divízie OSN COFOG.

V októbri 2000 vláda rozhodla zrušiť štátne fondy. Okrem štátneho fondu na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení najneskôr do roku 2003 prestanú fondy existovať a ich činnosti sa prenesú na príslušné ministerstvá. Programové rozpočtovanie, ktoré umožňuje novela zákona o rozpočtových pravidlách, umožní aj kapitolám prenášať prostriedky do nasledujúcich rokov, takže odpadá tento dôvod existencie štátnych fondov. Zvýši sa možnosť kontroly vynakladaných prostriedkov. V štátnych fondoch bola kontrola len sprostredkovaná, prostredníctvom zástupcov štátu v orgánoch fondov.

Významným prvkom verejných financií je Strednodobý finančný výhľad a ciele hospodárskej a finančnej politiky na roky 2000 - 2003. Dokument sa bude každoročne inovovať a má sa stať záväzným systémom plánovania verejných financií. Finančná decentralizácia, ktorá je súčasťou reformy verejných financií, je v zásade viazaná na reformu verejnej správy. Tá zo známych príčin zaostáva. -

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984