Úspech sám neprichádza
Sú aj také chvíle, ktoré nás spoločne nútia zamyslieť sa nad nedávnou minulosťou, nad našou prítomnosťou a keďže sme progresívni ľavičiari, tak i nad našou budúcnosťou. Pred desiatimi rokmi sme spoločne založili novú modernú ľavicovú stranu - SDĽ. Väčšinu času som v tejto strane strávil ako regionálny funkcionár, preto sú moje názory ovplyvnené predovšetkým pohľadom zdola.
Prevratné udalosti v roku 1989 zanechali v každom z nás určitú životnú skúsenosť. To, čo sme s najlepšou vierou budovali, v čo sme verili, čomu sme venovali voľný čas, sa rozsypalo ako domček z kariet. Sklamanie, zmarené ilúzie, nespravodlivé hodnotenie doby nedávno minulej, eufória ľudí z porážky predchádzajúceho režimu - to všetko pôsobilo na naše konanie, myslenie i rozhodovanie.
Akí sme boli Neboli to závideniahodné časy. A práve možno tu niekde vznikala myšlienka nepodľahnúť, vzoprieť sa, obhájiť svoje presvedčenie, dať novú víziu ľavicovej politike, sociálnej spravodlivosti, opäť sa postaviť na nohy a popasovať sa s osudom. Myšlienka, ako dať opäť príležitosť tým, čo poctivo žili a pracovali pre lepšiu spoločnú budúcnosť. Tou nádejou sa stala nová moderná ľavicová strana. Veľmi rád si spomínam na tie časy. Práve myšlienka novej strany, očistených ideí začala dávať dokopy ľudí, ktorí nesúhlasili s hodnotením novembrových revolucionárov o tzv. čiernej jame, králikárňach, o úbohom školstve, zdravotníctve, či poľnohospodárstve.
Napriek takýmto hodnoteniam, napriek všeobecnej nenávisti voči nám začali sme stavať základy novej strany. Vznikla vďaka sociálnemu cíteniu i ľavicovému presvedčeniu tisícok obyčajných ľudí. Zrodila sa v čase, keď sa hlásalo, že trh všetko vyrieši, že pravica a niekoľko zbohatlíkov povedie národ do šťastnej budúcnosti. V období, keď slovo ľavica či sociálne cítenie znelo ako nadávka. Tu sa ukázala sila ľavicových myšlienok a ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli zostať v ľavicovej politike. Nezmieriť sa s osudom, neskloniť hlavu, nezaliezť niekde do kúta. Nové myšlienky, predsavzatia a ciele začali spájať ľudí, ktorí sa dovtedy zväčša nepoznali. To im dávalo silu, vieru i nádej. Tu sa rodili nové priateľstvá. Radosť z prvých spoločných úspechov sme postupne pretavovali do vnútornej sily a jednoty strany.
Akí sme dnes Ubehlo desať ťažkých a zložitých rokov. Možno ani nie tak pre samotnú SDĽ, ako predovšetkým pre túto krajinu a jej obyvateľov. Zmenil sa život, myslenie ľudí a mení sa i SDĽ. Dnes už nestojíme na okraji spoločnosti, ani v červených trenírkach na chodníku, kam nás mnohí posielali. Vďaka svojej politike, odbornosti, vďaka stovkám našich členov, regionálnych a miestnych funkcionárov sme dokázali osloviť časť verejnosti a zásluhou nich sme vo vládnej koalícii. SDĽ dnes vnímajú ako jedinú klasickú parlamentnú ľavicovú stranu. Pri spomienke, za akých podmienok sme ju budovali, by sme mohli byt na seba právom hrdí a s dosiahnutým stavom spokojní. Ak by išlo len o samotnú stranu. Naše ciele však boli oveľa väčšie: sociálne spravodlivá spoločnosť, slušná životná úroveň, práca pre všetkých, ktorí chcú pracovať, sociálne istoty.
Viem, že dnes nemáme takú podporu spoločnosti, a tým aj adekvátnu silu, aby sme to mohli zabezpečiť. Predsa si však myslím, že sme za posledné dva roky vo vládnej koalícii mohli urobiť pre občanov viac. Upadajúca životná úroveň, nedostatok pracovných príležitostí, skutočnosť, že bohatí sú ešte bohatší a chudobní ešte chudobnejší, to všetko prináša do našich radov nervozitu. Navyše začíname byt nervózni aj sami zo seba. Mrzí ma, že sa z nás vytrácajú tie hodnoty, na základe ktorých sme pred desiatimi rokmi SDĽ budovali a ktoré nás spájali a dodávali nám vnútornú silu. Začíname sa deliť, urážať sa na seba, vytráca sa súdružskosť. Nie je mi ľúto seba, ľúto mi je niekoľko tisícok našich členov a sympatizantov, ktorí v roku 1991 verili, že vstupujú do strany vnútorne silnej a jednotnej. Žiaľ, v poslednom čase sme im veľa pozitívneho neposkytli, pravda okrem "platforiem".
Počas desiatich rokov stroskotali zámery o zlikvidovanie SDĽ. Život síce priniesol chvíle, keď od nás odchádzali osobnosti, nikdy to však nenarušilo celistvosť strany. Ani dnes nemá nik šancu rozložiť ju zvonku, no obávam sa nejednoty a napätia zvnútra. Verím však v životnú skúsenosť i múdrosť členskej základne. To je devíza, ktorú nám ostatní závidia. A chce to tak málo. Pozorne počúvať a rešpektovať názor našich členov. Dnes má na Slovensku šancu uspieť len silná, vnútorne jednotná stana. Strana ktorá má silné individuality, čo dokážu spolupracovať a, samozrejme, majú podporu členskej základne. Čím skôr si to uvedomíme, tým pevnejšie budú naše pozície, tým viac a rýchlejšie sa dokážeme na našej politickej scéne presadiť.
Akí raz budeme? Nie som jasnovidec, aby som presne povedal, akí budeme o päť, desať rokov. Ale SDĽ bude taká, akou ju spravíme my sami. Len my jej môžeme dať tvár, smerovanie i úspešnú budúcnosť. Ide o obrovskú zodpovednosť, pred ktorou by sme sa nemali ani skrývať, ani hľadať výhovorky. Pred desiatimi rokmi sme sa pre niečo dobrovoľne rozhodli. Už vtedy sme vedeli, že to nebude cesta rovná, ani vydláždená. Ak by sme sa teraz mali rozísť, tak sme radšej nemali nič začínať. Veď pre nás uplynulé desaťročie bolo oveľa zložitejšie ako pre ostatné strany. Museli sme sa vyrovnať nielen s minulosťou, ale predovšetkým ísť dopredu a krok za krokom presviedčať občanov. Museli sme byt aspoň dvakrát lepší v porovnaní s inými, aby sme sa presadili. A dokázali sme to. Dnes máme pomerne široké zastúpenie v štátnej správe i samospráve, no najväčšia sila tkvie v členskej základni, v ktorej pracujú stovky schopných členov. To všetko dáva predpoklad, že SDĽ budú naďalej vnímať ako stranu odbornosti, slušnosti, sociálnosti a ľavicovosti.
Budúcnosť ľavicových ideí na Slovensku je najmä v našich rukách. Pravda, len vtedy, ak budeme vnútorne jednotní, ak dokážeme ísť za vytýčeným cieľom. SDĽ ako jediná strana na Slovensku má stále šancu i ambíciu budovať sociálne spravodlivú spoločnosť. Zlepšenie životnej úrovne, zabezpečenie základných ľudských práv a sociálnych istôt si vyžaduje roky tvrdej práce. A predovšetkým silnú ľavicovú stranu - najmä v spoločnosti s priepastnými sociálnymi rozdielmi, s prevládajúcou nenávisťou k iným politickým názorom. V spoločnosti, zo života ktorej sa vytratila tolerantnosť, porozumenie a vzájomná pomoc. Desať rokov nás preverilo a ukázalo, že máme na to.
